Návrh klimatického zákona, ktorý nedávno zverejnil envirorezort, má nadväzovať na klimatickú politiku EÚ. Pozreli sme sa na jej základné mechanizmy a ciele.
Ústrednou témou súčasnej klimatickej politiky EÚ je balík opatrení Fit for 55.
Jeho kľúčovým klimatickým predpisom, ktorý je už schválený, je tzv. európsky klimatický zákon, teda Nariadenie EPaR (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy).
Týmto nariadením sa mení sa cieľ EÚ znížiť domáce čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní ich odstraňovania) do roku 2030 z pôvodných najmenej o 40 % na minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Zároveň určuje cieľ dosiahnuť tzv. klimatickú neutralitu. To znamená, že najneskôr do roku 2050 sa v Únii musí zabezpečiť rovnovážny stav medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním v celej Únii, vďaka čomu sa podarí dosiahnuť nulovú bilanciu emisií. Následne sa Únia bude usilovať o dosiahnutie záporných emisií.
Ako chce uvedené ciele dosiahnuť? Predovšetkým balíkom opatrení, ktoré nazývajú Fit for 55.
Fit for 55 je rozsiahly návrh revízie predpisov EÚ, ktorým chce Únia znížiť emisie skleníkových plynov o 55 %. Európsky klimatický zákon je súčasťou tohto balíka.
Balík obsahuje niekoľko opatrení v rôznych sektoroch. Prvým krokom je priemysel.
Ilustračné foto: Energie-portal.sk
ETS - systém obchodovania s emisiami pre priemysel
Najväčší balík emisií v EÚ, približne 40 %, produkuje priemysel. Preto už v roku 2003 vznikol systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), schválením smernice 2003/87/ES.
Jeho cieľom je znížiť emisie uhlíka v priemysle tým, že spoločnosti sú povinné mať povolenie na každú tonu CO2, ktorú vypustia. Spoločnosti si ich musia kupovať prostredníctvom aukcií.
ETS je prvým a najväčším trhom s uhlíkom na svete, reguluje približne 40 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ a zahŕňa približne 10 000 elektrární a výrobných závodov v Európe, predovšetkým výrobcov elektriny a tepla, energeticky náročné priemyselné podniky, a komerčné letectvo.
V rokoch 2005 až 2020 poklesli emisie z elektrární a tovární, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS) o približne 40 %. To predstavuje o čosi viac ako 23 %, ktoré EÚ stanovila ako cieľ do roku 2020.
Podľa najnovších prognóz členských štátov založených na existujúcich opatreniach by však do roku 2030 bolo zníženie čistých emisií iba o 41 %. Európsky parlament preto chcel dosiahnuť, aby sa emisie v sektoroch spadajúcich pod ETS do roku 2030 znížili o 63 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005, pričom Komisia navrhovala 61 %. Finálna dohoda znie na zníženie o 62 %. Téme sme sa venovali na konci minulého roku.
A čo zvyšných 60 % emisií produkovaných v EÚ?
Infografika: Rada EÚ
Nariadenie o spoločnom úsilí
Zvyšných 60 % emisií vzniká v iných sektoroch, ktoré nie sú pokryté systémom ETS.
Tých sektorov je viacero. Európska únia vyčlenila zvlášť regulácie pre niektoré z nich: bývanie, poľnohospodárstvo, odpad a doprava (okrem letectva).
Na zníženie emisií z týchto sektorov určila pre členské štáty národné ciele znižovania emisií podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí. Stalo sa to v roku 2018, kedy v máji prijali Rada EÚ a parlament nariadenie o znížení emisií skleníkových plynov č. 2018/842, teda tzv. nariadenie o spoločnom úsilí.
Hlavná zmena existujúcich právnych predpisov, ktorú navrhla Komisia, sa týka cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť v týchto odvetviach do roku 2030. Návrhom sa zvyšuje cieľ zníženia emisií skleníkových plynov na úrovni EÚ z 29 % na 40 % v porovnaní s rokom 2005 a zodpovedajúcim spôsobom sa aktualizujú vnútroštátne ciele.
Pre Slovensko je v nariadení určený cieľ znížiť emisie o 12 %, lenže ten navrhuje Komisia zvýšiť, podobne ako pre všetky krajiny EÚ. Novým cieľom pre Slovensko by malo byť mínus 22,7 %, ako vyplýva z návrhu, ktorý je súčasťou veľkého balíka sprísňovania limitov Fit for 55.
Práve toto nariadenie o spoločnom úsilí, spolu s európskym klimatickým zákonom, je východiskom pre vznik slovenského návrhu klimatického zákona, ktorý predložilo ministerstvo životného prostredia 30. januára 2023 do pripomienkového konania.
Okrem zníženia emisií skleníkových plynov cez reformu obchodovania s emisiami (ETS) a prostredníctvom nariadenia o spoločnom úsilí, o ktorých bolo pojednávané vyššie, navrhuje balík Fit for 55 aj ďalšie opatrenia.
Tie sú zatiaľ menej rozpracované, no majú prispieť k celkovému cieľu balíka Fit for 55.
Infografika: Rada EÚ
Využívanie pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF)
Komisie chce posilniť príspevok sektora využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva. Komisia navrhuje stanoviť cieľ, ktorým je dosiahnuť čisté odstránené emisie skleníkových plynov do roku 2030 v objeme aspoň 310 miliónov ton ekvivalentu CO2, pričom tento cieľ sa rozdelí medzi členské štáty ako záväzné ciele, a tiež zjednodušiť pravidlá započítavania a plnenia záväzkov a zlepšiť monitorovanie.
Infraštruktúra pre alternatívne palivá
Komisia sa snaží urýchliť zavádzanie infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc pre vozidlá s alternatívnymi palivami a zabezpečiť alternatívne elektrické napájanie lodí v prístavoch a lietadiel na stojisku.
Biopalivá v doprave | Ilustračné foto: Energie-portal.sk
Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach
Cieľom Komisie je zabrániť tomu, aby sa zníženie emisií v EÚ neutralizovalo zvýšením emisií za jej hranicami v dôsledku premiestnenia výroby do krajín mimo EÚ, alebo zvýšením dovozu výrobkov s nižšou uhlíkovou náročnosťou.
Dňa 15. marca 2022 Rada dosiahla dohodu o znení, ktoré bude základom jej pozície v budúcich rokovaniach s Európskym parlamentom o mechanizme uhlíkovej kompenzácie na hraniciach.
Mechanizmus CBAM je navrhnutý tak, aby fungoval súbežne so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorý by dopĺňal jeho fungovanie v súvislosti s dovážaným tovarom.
Postupne nahradí existujúce mechanizmy EÚ na riešenie rizika úniku uhlíka, najmä bezodplatné prideľovanie kvót EU ETS.
Sociálno-klimatický fond
V tomto návrhu sa Komisia snaží riešiť sociálne a distribučné vplyvy navrhovaného nového systému obchodovania s emisiami v sektore budov a cestnej dopravy.
Fond má na základe sociálno-klimatických plánov vypracovaných členskými štátmi poskytovať podporné opatrenia a investície v prospech zraniteľných domácností, mikropodnikov a používateľov dopravy.
Iniciatíva REfuelEU Aviation a FuelEU Maritime
Táto iniciatíva má viesť k prijatiu nových právnych predpisov EÚ a má sa týkať udržateľných leteckých palív (pokročilé biopalivá a e-palivá), ktoré majú potenciál výrazne znížiť emisie z lietadiel.
Tento potenciál je zatiaľ do veľkej miery nevyužitý, keďže takéto palivá predstavujú len 0,05 % celkovej spotreby paliva v odvetví letectva.
Emisné normy CO2 pre osobné autá a dodávky
O túto revíziu pravidiel sa vedie veľký politický zápas na úrovni EÚ. Jeho cieľom je totiž zaviesť prísnejšie ciele zníženia emisií pre celú EÚ do roku 2030 a stanoviť nový cieľ, ktorým je zníženie o 100 % do roku 2035.
V praxi to znamená, že od roku 2035 už nebude možné uvádzať na trh v EÚ automobily alebo dodávky so spaľovacím motorom.
Zdaňovanie energie
Ide o revíziu smernice Rady o zdaňovaní energetických výrobkov a elektriny. Komisia sa ňou snaží zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny s politikami EÚ, aktualizovať rozsah energetických výrobkov, štruktúru sadzieb a zároveň zracionalizovať oslobodenia od dane a daňové úľavy, ktoré využívajú členské štáty. a tiež zachovať schopnosť vytvárať príjmy pre rozpočty členských štátov.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.