Eversheds Sutherland
INNOGY
INNOGY

VIDEO: Budaj, Kazda a Novák o energetickom zhodnocovaní odpadov

Minister Ján Budaj, poslanec NR SR Radovan Kazda a Juraj Novák z MH SR hovoria o využívaní odpadov v energetike a cementárenskom priemysle.

Budaj, Kazda, Novák

Zľava Ján Budaj, Juraj Novák a Radovan Kazda / Foto: Energie-portal.sk

Ako vláda naplní svoje ciele v oblasti energetického zhodnocovania odpadov? A akú úlohu pri tom môžu zohrať cementárne, zariadenia na využívanie zmesového komunálneho odpadu či bioplynové stanice?

O týchto a ďalších otázkach sa diskutovalo na zasadnutí Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti. 

Zasadnutia sa okrem členov výboru zúčastnili zástupcovia ministerstiev životného prostredia a hospodárstva, podpredseda ÚRSO Szabolcs Hodosy (záznam z jeho vystúpenie nájdete tu) či viceprezident Konfederácie európskych Waste-to-Energy zariadení (CEWEP) Marián Christenko (viac tu).

Foto: Energie-portal.sk

V nasledujúcom videu hovoria:

  • Ján Budaj, minister životného prostredia SR (nom. OĽaNO),
  • Radovan Kazda, poslanec NR SR (klub SaS), predseda Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri hospodárskom výborne NR SR (a spoluvlastník vydavateľstva Energie-portal.sk – pozn. red.),
  • Juraj Novák, Sekcia energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR.

Kazda: Podporme efektívne riešenia

„V súčasnosti existuje vo svete približne 2 450 zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov s ročnou kapacitou 368 miliónov ton odpadu. Očakáva sa, že do roku 2028 to bude až 2 700 zariadení s kapacitou 530 miliónov ton,“ zhrnul R. Kazda.

Pripomenul, že v Európskej komisii podiel energeticky zhodnocovaných odpadov stále rastie a kým v roku 1990 to bolo približne 15 %, v súčasnosti je to už 26 % z celkového objemu zmesového komunálneho odpadu.

Predseda komisie Radovan Kazda | Foto: Energie-portal.sk

„Ťahúňmi sú v tomto smere ekonomicky najvyspelejšie štáty, najmä severské krajiny ako Nórsko a Švédsko, veľmi významný podiel však majú aj Rakúsko a Nemecko, kde sú stovky takýchto zariadení,“ povedal.

Ako ďalej zdôraznil, o energetickom zhodnocovaní odpadov hovoria aj slovenské strategické dokumenty, konkrétne Program odpadového hospodárstva na roky 2016 – 2020 a k záväzku zvyšovať mieru energeticky zhodnocovaného odpadu sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila aj súčasná vláda. 

„Vieme, že v súčasnosti smeruje na skládky približne jeden milión ton zmesového komunálneho odpadu, máme dve zariadenia na energetické zhodnocovanie nie nebezpečného komunálneho odpadu, niekoľko zariadení na nebezpečný odpad a takisto máme päť cementárenských závodov, ktoré spracovávajú tuhé alternatívne palivo, teda predupravený zmesový komunálny odpad,“ uviedol R. Kazda.

Zľava Ján Budaj, Juraj Novák a Radovan Kazda | Foto: Energie-portal.sk

Otázkou podľa neho je, akým spôsobom nasmerovať energetickú a odpadovú politiku ďalej tak, aby bol odpad odkláňaný zo skládok a aké opatrenia treba prijímať na to, aby Slovensko plnilo svoje záväzky voči EÚ. 

Ecorec

Dôležité je pritom podľa neho hľadať riešenia, ktoré budú ekonomicky efektívne a ktoré umožnia otvorenú súťaž subjektov na trhu. „Za optimálne prostredie považujem také, kde by sa mohli presadiť najlepšie myšlienky a najlepší investori s jasným plánom a aby im nebolo bránené, pretože oni by nešli do investície, ktorú nemajú spočítanú,“ uzavrel.

Foto: Energie-portal.sk

Budaj: Máme paradoxný problém

Minister životného prostredia Ján Budaj na R. Kazdu nadviazal: „V programovom vyhlásení vlády je prísľub, že vytvoríme podmienky na zvýšenie miery energetického využívania komunálneho odpadu vzniknutého na Slovensku.“

Problémom však podľa J. Budaja je, že z celkového objemu odpadu 380 tisíc ton odpadov spaľovaných ročne na Slovensku, pochádza približne 80 % zo zahraničia. „Tento jav je jednoznačne negatívny a nemožno mu tlieskať,“ uviedol J. Budaj s tým, že zahraničný odpad je pre slovenské zariadenia cenovo atraktívnejší.

Minister Ján Budaj | Foto: Energie-portal.sk

„Cementáreň v Rohožníku ide na 96 eur za tonu, ale vedľa Rohožník skládkuje odpad za 26 eur za tonu. O koľko by teda starosta musel zvýšiť ceny? Pokiaľ máme konkurenciu z Rakúska, Talianska, Slovinska či Maďarska, Rohožník má vybookované svoje kapacity na spaľovanie odpadov,“ podotkol J. Budaj.

Minister ďalej zdôraznil, že v tomto prípade podľa neho nemožno hovoriť o energetickom zhodnocovaní odpadov v pravom zmysle slova, nakoľko cementáreň za tuhé alternatívne palivo (TAP) neplatí, ale, naopak, za spálenie tohto paliva dostáva zaplatené.

Foto: Energie-portal.sk

„Slovensko má teda paradoxný problém. Nie je pravda, že by nemalo kapacity na spaľovanie,“ povedal J. Budaj. „To, čo je potrebné zvýšiť, je predovšetkým produkcia slovenských TAP. Tá produkcia je nedostatočná, ministerstvo životného prostredia preto bude vyhlasovať výzvy a bude podporovať iniciatívy na zvýšenie výroby TAP.“

Novák: MH SR podporí výrobu biometánu

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (1)

  1. pavolkosa1959@gmail.com05.11.2020 (07:58)
    Dobrý deň Neviem odkiaľ berie MH SR tie bludné čísla o potenciály výroby 15 mil. m3 biometánu. Celý systém zberu biologicky rozložiteľnej zložky komunálneho odpadu skolabuje na úplne primitívnej príčine a síce prírodných procesoch. Nazrel niekto z teoretikov do zbernej nádoby na kuchynský odpad (vyvarené zvyšky z polievky, zbytky nezjedeného jedla), ktorý by sa mal tiež zberať tak po dvoch troch dňoch aké "nádherné" plesne sa tam vedia vytvoriť v letnom období (no to už nehovorím o prípadnom zápachu, tekutej zložke, ktorá sa pri určitej hmotnosti v nádobe vytvorí a bude vytekať pri vyklápaní nádoby do zberného automobilu a pod. a pod.). Mám vlastnú skúsenosť, keď pozabudnem nádobu na biologický odpad z kuchyne tri dni nevysypať na kompost. Ak by sa to chcelo použiť na vsádzku do biometánovej stanice tak to treba nejakým spôsobom hygienizovať, treba mať na to stanicu vybavenú čo môže podstatne zvýšiť prevádzkové náklady , vznik veľmi problematických odpadových vôd a pod. Ak to dáte bez takejto úpravy do reaktora tak vám skapú všetky baktérie. V zime mokrý odpad zamrzne a primrzne na steny a dno nádoby, ako to odtiaľ pri zvoze dostať. Ak sa prepočíta ekologická stopa zvozu takéhoto odpadu tak môže byť energetická bilancia z hľadiska produkcia bioplynu niekde aj záporná. Úprava bioplynu na tzv. biometán je tiež jedna s riadnych blúdivých myšlienok. Iba toľko na margo veľkých čísel, s ktorými sa veľmi ľahko narába. Jednoznačne podporujem spaľovanie práve cez TAP v už jestvujúcich zariadeniach. V súčasnej dobe obalovej a covidovej, keď podstatne stúpa nákup cez e- shopy , kde je všetko zabalené v troch až 4 obaloch zrejem podstatne stúpne spáliteľná zložka komunálneho odpadu, ktorá sa nedá reálne zrecyklovať. Na druhej strane spaľovanie odrecyklovného a odbiologizovaného TKO je fyzikálne skoro nemožné a to nehovorím už o výrobe elektriny pri takomto využití (parametre pary a pod.) bez podpory nejakým čistým palivom napr. zemným plynom.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Plynárenská infraštruktúra môže byť obrovská batéria, energiu uskladní vodík, tvrdí Hegeduš

Plynárenská infraštruktúra môže byť obrovská batéria, energiu uskladní vodík, tvrdí Hegeduš

Vodík je podľa Petra Hegeduša z Národnej vodíkovej asociácie Slovenska veľkou príležitosťou aj pre plynárenstvo.

Predplatený odber aj obnovy budov. Vedci zo SAV navrhli riešenia energetickej chudoby

Predplatený odber aj obnovy budov. Vedci zo SAV navrhli riešenia energetickej chudoby

Kým podľa jedného z indikátorov energetická chudoba ohrozuje zhruba 10 % slovenských domácností, podľa iného ukazovateľa je v ohrození každá druhá domácnosť.

Michal Mašek: Geotermálnej energii treba pomôcť. Možností je viac

Michal Mašek: Geotermálnej energii treba pomôcť. Možností je viac

Investorov by mohla prilákať cielená podpora štátu, jednoduchší povoľovací proces či technologicky špecifické aukcie na výkup energie, hovorí projektový manažér spoločnosti PW Energy.