Do celkového cieľa znižovania emisií skleníkových plynov sa bude započítať aj prírodné zachytávanie uhlíka.
Uhlíková neutralita EÚ do roku 2050 a zníženie emisií najmenej o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2030 budú záväznými cieľmi.
Počíta s tým Európsky klimatický zákon, na ktorého definitívnej podobe sa po náročných rokovaniach včera, 21. apríla, nadránom dohodli Európsky parlament a Rada Európskej únie zastupujúca jednotlivé členské štáty EÚ. Neformálnu dohodu teraz ešte musia obe strany potvrdiť v hlasovaniach.
O výsledku rokovaní informoval Európsky parlament na svojom webovom sídle.
Započíta sa prírodné zachytávanie uhlíka
V súčasnosti platným cieľom EÚ je znížiť emisie do roku 2030 o 40 % oproti úrovni z roku 1990. Kým Európska komisia vo svojom vlaňajšom návrhu presadzovala, aby Európsky klimatický zákon počítal s novým cieľom na úrovni 55 %, poslanci Európskeho parlamentu posunuli latku ešte vyššie a navrhovali cieľ 60 %.
Klimatický zákon EÚ tak po včerajšej dohode Európskeho parlamentu a Rady EÚ bude počítať s cieľom 55 % navrhovaným Komisiou.
Skutočné zníženie emisií bude pravdepodobne nižšie, dohoda totiž počíta so započítavaním prírodne zachyteného uhlíka do celkového cieľa. Europarlament si však v dohode vymohol, že zarátavanie záchytov uhlíka bude zastropované osobitným limitom.
„Hoci znižovanie emisií skleníkových plynov musí byť prioritou, zákon zohľadňuje, že už vypustené emisie skleníkových plynov bude potrebné odstraňovať za účelom kompenzácie emisií skleníkových plynov zo sektorov, kde je dekarbonizácia najzložitejšia. Aby boli zabezpečené dostatočné redukcie do roku 2030, príspevok zachytávania bude voči klimatickému cieľu do roku 2030 limitovaný na úrovni 225 Mt ekvivalentu CO2,“ uviedol Európsky parlament.
Uhlíkovú neutralitu nemusia dosiahnuť všetci
Ďalším z dvoch kľúčových bodov nového klimatického zákona je záväzok EÚ dosiahnuť najneskôr do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, teda stav, kedy bude celková uhlíková bilancia štátov EÚ vyrovnaná.
Požiadavkou Európskeho parlamentu bolo, aby tento cieľ neplatil len pre EÚ ako celok, ale aj pre každý z jej členských štátov osobitne. S týmto návrhom však Rada EÚ nesúhlasila a nedostal sa ani do výslednej podoby dohody.
Keďže cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2030 bude stanovený pre celú EÚ, znamená to, že cieľ sa bude považovať za splnený aj v prípade, ak niektoré štáty do roku 2050 uhlíkovú neutralitu nedosiahnu, ale iné ju budú deklarovať skôr.
Dohoda Európskeho parlamentu okrem toho počíta s uzákonením záväzkov Parížskeho klimatického dohovoru, ktorý členské štáty EÚ podpísali v rokoch 2016 a 2017. Následne v roku 2019 sa členovia Únie dohodli aj na termíne dosiahnutia klimatickej neutrality, a to na roku 2050.
Bude to „zákon všetkých zákonov“
„Náš politický záväzok stať sa prvým klimaticky neutrálnym svetadielom do roku 2050 je teraz už aj právnym záväzkom,“ komentovala dohodu na Twitteri Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie.
Návrh klimatického zákona teraz ešte musí odobriť plénum Európskeho parlamentu, ako aj jeho pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Neformálnu dohodu musí okrem toho schváliť tiež Rada EÚ, v ktorej majú zastúpenie národné vlády.
„Európsky klimatický zákon je zákonom všetkých zákonov, ktorý bude formovať podobu klimatickej legislatívy ďalších 30 rokov,“ vyhlásil portugalský minister životného prostredia Joao Pedro Matos Fernandes, ktorý rokovaniu Rady EÚ predsedal.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.