Zelená obnova má byť dôležitým prvkom reštartovania európskej ekonomiky po koronakríze. Únia sa môže inšpirovať ponaučeniami z krízy v roku 2008. Netreba však mať veľké oči. Dotácie dlhodobo nefungujú.
Európska rada sa v júli dohodla na pláne obnovy po koronakríze. V rámci fondu obnovy Next Generation Europe si krajiny zasiahnuté pandémiou rozdelia 750 miliárd eur vo forme nenávratných grantov a výhodných pôžičiek. Súčasťou má byť aj tzv. zelená podpora.
Zadlžovanie ľudí, vrátane „zelených“ stimulov pri reštarte ekonomiky v časoch krízy býva obľúbeným etatistickým opatrením vlád.
Zelené stimuly použili vlády aj po finančnej kríze po roku 2008. V nedávnej analýze si na ne posvietila Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA).
Miliardy eur na zelenú obnovu
Plán hospodárskej obnovy Európy z konca roku 2008 zahŕňal aj značné zelené stimuly so zameraním na niekoľko oblastí.
Vznikol samostatný Európsky energetický program pre oživenie, ktorý navrhol rozdeliť celkovo 3,98 miliardy eur na projekty infraštruktúry v plynárenstve (1,4 miliardy eur) a elektroenergetike (910 miliónov eur).
.jpg)
Ďalej 565 miliónov eur smerovalo na projekty veternej energie na mori, 1,05 miliardy eur na projekty zachytávania a ukladania uhlíka a 146 miliónov eur na projekty v oblasti energetickej účinnosti.
Celkový ekologický stimul bol výrazne väčší ako energetický program, keďže sa na krízové riadenie mobilizovalo niekoľko prvkov finančného rámca EÚ, z ktorých väčšina mala silnú ekologickú zložku.
Aké vplyvy na rast ekonomiky mali zelené stimuly?
IEA prišla vo svojej analýze k viacerým zisteniam, ktoré sa týkali vplyvov zelených stimulov na ekonomickú, sociálnu, ale aj environmentálnu oblasť.
Podľa agentúry zelené stimuly prispeli viac k nárastu HDP ako k rastu zamestnanosti. Hospodárske vplyvy ekologických investícií sa pohybovali od 0,6 % do 1,1 % HDP na vnútroštátnej úrovni a do 1,5 % HDP na európskej úrovni.
Politiky často negatívne zasiahli zraniteľné skupiny
V sociálnej oblasti mala väčšina politík za následok dočasné zvýšenie zamestnanosti v dôsledku zvýšenia ekonomickej aktivity.
Väčšinou však išlo o „zachránené“ a nie vytvorené pracovné miesta, a to najmä v stavebníctve a strojárstve.
Niektoré z týchto pracovných miest majú pomerne špecifické požiadavky na zručnosti a mnohé z nich boli v odvetviach, ktoré tradične zamestnávajú mužov.
Veľmi málo politík sa vyslovene zameralo na zraniteľné skupiny a niektoré z nich, ktoré si vyžadovali spolufinancovanie, vrátane systémov tzv. šrotovného, ich mohli vylúčiť.
Silný odrazový efekt
V oblasti nízkouhlíkového hospodárstva boli z energetického hľadiska výsledky programov zelených stimulov zmiešané. Počas roku 2010 svetové hospodárstvo zaznamenalo najvýraznejší nárast spotreby energie a emisií CO2 v histórii.
Na rozdiel od predchádzajúcich oživení nasledovalo po finančnej kríze výrazné zvýšenie uhlíkovej náročnosti globálnej ekonomiky. Odrazový efekt po finančnej kríze vyústil do zvýšenia globálnych emisií CO2 o 1,5 Gt v rokoch 2009 až 2010.
V porovnaní s predchádzajúcimi hospodárskymi krízami na začiatku 80. a 90. rokov minulého storočia mala finančná kríza za následok najnižšie zlepšenie uhlíkovej náročnosti.
Mnohé projekty zostali len na papieri
Hodnotenie Európskej komisie v roku 2018 navyše ukázalo, že bolo dokončených 35 zo 44 projektov infraštruktúry v oblasti plynu a elektrickej energie, štyri z deviatich projektov veternej energie na mori boli prevádzkyschopné, ale len jeden zo šiestich projektov zachytávania a ukladania uhlíka bol dokončený a tri boli predčasne ukončené.
Okamžité krátkodobé vplyvy ekologických opatrení na životné prostredie boli väčšinou negatívne, pretože vyššia miera hospodárskej činnosti zvýšila environmentálne tlaky.
Podľa IEA však dlhodobé prínosy investícií prevažujú nad krátkodobými environmentálnymi nákladmi.
Ponaučenia pre zelenú politiku po koronakríze
Čo robiť? IEA v súčasnej kríze navrhuje rozšíriť existujúce politiky, pričom rozhodujúca je pripravenosť technológií.
Skúsenosť totiž ukázala, že financovanie stimulov pre veľké komplexné inžinierske projekty malo sklon priniesť neuspokojivé výsledky.
Agentúra poukazuje na štrukturálne prekážky, ktoré predstavujú zložité projekty v oblasti infraštruktúry. Nevyhnutné je aj posúdenie širších výhod a vplyvov implementovaných politík.
Predchádzajúce stimulačné programy preukázali, že pomocou dobre zameraných a fungujúcich politických rámcov je možné výrazne znížiť potrebu rozpočtovej podpory.
Dotovať?
Snahy vlád „obnovovať“ ekonomiku po vypuknutí každej hospodárskej krízy pomocou obrovských dotácií neprinášajú dlhodobý účinok a spôsobujú veľa negatívnych dôsledkov aj pre životné prostredie.
Dotácie majú schopnosť vytvoriť u ľudí mámivý krátkodobý pocit z oživenia ekonomiky a udržania, či zvýšenia zamestnanosti. Na ich konci však býva vysoké zadĺženie.
Ako ukázal aj prípad "oživovania" po roku 2008, takéto investície sú veľmi často celkom kontraproduktívne.
Vlády v Európskej únii by sa mali poučiť a zvyknúť si na to, že recesia je prirodzeným a zároveň zväčša len krátkodobým prejavom fungovania zdravej ekonomiky.
Namiesto prerozdeľovania treba v recesii robiť presný opak: umožniť ľuďom, aby mohli ich vlastné peniaze užívať viac. Znížiť dane a zoškrtať verejné výdavky.
Napokon, britská premiérka Margaret Thatcher to povedala presne už v 80. rokoch minulého storočia: "Problém socializmu spočíva v tom, že nakoniec miniete peniaze iných ľudí."
Radovan Kazda
Autor je spolumajiteľ vydavateľstva denníka Energie-portal.sk,
v súčasnosti poslanec NR SR za SaS.
Spolupráca na podkladoch: Diana Motúzová
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.