VSDS
INNOGY
Belimo 2

Michal Cehlár: Nerecyklovateľný odpad nemá inú užitočnú alternatívu ako energetické využitie

Vodík je budúcnosťou energetickej transformácie, nahradí štandardné zdroje a vodíkové autá budú samozrejmosťou, hovorí dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

Michal Cehlár

Michal Cehlár / Foto: Archív MC

Útlm baníctva na Slovensku znamená, že aj vedecko–akademická obec, ktorá sa zaoberá týmto odvetvím, musí rozširovať svoje uplatnenie.

Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach sa pred niekoľkými rokmi začala okrem ťažby nerastných surovín intenzívne zaoberať aj odpadom v progresívnych technológiách v rámci tzv. cirkulárnej ekonomiky.

O súčasnom nakladaní s odpadom a jeho potenciáli pre energetiku na Slovensku sme hovorili s dekanom fakulty Dr. h. c. prof. Ing. Michalom Cehlárom.

Riešenie pre odpad prinesú technológie

Čomu sa momentálne na fakulte venujete intenzívnejšie, prieskumu a ťažbe nerastných surovín alebo odpadom?

Momentálne pracujeme na množstve európskych projektov, ktoré majú presah na desiatky rokov v strategickom význame. Vychovávame odborníkov na prieskum, ťažbu, úpravu surovín, logistiku, ale aj biznis s nimi a odborníkov na obnoviteľné zdroje energie, odpady, cirkulárnu ekonomiku či životné prostredie.

V rámci univerzity sa venujeme aj vodíku, ktorý je podľa nás budúcnosťou energetickej transformácie a ako energonosič v strednodobom horizonte nahradí dnes štandardné energetické zdroje.

Zaoberáme sa napr. vrtmi prostredníctvom e-fusion. Ide o technológiu, ktorá bude mať onedlho svetový význam. Vŕtacia hlavica vďaka vodíku taví horniny, ktoré získavajú úplne nové vlastnosti, vytvorí sa tzv. krusta, bezpečná, nepriepustná a samonosná. Takto získame veľmi stabilné a bezpečné podzemné priestory.

Aký má dnes odpad význam v spoločnosti?

Mentálny význam veľmi nízky, pretože bol verejnosti veľmi málo vykresľovaný ako materiálový a energetický zdroj, ale skôr ako nevyhnutné zlo, ktorého sa treba zbaviť.

Z vedeckého pohľadu je odpad veľmi vzácnym energetickým a materiálovým zdrojom. Recykláciou z neho môžeme získať materiály, ktoré za iných okolností dovážame zo zahraničia v podobe nerastných surovín a vieme z neho vyrobiť samozrejme energiu, ktorá má oveľa menšiu uhlíkovú stopu ako fosílne palivá, ktoré rovnako dnes dovážame.

Môžu odpady úplne nahradiť nerastné suroviny?

Odpad je potenciálny zdroj surovín, ktoré by sa museli ťažiť zo zemskej kôry, ale technologicky sme sa nedostali ešte tak ďaleko, aby sme ich odpadom plne nahradili. Ale blížime sa. Technologicky pracujeme na spôsoboch využitia napr. tzv. háld/odpadov po ťažbe, ktoré sú unikátnym zdrojom surovín a tu sa dostávame aj k cirkulárnej ekonomike.

Miroslav Cehlár | Foto: Archív MC

Ako hodnotíte smerovanie Slovenska v oblasti využitia odpadov?

V zmysle európskych cieľov recyklovať aspoň 65 %, 20-25 % energeticky zhodnocovať a maximálne 10 % skládkovať do roku 2035 je pre Slovákov veľká výzva. Podľa mňa sa to dá zrealizovať, ale musíme sa prestať hrať s ilúziami o tom, že ľudia zo dňa na deň prestanú tvoriť odpad.

Riešenie musí priniesť veda a technológie. Je to rovnaké ako napr. v prípade medicíny. Za posledných sto rokov sa nám podarilo nájsť protilátky na takmer všetky choroby nie vďaka protestom, ale intenzívnou vedeckou prácou. Na príklade vakcíny proti COVID 19 vidíme, že vznikla v priebehu niekoľkých mesiacov aj vďaka tomu, že sa na jej vývoji podieľali vedecké kapacity a mala kvalitný vedecký základ z minulosti.

Domáci odpad nahradí dovoz uhlia a plynu

Máme dnes k dispozícii technológie, ktoré sú schopné bezpečne zhodnotiť odpad?

Rozhodne áno, navyše sa každým rokom zdokonaľujú. Na Slovensku sa ročne vytvorí odpad v objeme zhruba 15 mil. ton. Väčšinou ide o priemyselný odpad, ktorého recyklácia je na Slovensku na veľmi vysokej úrovni.

Paradoxne, najväčšie problémy máme s komunálnym odpadom, ktorý sa na celkovej ročnej produkcii odpadu podieľa približne 2,5 mil. ton. Namiesto toho, aby sme zvýšili efektivitu jeho triedenia pri zdroji a z nerecyklovateľného odpadu vyrobili elektrinu a teplo, skúšame drahé metódy ako napr. materiálno-biologickú úpravu pred skládkovaním, čo nezabráni skládkovaniu, iba stav predlžuje.

Tento výstup môže byť navyše z hľadiska ďalšej využiteľnosti veľmi diskutabilný. Napríklad výsledné hnojivo z biologickej zložky môže obsahovať také množstvo mikroplastov a ťažkých kovov že potravinám a ľuďom viac uškodí ako pomôže.

Na Slovensku dnes existujú dve Zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO). Podľa mnohých environmentalistov však nie sú zeleným riešením.

Som vedec, snažím sa hodnotiť veci bez emócií, na základe dát a faktov. Milióny ton uhlia a zemného plynu, ktoré dovážame môžeme nahradiť domácim odpadom čiže ide prvok sebestačnosti a bezpečnosti.

ZEVO navyše zatiaľ nepodlieha narastajúcim cenám emisných povoleniek, ktoré sú dnes nad úrovňou 30 EUR za tonu vyprodukovaného CO2.

Kým ľudia v danom regióne budú žiť, odpad tvoriť určite budú, tak nech ten nerecyklovateľný radšej premenia na energiu. Ale v zariadeniach, kde sú stanovené nízke emisné limity a kde sa aplikujú najlepšie dostupné techniky BAT. Takými sú dnes ZEVO vo všetkých vyspelých krajinách Európy, vrátane dvoch zariadení v Bratislave a Košiciach. Aktivisti a ich názor, ako vyvažovací prvok sú dôležití, ale bez demagógie.

Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD. pôsobí v oblasti získavania a spracovania zemských zdrojov po celý profesionálny život. Je po druhý raz dekanom Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií a od roku 2020 aj predsedom Slovenskej banskej komory.

V roku 1988 ukončil štúdium na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach ako banský inžinier, neskôr postgraduálne pôsobil na Ecole Nationale Superieure des Mines de Paris s ministerským diplomom v oblasti ohodnocovania banských projektov. Od roku 2002 je súdnym znalcom v oblasti ťažby a ohodnocovania nerastných surovín.


Môžete byť konkrétnejší? Čo konkrétne považujete za demagógiu? A v čom vidíte dôležitý vyvažovací prvok?

Keď negujete riešenie alebo technológiu na základe subjektívneho presvedčenia, ale zároveň ľuďom neponúkate žiadnu zmysluplnú alternatívu či prakticky alebo ekonomicky, to je demagógia.

Recyklovať a kompostovať sa dá až 80 % odpadu, v súčasnosti dosahujeme menej ako 60 %. Je veľmi dôležité, aby sme mali riešenie aj pre tých 20 %. Skôr by som od tretej generácie environmentálnych aktivistov očakával masívnu podporu v oblasti boja proti skládkovaniu, za ich úplné odstavenie a snahy nájsť unikátne riešenie, čo urobiť s umelými kopcami po celom Slovensku v budúcnosti.

To je zároveň aj pre nás veľká výzva, pretože skrývajú odpad, ktorý zaťažuje životné prostredie a zatiaľ ho nevieme zmysluplne využiť, zároveň obsahuje suroviny, ktoré by sme mohli použiť v priemysle.

Kam sa podľa vás v oblasti nerastných surovín a odpadov dostaneme o 20 rokov?

Myslím si, že tankovať vodík do áut bude samozrejmosťou už o pár rokov. Ten budeme schopní vyrobiť v rámci energetického mixu z obnoviteľných zdrojov a zo stabilnej jadrovej energie.

O 20 rokov sa budeme sústreďovať predovšetkým na hľadanie možností zrecyklovať čo najväčšie množstvo odpadu, aby sme nemuseli dovážať nerastné suroviny a spoľahneme sa na vlastné nerastné suroviny naprieč celou EÚ.

Logické bude, ak v každom regióne budeme mať elektráreň na odpad, ktorá bude dodávať elektrickú energiu a teplo z nerecyklovateľného odpadu, ktorý by inak končil na skládkach. Keďže toho odpadu by malo byť menej, cesta bude viesť k zvyšovaniu účinnosti turbín.

Toto je cesta k materiálovej a energetickej sebestačnosti a bezpečnosti krajiny. Samozrejme v kombinácii s jadrom a obnoviteľnými zdrojmi.

Miroslav Cehlár | Foto: Archív MC

Strategické suroviny môžeme ťažiť aj na Slovensku

Na Slovensku je potvrdených 310 a zatiaľ pravdepodobných viac ako 900 environmentálnych záťaží. Venujete sa aj tejto oblasti?

Sú to všetko suroviny, čiže áno. Pre nás sú veľkou výzvou odpady po ťažbe nerastných surovín po celom Slovensku, najviac však na východe napríklad na Gemeri, na Spiši či na Orave.

Milióny ton surovín nám ležia ľadom desiatky rokov. My ich vieme spracovať technologicky, dôležité je, aby to bolo aj ekonomicky a environmentálne prijateľné. Čo už je na povrchu zeme má obrovskú výhodu, pretože nie sú potrebné také enormné ľudské a finančné zdroje, ako v prípade ťažby.

Takto by sa dali pri správnom ekonomickom ohodnotení surovín mnohé environmentálne záťaže aj samofinancovať a štát si tým pomôže. Na tom ďalej neustále intenzívne pracujeme.

Okrem Fakulty BERG zastupujete aj Slovenskú banskú komoru, má ešte potenciál ťažba surovín ako taká?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (1)

  1. vedator12.01.2021 (13:49)
    Som za maximálnu recykláciu ale pri zdroji, čiže tam kde odpad vzniká, vo firmách, doma,... konečne to niekto vzdelaný povedal priamo. Podporovať umelo nezmysly typu MBÚ liniek je prežitok, pretože to predlžuje životnosť skládkovaniu bez účelného využitia energie ktorá sa v odpade skrýva a nemusí sa na na výrobu KVET používať uhlie, či plyn. Logika v EÚ je takáto : čo u nás už upadá, alebo nefunguje, pošleme ako top technológiu do EU krajin druhej kategórie (rozumej SR,PL,HU,...) a tam nám to pár rokov ešte zaplatia... Logika nepustí, lebo všetok odpad sa zrecyklovať ani energeticky zhodnocovať nedá, každá časť má svoje miesto v obehovej ekonomike a komunálnym odpadom znečistené druhotné suroviny vrátane bio odpadu sa dosť ťažko predávajú... asi toľko

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Karol Galek: Odpájanie od CZT zastavil premiér, OZE podporíme cez novú schému

Karol Galek: Odpájanie od CZT zastavil premiér, OZE podporíme cez novú schému

Z Plánu obnovy sme pre energetiku žiadali 950 miliónov eur. Návrh, ktorý Slovensko poslalo do Bruselu, ma sklamal, hovorí štátny tajomník MH SR Karol Galek vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk.

Mali by štátne teplárne spaľovať odpady? (panel expertov)

Mali by štátne teplárne spaľovať odpady? (panel expertov)

Odpovedajú Karol Galek, Marián Christenko, Soňa Jonášová, Radovan Kazda, Tomáš Schabjuk, Martin Vlachynský a Peter Žiga.

Čo bude znamenať zákaz používania kotlov 1., 2. a 3. emisnej triedy?

Čo bude znamenať zákaz používania kotlov 1., 2. a 3. emisnej triedy?

Envirorezort chce od roku 2030 zakázať najviac znečisťujúce kotly.