Špajza ministerstva sa dnes postupne napĺňa, minimálne z pohľadu financií, ktoré budú v energetike v najbližšej dekáde k dispozícií, píše štátny tajomník MH SR Karol Galek (SaS).
Keď sme takto pred rokom prichádzali na ministerstvo hospodárstva a preberali ho z rúk vtedajšieho ministra Petra Žigu, tvrdil, že nám odovzdáva „čistý“ úrad. Čo tým ale myslel, sme sa mali dozvedieť až neskôr.
To, čím sa ale nezabudol pochváliť, bolo, že bol druhým najdlhšie slúžiacim ministrom hospodárstva hneď po Ľubomírovi Jahnátkovi a aj to v závese iba pár dní. Ako sme ale postupne zistili, tento jeho úspech možno pripísať najmä držaniu sa pravidla - kto nič nerobí, nič nepokazí. Richard Sulík ako nový minister si radšej vyhrnul rukávy a namiesto počítania dní, sa pustil do počítania vybavených úloh.
Čistý úrad
Čisté ministerstvo v prvom rade znamenalo najmä to, že v mnohých prípadoch chýbali dokumenty, neboli nastavené procesy, alebo sa riešenie iba odsúvalo na „zajtra“. Navyše ešte aj chodby, kancelárie a aj parkovisko úradu boli prázdne. Za toto však už neniesol zodpovednosť Peter Žiga, ale opatrenia v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19, ktoré v tom čase vstupovali do prvej fázy.
To, čo ale bolo mojou najväčšou obavou, boli úradníci. O lenivých, úplatných a alibistických štátnych zamestnancoch som počúval legendy. Našťastie, až na pár výnimiek, sa to nepotvrdilo. Dokonca práve naopak. Veľké čistky sme zavrhli, pohli sme však škatuľami a zmenili funkčnú organizáciu ministerstva. Akonáhle ľudia pocítili našu dôveru a pochopili, že sme tam prišli pracovať, veci sa začali ako dobre namazaný stroj míľovými krokmi hýbať vpred.
Ako energetik som si vypýtal sekciu energetiky, k tomu som dostal aj novovytvorenú sekciu podporných programov a viac-menej autonómne centrum pre chemické látky a prípravky.
Riaditeľom ani konkrétnym zamestnancom, ktorých mám na mysli, by nemuselo byť príjemné, ak by som ich teraz menoval, dovolím si však aspoň všeobecne povedať, že ich odbornosť a kompetentnosť ma mimoriadne pozitívne prekvapili. Bez ich výdatnej podpory a najmä v počiatkoch aj značnej dávky zhovievavosti nad niektorými mojimi požiadavkami, či otázkami, ktoré takto spätne už aj mne vyvolávajú úsmev na tvári, by som dnes iba ťažko čokoľvek bilancoval.
Mochovský kostlivec
Každá bilancia začína od počiatočného stavu. O čistom úrade som sa už zmienil, no postupne nám zo skríň začali vypadávať aj kostlivci. Asi tým najväčším, na ktorého som upozorňoval už pred voľbami, no nazýval som ho najväčšou nášľapnou mínou pre novú vládu, boli Mochovce. Majetok Slovenských elektrární je kvôli dostavbe tretieho a štvrtého bloku tejto atómovej elektrárne kompletne založený a v prípade, že by sa nespustili do prevádzky, veritelia si spoločnosť, v ktorej má štát majetkový 34%, rozoberú na súčiastky.
Čo sme však po príchode na ministerstvo s hrôzou zistili, bolo, že exminister Žiga nielenže v súvislosti s Mochovcami namiesto riešenia problému radšej strkal hlavu do piesku, ale v súvislosti s evidentnými pochybeniami manažmentu sa v mene Slovenskej republiky ešte aj vzdal akýchkoľvek známych aj neznámych nárokov. Takto nevyzerá konanie starostlivého hospodára v praxi.
Karol Galek | Foto: MH SR
Okrem toho začiatkom roku na stavbe vyskočil problém s otáznou kvalitou niektorých komponentov a na chvíľu to vyzeralo, že s Mochovcami je koniec. Našťastie, kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Základom bol zachovať si chladnú hlavu.
Ako prvé sme preto ministerstvo hospodárstva prihlásili ako poškodeného v rámci prebiehajúceho vyšetrovania Národnou kriminálnou agentúrou a poctivo absolvovali každé jedno relevantné stretnutie ohľadom dostavby. Richard Sulík sa bol na stavbe opakovane presvedčiť o progrese a hoci nie je jadrový fyzik, pri jeho poslednej návšteve, po štyroch hodinách konkrétnych otázok, sa zapotili nielen zamestnanci a vedenie elektrární, ale aj pracovníci Úradu jadrového dozoru.
Dnes je tretí blok jadrovej elektrárne v Mochovciach na 99,9% hotový a prebieha fáza vydávania prvostupňového povolenia na prevádzku. Podľa súčasného plánu bude palivo do reaktora zavezené tento rok v septembri, čím súčasne dôjde k jeho uvedeniu do skúšobnej prevádzky. K progresu pritom stačilo tak málo. Začať sa zaujímať.
Kritické záležitosti
Súčasne sme v aktívnom kontakte s ostatnými akcionármi a zaujíma nás aj financovanie. V tejto súvislosti sme navrhli a parlament schválil novelu zákona o kritickej infraštruktúre. Podniky s týmto štatútom sú dôležité nielen pre našu ekonomiku, ale aj pre udržanie bežného chodu štátu. Bez nich by sme si ráno neuvarili kávu, v práci nespustili počítače a stroje, a ani večer nezapli doma televízor. O chýbajúcich základných surovinách a bezpečnosti zdravia a životov ľudí ani nehovoriac.
Zákonom sme dali možnosť vláde mať pri zmene majiteľa nohu vo dverách a buď takýto predaj zastaviť, alebo stanoviť podmienky. Toto sa však netýka iba Slovenských elektrární, ale aj ostatných prvkov kritickej infraštruktúry v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.
Dôležitosť ochrany kritickej infraštruktúry sa nám potvrdila aj v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19. Keď sa na Slovensku začalo s očkovaním, v úzkej spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a vnútra sa nám podarilo presadiť zaočkovanie ich kľúčových zamestnancov. Ide najmä o operátorov jadrových elektrární, či dispečerov starajúcich sa o distribúciu energií. Skrátka ľudí, ktorí majú niekoľkoročné školenia a prax a na trhu práce sa za nich náhrada jednoducho nájsť nedá.
Karol Galek
Dôležité bolo počas pandémie taktiež zachovať celý odberateľsko-dodávateľský reťazec v energetike. Rokovania so zástupcami výrobcov, dodávateľov energií a prevádzkovateľov sústav napokon viedli k prísľubu individuálneho prístupu k odberateľom vo forme predlžovania splatnosti faktúr, nastavovania splátkových kalendárov, či vyššej flexibilite v prípade rezervovaných kapacít.
Vďaka správne nastavenej komunikácii zo strany ministerstva, ale najmä ústretovosti všetkých účastníkov trhu s energiami, zostal energetický reťazec od vypuknutia pandémie zdravý a neporušený.
Jahnátkova stolička
Ale späť ku kostlivcom. Tým druhým bol pre nás bezpochyby predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Ľubomír Jahnátek. Ten síce nevypadol zo skrine, ale len tak nečinne ležal na úrade, respektíve bez slova vykonával príkazy svojho straníckeho šéfa. Keďže ÚRSO je nezávislým orgánom, toto sa zrejme nedialo v súlade so zákonom. Viacnásobné porušenie zákona o regulácii sieťových odvetví ho napokon stálo stoličku.
Ministerstvo ako gestor zákona o regulácii sieťových odvetví následne vypísalo transparentné výberové konanie, do ktorého sa prihlásilo 14 kandidátov, z ktorých jedenásti boli aj verejne vypočutí.
Ministrom vybraný nový riaditeľ úradu Andrej Juris o svojej vhodnosti nenechal nikoho na pochybách. ÚRSO sa aj vďaka nemu posunul odborne o tri úrovne vyššie, sfunkčnil, komunikačne sa otvoril širokej verejnosti a európskym partnerom a opätovne nadobudol punc nezávislosti.
Ficov dlh
Tretí veľký kostlivec, súvisiaci s tým predošlým, ktorý na nás v skrini ministerstva hospodárstva čakal, bol historický dlh v rámci bilancie takzvanej tarify za prevádzkovanie systému. Politici si v roku 2009 povedali, že chcú podporovať obnoviteľné zdroje energie, no zaplatiť to nechali v plnej miere spotrebiteľov v cenách elektriny.
Keďže ale ceny energií sú citlivou záležitosťou, a nikto nechcel testovať pravidlo ktoré platí v Českej republike o páde vlády v prípade zdraženia piva o korunu, nedalo sa to robiť neobmedzene. Robert Fico podľa plagátového hesla o „stabilných cenách energií“ tak znásilnil nezávislý regulačný úrad a najprv Jozef Holjenčík a po ňom Ľubomír Jahnátek pri stanovaní tarify, ktorá je súčasťou koncového účtu za elektrinu, skákali, ako on pískal.
Toto sa ale dialo na úkor tých, ktorý mali byť poštárom vyplácanej podpory. V minulosti distribučné spoločnosti, dnes organizátor trhu s elektrinou. Oni síce podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov vyplatili v plnej výške, regulačný úrad s Ficovými bábkami na čele im ju ale neuznal a prisľúbil vyplatiť v budúcnosti. Na konci dňa tak nová vláda prevzala sekeru vo výške takmer 400 miliónov eur.
Pôvodne síce podľa dohody z leta minulého roku mal tento dlh zalátať štátny rozpočet, žiaľ, ako sa ukázalo, tento nie je nafukovací do nekonečna. Podarilo sa nám ale vysporiadať aspoň dlh za rok 2018 vo výške 162 miliónov eur. Zvyšok tohto Ficovho dlhu budú musieť v najbližších piatich rokoch doplatiť ľudia vo faktúre za elektrinu. Aby sa im ale táto v koncovej sume nezvýšila, na ministerstve sme pripravili zákon, ktorý umožní predĺžiť prevádzku existujúcich obnoviteľných zdrojov energie a taktiež znížiť ich podporu. Tento zákon by mal ísť do parlamentu už v apríli.
Súčasne najneskôr v roku 2023 ukončíme každoročnú viac ako stomiliónovú podporu výroby elektriny z domáceho uhlia a potom už poplatky nesúvisiace s dodávkou elektriny budú môcť konečne aj klesnúť.
Hornonitrianska bomba
Domáce uhlie pochádza z hornej Nitry a práve tu a v tejto súvislosti nám Smeráci zanechali ďalšiu tikajúcu bombu. S návrhom vtedy ešte opozičnej SaS na ukončenie alobalových dotácií, ktoré mal údajne nosiť bývalý poslanec Smeru Vladimír Jánoš do straníckej centrály, sa napokon síce stotožnili, ale na osud regiónu z pohľadu kontinuity dodávky tepla a teplej vody po skončení prevádzky dosluhujúcej tepelnej elektrárne Nováky sa vykašlali.
Ministerstvom povereným splnomocnenec pre riešenie problematiky hornej Nitry sa preto stal ostrieľaný manažér Ivan Šramko, bývalý guvernér Národnej banky Slovenska. V reakcii na výzvu ministra na verejné prerokovanie možností zásobovania hornej Nitry teplom boli predstavené dva projekty.
Foto: Karol Galek
Slovenské elektrárne na ten svoj získali aj osvedčenie ministerstva hospodárstva, avšak pre nezáujem mesta Prievidza ho v januári nakoniec stiahli. V súčasnosti preto prebieha proces posudzovania žiadosti o vydanie osvedčenia už pre druhého potenciálneho dodávateľa tepla, tretia žiadosť je v pošte.
Na hornú Nitru však smeruje aj veľký balík peňazí z Fondu pre spravodlivú transformáciu a téma hornej Nitry sa stala prioritnou a prierezovou hneď pre štyri ministerstvá, ktoré sú v pravidelnom kontakte. Okrem ministerstva hospodárstva je to aj ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo financií.
Prázdna špajza
Okrem kostlivcov nás na ministerstve čakala aj prázdna špajza. A tak vo chvíli, keď prišla možnosť uplatniť si predkupné právo na 49% akcií vo Východoslovenskej energetike, musel minister túto ponuku odmietnuť.
Napriek tomu sa mu ale vďaka správne nasadenému výrazu hráča pokru ministrovi pre štát podarilo získať 35 miliónov eur a garanciu takmer jeden a pol miliardy eur v investíciách do distribučných spoločností na západe a východe Slovenska. Súčasne sme si ponechali našich 51% akcií a teda vlastníctvo bez zmeny. Rovnako sme zachovali aj možnosť využitia predkupného práva do budúcnosti.
Špajza ministerstva sa dnes postupne napĺňa. Teda minimálne z pohľadu financií, ktoré budú napríklad v energetike v najbližšej dekáde k dispozícií. Do konca roku prebehne transpozícia zimného energetického balíčka do našej legislatívy a otvorí sa tak úplne nový priestor pre čerpanie prostriedkov z európskych podporných programov, v rámci ktorých sa nám na modernú energetiku, obnoviteľné zdroje a zvyšovanie flexibility energetických sietí podarilo nastaviť do roku 2030 zdroje vo výške takmer jednej miliardy eur.
Len v rámci plánu obnovy sme vybojovali 220 miliónov eur, ďalšie zdroje financovania budú k dispozícii v podobe štrukturálnych fondov, modernizačného fondu, či už zmieneného fondu spravodlivej transformácie.
Ceny na zostupe
No a keďže nielen to, čo človek dostane, ale aj to čo ušetrí, sa počíta, určite ľudí potešili aj nižšie ceny energií. Náš nominant Ľuboš Lopatka ako nový šéf MH manažmentu, ktorý sa stará aj o štátne teplárne, zabezpečil zníženie cien tepla v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine a Košiciach.
Zavedenie zverejňovania vstupov do cenových konaní a jeho priebehu pre prirodzené monopoly v energetike, takzvaná otvorená regulácia, bol takisto jeden z faktorov, prečo sa ÚRSO podarilo znížiť cenu elektriny a plynu pre väčšinu odberateľov.
V rámci transpozície zimného energetického balíčka je v záujme ďalšieho znižovania na pláne aj deregulácia cien energií, zlepšenie súťaže medzi dodávateľmi, zavedenie nových inštitútov ako napríklad prosumer do praxe, či nové technické riešenia na uskladňovanie energií v rámci sústav.
Udalosť desaťročia
A práve sústavy sú dnes v elektroenergetike tým slabým miestom. Ako na prenosovej, tak aj na distribučnej úrovni. Sedem rokov trvajúci stop stav na pripájanie nových zdrojov prakticky zastavil akúkoľvek výstavbu nových zariadení na výrobu elektrickej energie.
Po nástupe na ministerstvo sme preto ako prvé otvorili rokovania so štátnou spoločnosťou SEPS, ktorá sa stará o prenos elektriny, ako aj s distribučnými spoločnosťami a hľadali riešenia, ktoré by tento stav uvoľnili. A podarilo sa. Už o pár dní bude spustený prepoj do Maďarska, ktorý nám otvorí novú kapacitu. Kedy a koľko to bude, predstavíme spoločne, som však presvedčený, že v energetike sa to stane udalosťou desaťročia.
Ak k tomu prirátame naplánované spustenie Mochoviec, nižšie ceny energií, vysporiadanie sa s historickým dlhom, transparentné a fungujúce ÚRSO, zdravý obchodno-dodávateľský reťazec, 35 miliónov na účte, hoci sme nič nepredali, alebo takmer miliardu z eurofondov, a to všetko iba v energetike po roku na ministerstve hospodárstva, mám z toho dobrý pocit. A čisté svedomie. Nepochybne je však na stole ešte mnoho výziev, aby sme Slovensko priblížili modernému svetu.
Karol Galek
štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR, podpredseda SaS
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.