Tržby z predaja emisných kvót by nemali byť darčekovým košom pre politikov na splnenie ich snov.
Strana Progresívne Slovensko v novembri predstavila spôsob, akým chce domácnostiam kompenzovať zvyšujúce sa ceny energií. Tým riešením má byť tzv. klimatický šek.
O čo ide? Progresívci navrhujú, aby každý obyvateľ na Slovensku dostal každoročne najbližších deväť rokov podporu 127 eur. Suma má rásť ísť od nižšej k vyššej a je spriemerovaná na celé obdobie, kedy majú podporu dostávať.
Peniaze majú plynúť z výnosov z predaja emisných kvót, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu. Z 12,4 miliárd eur, ktoré má fond za toto obdobie predpokladane vybrať, by išlo o 40 %.
Návrh nie je dobrý z viacerých dôvodov.
Zakliaty envirofond
Po prvé, tieto prostriedky nie sú celkom voľne dostupné. Peniaze z výnosu z predaja emisných kvót totiž používa MF SR ako účtovný nástroj pri vykazovaní hospodárenia so štátnym rozpočtom.
Hospodárenie s finančnými prostriedkami z predaja emisných kvót výrazne ovplyvňuje saldo verejnej správy.
Naakumulované prostriedky totiž umožňujú vláde navýšiť rozpočet na niektoré politiky. Ak nedôjde k zmenám v nakladaní s týmito prostriedkami, tak veľkú časť z nich bude naďalej viazať na nejaký účel.
To znamená, že použiť 40 % z týchto prostriedkov na účel, ktorý navrhujú progresívci, je síce možné, ale na úkor iných služieb štátu. To sú paradoxy týchto prostriedkov, ktoré sa sústreďujú v Environmentálnom fonde.
Podporiť bohatých
Po druhé, Progresívne Slovensko navrhuje, aby každý obyvateľ Slovenska dostal rovnakú sumu. Teda bez rozdielu na to, či ide o chudobného, alebo bohatšieho človeka.
Argumentácia progresívcov o tom, že klimatický šek má byť aj pomocou pri boji proti energetickej chudobe, preto veľmi nesedí. Sedí len na malú časť z tejto sumy.
Ich návrh skôr prilieha ku konceptu tzv. “univerzálneho základného príjmu”, ktorý sa najmä výrazne socialistické strany v západnom svete snažia presadiť do reality. Lebo to by bol reálny efekt opatrenia.
No čo s tým majú spoločné príjmy z emisií skleníkových plynov? Vôbec nič.
Ilúzia o znečisťovateľovi
Po tretie. Progresívne Slovensko tvrdí, že “boj proti klimatickej kríze nesmú zaplatiť tí, ktorí ju nespôsobili, platiť musia znečisťovatelia”.
Tento argument používajú veľmi často najmä zelené strany, ktoré sa ním snažia presvedčiť verejnosť, že tá nespôsobuje klimatickú zmenu, teda, že nie je spotrebiteľom produktov, ktoré vyrábajú znečisťovatelia.
Lenže to je falošný argument. Odberateľ elektriny zo siete si totiž nemôže vybrať, či bude spotrebovávať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, alebo z uhlia. Každý obyvateľ je v koncovke tým skutočným znečisťovateľom, pretože dopytuje tovar alebo služby, ktoré vznikli (aj) znečisťovaním životného prostredia.
Bez reformy to nepôjde
Divím sa, že progresívci navrhujú rozdávať peniaze aj bohatším a bohatým ľuďom. A tiež, že pri svojom návrhu komu dať peniaze vychádzajú z mylného predpokladu, že týmto ich opatrením sa nestane nič, teda nikomu nebude treba ubrať, či nerozdať.
Chceli by na to využiť prostriedky z predaja emisných kvót v envirofonde. Tena však treba naopak zásadne reformovať. Tak, aby išli na zlepšenie životného prostredia a nie na sanovanie iných politík ako navrhuje aj Progresívne Slovensko.
Najlepšie by bolo, keby sa veľká časť z nich vrátila naspäť ich platcom, teda priemyslu, s účelovým viazaním na environmentálne technológie.
Napokon, novembrová správa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá si posvietila na Environmentálny fond, konštatuje vlastne to isté: finančný potenciál Environmentálneho fondu sa dostatočne nevyužíval na ochranu životného prostredia.
Namiesto odporúčania investovať minimálne 50 % ziskov z predaja emisií na zelené ciele, v kontrolovaných rokoch sa využívalo v priemerne len 14 %.
Túto reformu sa tejto vláde zatiaľ nedarí rozbehnúť.
Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS,
spoluvlastník vydavateľstva denníka Energie-portal.sk.
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.