VSE
VSE
Belimo

Budaj predložil klimatický zákon, štát chce nútiť sám seba

Pozreli sme sa na detaily návrhu klimatického zákona, ktorý minulý týždeň predložilo ministerstvo životného prostredia na pripomienkovanie.

emisie skleníkových plynov

Foto: Odpady-portal.sk

Ministerstvo životného prostredia predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh Zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii Slovenskej republiky, tzv. klimatický zákon. Celý materiál si môžete stiahnuť cez odkaz v závere tohto textu.

Pozreli sme sa na jeho základné ciele a mechanizmy.

Prečo nový zákon

Dôvody, pre ktoré ministerstvo pripravilo špeciálny klimatický zákon, objasňuje rezort opatrne, keďže v dôvodovej správe priznáva, že opatrenia proti zmene klímy už má Slovensko v legislatíve dlhodobejšie ukotvené. Primárne v zákone o obchodovaní s emisnými kvótami.

Ten sa však podľa rezortu vzťahuje len na približne polovicu všetkých slovenských emisií skleníkov, teda tie, ktoré spadajú pod systém obchodovania s emisnými kvótami (EÚ ETS). Aj zvyšné emisie skleníkových plynov (teda mimo EÚ ETS) však už podľa dôvodovej správy pokrýva ďalšia priamo aplikovateľná legislatíva EÚ, ako aj legislatíva spadajúca pod iné rezorty. (Rezort uvádza tieto dokumenty: Envirostratégia 2030 (2017), Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019), Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 (2019), Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody (2018), Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy (2014) – aktualizácia a Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy (2021).)

Ministerstvo sa v odôvodnení sústreďuje na to, že ciele pre zníženie produkcie skleníkových plynov boli doteraz určené len v programových dokumentoch, ale nie v legislatíve.

Za jeden z hlavných dôvodov vzniku návrhu špeciálneho zákona preto považuje “zdôraznenie problematiky”.

“Dlhodobo absentuje legislatívny nástroj, ktorý by zdôraznil vysokú naliehavosť v riešení klimatických potrieb,” vysvetľuje MŽP v dôvodovej správe.

K ďalším významným dôvodom pre vznik zákona počíta rezort “založenie právneho klimatického rámca a reflektovanie aktivít na úrovni EÚ”.

Ministerstvo v dôvodovej správe neodkazuje na žiaden právny predpis EÚ ani iný dokument vyššieho významu, ktorý by opatrenia v tomto návrhu požadoval.

Povinnosti primárne pre štát

Návrh zákona sa primárne zameriava na úlohy štátu v troch cieľoch:

1. Ako klimatický cieľ Slovenskej republiky návrh určuje do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 % v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990.

VIESSMANN

2. Návrh zákona sa dotkne aj povinných osôb v systéme obchodovania s emisnými kvótami (ETS). Ministerstvo životného prostredia musí prostredníctvom nich dosiahnuť do roku 2030 redukciu emisií skleníkových plynov vo výške 62 % v porovnaní s ich úrovňami v roku 2005.

3. Pre sektory mimo systému ETS majú orgány verejnej správy dosiahnuť do roku 2030 redukciu emisií skleníkových plynov vo výške 22,7 % v porovnaní s ich úrovňami v roku 2005.

Sektorové ciele navrhuje takto (opäť s úrovňami roku 2005):

i) Sektor cestnej dopravy má nepresiahnuť zvýšenie emisií o 29 %, zodpovedné je ministerstvo dopravy a ministerstvo hospodárstva.

ii) Sektor poľnohospodárstva má znížiť emisie o 10 %, zodpovedné je ministerstvo pôdohospodárstva.

 
 

Zostáva vám 53% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Počítajú s gigawattovým prírastkom fotovoltiky ročne aj napriek ochladeniu trhu

Počítajú s gigawattovým prírastkom fotovoltiky ročne aj napriek ochladeniu trhu

Darí sa inštaláciám v českých domácnostiach. Pridať musíme vo veľkých zdrojoch a batériách, vraví Jan Fousek z Asociácie pre akumuláciu energie.

Ako bude fungovať EIA a povoľovacie procesy vo svetle legislatívnych zmien? (PRÁVNY POHĽAD)

Ako bude fungovať EIA a povoľovacie procesy vo svetle legislatívnych zmien? (PRÁVNY POHĽAD)

Článok opisuje vybrané aspekty procesu EIA a povoľovacích procesov vo svetle legislatívnych úprav účinných od 1. 4. 2024, ako aj návrhov, ktoré sú aktuálne v legislatívnom procese.

Nie je to len o fotovoltických paneloch a tepelnom čerpadle. K efektívnej prevádzke treba manažment, vysvetľuje odborník

Nie je to len o fotovoltických paneloch a tepelnom čerpadle. K efektívnej prevádzke treba manažment, vysvetľuje odborník

Nestačí sa pozerať na jednotlivé zariadenia, kľúčové je, ako funguje celý systém, hovorí Daniel Hrčka zo spoločnosti Viessmann.

X
X
X
X