Minister Ján Budaj, poslanec NR SR Radovan Kazda a Juraj Novák z MH SR hovoria o využívaní odpadov v energetike a cementárenskom priemysle.
Ako vláda naplní svoje ciele v oblasti energetického zhodnocovania odpadov? A akú úlohu pri tom môžu zohrať cementárne, zariadenia na využívanie zmesového komunálneho odpadu či bioplynové stanice?
O týchto a ďalších otázkach sa diskutovalo na zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti.
Zasadnutia sa okrem členov výboru zúčastnili zástupcovia ministerstiev životného prostredia a hospodárstva, podpredseda ÚRSO Szabolcs Hodosy (záznam z jeho vystúpenie nájdete tu) či viceprezident Konfederácie európskych Waste-to-Energy zariadení (CEWEP) Marián Christenko (viac tu).
Foto: Energie-portal.sk
V nasledujúcom videu hovoria:
- Ján Budaj, minister životného prostredia SR (nom. OĽaNO),
- Radovan Kazda, poslanec NR SR (klub SaS), predseda Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri hospodárskom výborne NR SR (a spoluvlastník vydavateľstva Energie-portal.sk – pozn. red.),
- Juraj Novák, Sekcia energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR.
Kazda: Podporme efektívne riešenia
„V súčasnosti existuje vo svete približne 2 450 zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov s ročnou kapacitou 368 miliónov ton odpadu. Očakáva sa, že do roku 2028 to bude až 2 700 zariadení s kapacitou 530 miliónov ton,“ zhrnul R. Kazda.
Pripomenul, že v Európskej komisii podiel energeticky zhodnocovaných odpadov stále rastie a kým v roku 1990 to bolo približne 15 %, v súčasnosti je to už 26 % z celkového objemu zmesového komunálneho odpadu.
Predseda komisie Radovan Kazda | Foto: Energie-portal.sk
„Ťahúňmi sú v tomto smere ekonomicky najvyspelejšie štáty, najmä severské krajiny ako Nórsko a Švédsko, veľmi významný podiel však majú aj Rakúsko a Nemecko, kde sú stovky takýchto zariadení,“ povedal.
Ako ďalej zdôraznil, o energetickom zhodnocovaní odpadov hovoria aj slovenské strategické dokumenty, konkrétne Program odpadového hospodárstva na roky 2016 – 2020 a k záväzku zvyšovať mieru energeticky zhodnocovaného odpadu sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila aj súčasná vláda.
„Vieme, že v súčasnosti smeruje na skládky približne jeden milión ton zmesového komunálneho odpadu, máme dve zariadenia na energetické zhodnocovanie nie nebezpečného komunálneho odpadu, niekoľko zariadení na nebezpečný odpad a takisto máme päť cementárenských závodov, ktoré spracovávajú tuhé alternatívne palivo, teda predupravený zmesový komunálny odpad,“ uviedol R. Kazda.
Zľava Ján Budaj, Juraj Novák a Radovan Kazda | Foto: Energie-portal.sk
Otázkou podľa neho je, akým spôsobom nasmerovať energetickú a odpadovú politiku ďalej tak, aby bol odpad odkláňaný zo skládok a aké opatrenia treba prijímať na to, aby Slovensko plnilo svoje záväzky voči EÚ.
Dôležité je pritom podľa neho hľadať riešenia, ktoré budú ekonomicky efektívne a ktoré umožnia otvorenú súťaž subjektov na trhu. „Za optimálne prostredie považujem také, kde by sa mohli presadiť najlepšie myšlienky a najlepší investori s jasným plánom a aby im nebolo bránené, pretože oni by nešli do investície, ktorú nemajú spočítanú,“ uzavrel.
Foto: Energie-portal.sk
Budaj: Máme paradoxný problém
Minister životného prostredia Ján Budaj na R. Kazdu nadviazal: „V programovom vyhlásení vlády je prísľub, že vytvoríme podmienky na zvýšenie miery energetického využívania komunálneho odpadu vzniknutého na Slovensku.“
Problémom však podľa J. Budaja je, že z celkového objemu odpadu 380 tisíc ton odpadov spaľovaných ročne na Slovensku, pochádza približne 80 % zo zahraničia. „Tento jav je jednoznačne negatívny a nemožno mu tlieskať,“ uviedol J. Budaj s tým, že zahraničný odpad je pre slovenské zariadenia cenovo atraktívnejší.
Minister Ján Budaj | Foto: Energie-portal.sk
„Cementáreň v Rohožníku ide na 96 eur za tonu, ale vedľa Rohožník skládkuje odpad za 26 eur za tonu. O koľko by teda starosta musel zvýšiť ceny? Pokiaľ máme konkurenciu z Rakúska, Talianska, Slovinska či Maďarska, Rohožník má vybookované svoje kapacity na spaľovanie odpadov,“ podotkol J. Budaj.
Minister ďalej zdôraznil, že v tomto prípade podľa neho nemožno hovoriť o energetickom zhodnocovaní odpadov v pravom zmysle slova, nakoľko cementáreň za tuhé alternatívne palivo (TAP) neplatí, ale, naopak, za spálenie tohto paliva dostáva zaplatené.
Foto: Energie-portal.sk
„Slovensko má teda paradoxný problém. Nie je pravda, že by nemalo kapacity na spaľovanie,“ povedal J. Budaj. „To, čo je potrebné zvýšiť, je predovšetkým produkcia slovenských TAP. Tá produkcia je nedostatočná, ministerstvo životného prostredia preto bude vyhlasovať výzvy a bude podporovať iniciatívy na zvýšenie výroby TAP.“
Novák: MH SR podporí výrobu biometánu
Zostáva vám 28% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.