Európska Rada a Parlament dosiahli predbežnú dohodu o systéme obchodovania s emisiami ETS a sociálnom klimatickom fonde.
Rada a Európsky parlament dosiahli 18. decembra predbežnú politickú dohodu o dôležitých legislatívnych návrhoch balíka Fit for 55, ktorými sa ďalej znížia emisie a riešia ich sociálne vplyvy. Dohoda je predbežná a čaká na formálne prijatie v oboch inštitúciách.
Súčasný cieľ zníženia emisií do roku 2030 o 43 % sa navrhujú sprísniť na 62 %. Znižovať strop chcú namiesto súčasných 2,2 % ročne až na 4,3, resp. 4,4 % ročne.
Systém chcú rozšíriť o lodnú dopravu, ako aj o cestnú dopravu a budovy.
ETS - Systém obchodovania s emisiami v EÚ
Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (EU Emissions Trading System - EU ETS) je trh s uhlíkom založený na systéme stropov a obchodovania s emisnými kvótami pre energeticky náročné odvetvia a sektor výroby energie.
Je hlavným nástrojom EÚ pri riešení znižovania emisií a pokrýva približne 40 % celkových emisií CO2 v EÚ. Od jeho zavedenia v roku 2005 sa emisie EÚ znížili o 41 %. Cieľom dohody z 18. decembra je ešte výraznejšie znížiť emisie.
Zariadenia ETS
Rada a Parlament sa dohodli na zvýšení celkovej ambície znížiť emisie do roku 2030 v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ ETS, na 62 %.
Spolu-zákonodarcovia sa dohodli na zmene celkového emisného stropu v priebehu dvoch rokov o 90, resp. 27 miliónov emisných kvót a na zvýšení ročnej miery znižovania stropu v rokoch 2024 až 2027 o 4,3 % ročne a v rokoch 2028 až 2030 o 4,4 % ("lineárny redukčný faktor").
Rezerva stability trhu (MSR) sa posilní predĺžením zvýšenej ročnej miery príjmu kvót (24 %) po roku 2023 a stanovením prahovej hodnoty 400 miliónov kvót.
Rada a Parlament sa dohodli na posilnení mechanizmu nadmerných cenových výkyvov, a to aj ustanovením automatického uvoľňovania kvót z MSR na trh.
Zariadenia, ktoré budú využívať bezplatné kvóty, budú musieť splniť požiadavky, a to aj vo forme energetických auditov a v prípade určitých zariadení plánov klimatickej neutrality.
Dodatočné prechodné bezplatné kvóty sa môžu za určitých podmienok poskytnúť sektoru diaľkového vykurovania v niektorých členských štátoch s cieľom podporiť investície do dekarbonizácie tohto sektora.
Spoluzákonodarcovia sa dohodli aj na vypustení výnimky pre zariadenia na výrobu elektriny a na presunutí zostávajúcich kvót do Modernizačného fondu na podporu modernizácie, diverzifikácie a udržateľnej transformácie energetického sektora.
Komisia do 31. júla 2026 posúdi a predloží správu o možnosti zahrnúť sektor spaľovania komunálneho odpadu do ETS s cieľom zahrnúť ho od roku 2028 a posúdiť potrebu možnosti výnimky do 31. decembra 2030.
Odvetvia citlivé na únik uhlíka
Pokiaľ ide o odvetvia, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus úpravy hraníc emisií oxidu uhličitého (CBAM) - cement, hliník, hnojivá, výroba elektrickej energie, vodík, železo a oceľ, ako aj niektoré prekurzory a obmedzený počet nadväzujúcich výrobkov - Rada a Parlament sa dohodli na ukončení bezplatných kvót pre tieto odvetvia počas deväťročného obdobia od roku 2026 do roku 2034.
Počas tohto obdobia sa CBAM bude uplatňovať len na tú časť emisií, na ktorú sa nevzťahujú bezplatné kvóty v rámci EU ETS, aby sa plne rešpektovali pravidlá Svetovej obchodnej organizácie.
Bezplatné emisné kvóty sa budú na začiatku tohto obdobia vyraďovať pomalším tempom a na konci tohto obdobia zrýchleným tempom.
Podpora dekarbonizácie týchto odvetví bude možná prostredníctvom Inovačného fondu. Okrem toho sa časť bezplatných kvót, ktoré vznikli v dôsledku uplatňovania podmienenosti, prevedie na členské štáty na účely aukcií s cieľom riešiť akékoľvek zvyškové riziko úniku uhlíka. Do roku 2026 Komisia preskúma vplyv CBAM vrátane rizík úniku uhlíka a zistí, či sú potrebné ďalšie opatrenia.
EÚ ETS pre námornú dopravu
Rada a Parlament sa dohodli na zahrnutí emisií z námornej dopravy do rozsahu pôsobnosti EU ETS.
Dohodli sa na postupnom zavádzaní povinnosti námorných spoločností odovzdávať emisné kvóty: 40 % pre overené emisie od roku 2024, 70 % pre rok 2025 a 100 % pre rok 2026.
Väčšina veľkých plavidiel bude od začiatku zahrnutá do rozsahu pôsobnosti EÚ ETS.
Veľké pobrežné plavidlá s hrubou tonážou 5 000 ton a viac budú od roku 2025 zahrnuté do nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií CO2 z námornej dopravy a od roku 2027 do systému EU ETS.
Plavidlá na bežný náklad a pobrežné plavidlá s hrubou tonážou 400 - 5 000 ton budú zahrnuté do nariadenia o MRV od roku 2025 a ich začlenenie do systému EU ETS sa preskúma v roku 2026.
Okrem toho sa v dohode zohľadňujú geografické špecifiká a navrhujú sa prechodné opatrenia pre malé ostrovy, lode ľadovej triedy a cesty týkajúce sa najvzdialenejších regiónov a záväzkov služby vo verejnom záujme a posilňujú sa opatrenia na boj proti riziku únikov v námornom sektore.
Niektoré členské štáty s relatívne vysokým počtom lodných spoločností navyše dostanú 3,5 % stropu dražených kvót, ktoré sa medzi ne rozdelia.
Spoluzákonodarcovia sa dohodli na zahrnutí emisií iných ako CO2 (metán a N2O) do nariadenia o MRV od roku 2024 a do EU ETS od roku 2026.
Modernizačný fond a Inovačný fond
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.