Ministerstvo pripravilo envirostratégiu do roku 2030. Ráta aj so zmenami v energetike

Rezort životného prostredia tento týždeň po dlhom odkladaní zverejnil prvý návrh Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 – Envirostratégia 2030. Zámer predložiť materiál na schválenie vláde ešte v tomto roku teda ministerstvo nesplní. Pôvodne pritom mal byť materiál vypracovaný už v roku 2014.

Stratégiu pripravil Inštitút environmentálnej politiky na základe stoviek podnetov od odborníkov a verejnosti. Jej cieľom je zjednotiť environmentálne pravidlá pre rôzne sektory a vymedziť smer environmentálnej politiky.

„Už dlhšie pociťujeme potrebu zjednotiť environmentálne pravidlá pre rôzne sektory, zlepšiť spoluprácu a vyriešiť kompetencie medzi rezortmi. Tieto otázky sú stále akútnejšie aj vzhľadom na problémy spojené s dôsledkami klimatickej zmeny, suchom, kvalitou ovzdušia, ochranou biodiverzity alebo environmentálnym vzdelávaním,“ povedal šéf envirorezortu László Sólymos.

K oblastiam, v ktorých Slovensko oproti vyspelým krajinám zaostáva najviac, analýza podľa merateľných ukazovateľov zaradila i kvalitu ovzdušia. Strategický materiál preto zahŕňa viacero návrhov, ktorý by ovplyvnili i slovenskú energetiku. Celý materiál si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere článku.

Patríme k energeticky najnáročnejším

V rámci ochrany ovzdušia má Slovensko dosiahnuť stanovené ciele a znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 percent a mimo týchto sektorov o 20 percent oproti roku 2005.

Okrem pokračovania v schéme obchodovania s emisiami sa zváži zelená fiškálna reforma, pri ktorej sa presunie ťarcha zdanenia smerom k environmentálnym daniam v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Budú sa odstraňovať environmentálne škodlivé dotácie a regulácie. 

„Kvalita ovzdušia je dlhodobo znížená v dôsledku nadmernej prašnosti, prízemného ozónu, vysokých koncentrácií oxidu dusičitého a benzo(a)pyrénu. V oboch oblastiach prichádza k postupnému, avšak príliš pomalému zlepšovaniu,“ píše sa v návrhu strategického dokumentu.

Problém autori štúdie vidia taktiež v tom, že Slovensko stále ostáva jedným z energeticky najnáročnejších hospodárstiev v Únii. Priemerne sa u nás spotrebuje takmer o 80 percent viac energie na HDP ako priemer EÚ. V prípade vysokých cien energií to znižuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov, zvyšuje závislosť na dovoze primárnych energetických zdrojov a zaťažuje životné prostredie.

Podpora len pre udržateľné OZE

„V oblasti výroby energie bude preferovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá svojou povahou nezaťažuje životné prostredie a oproti tradičným zdrojom energie prispieva k dlhodobo udržateľnému rozvoju SR a k zlepšeniu životného prostredia,“ uvádza sa v stratégii. Oproti ostatným európskym štátom Slovensko vo využití obnoviteľných zdrojov energie (OZE) mierne zostáva.

Pre jednotlivé obnoviteľné zdroje majú byť vypracované pravidlá a kritériá ich udržateľného využívania. Tie by mali rešpektovať regionálny potenciál, ekonomickú výhodnosť, dopad na chránené územia, chránené druhy rastlín a živočíchov a názor dotknutej verejnosti. V minulosti už boli vypracované podobné kritériá pre využívanie veternej energie a biomasy na energetické účely hradené z fondov EÚ.

„Podpora z verejných zdrojov a ďalšia legislatívna podpora OZE bude akceptovateľná iba u zdrojov, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a preukázateľne nebudú zhoršovať kvalitu životného prostredia. Všetky tieto projekty budú verejnosti poskytovať dostatok informácií a prejdú povinným posudzovaním vplyvov na životné prostredie,“ píše sa v materiáli.

Možnosťou je i zdanenie uhlíka

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.