Ľuboš Lopatka, generálny manažér spoločnosti MH Manažment, ktorá spravuje podiely štátu v šiestich teplárňach, počíta s energetickým využívaním odpadov, až na jednu výnimku, vo všetkých podnikoch. Začiatkom tohto týždňa to uviedol na tlačovej besede s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom.

Teplo získané z odpadu v súčasnosti využíva jediná štátna tepláreň, a to Tepláreň Košice. Do jej sústavy je pripojené zariadenie na energetické využitie odpadov (ZEVO) spoločnosti KOSIT. V Bratislave chce MH Manažment využiť odpadové teplo zo zariadenia spoločnosti OLO, ktoré v súčasnosti prevažne bez využitia uniká do ovzdušia. 

S využívaním odpadov však nový šéf MH Manažmentu počíta aj v štátnych teplárňach v Trnave, Zvolene a Žiline. Podrobnosti sme priniesli v tomto článku.

Teraz sme odborníkov v oblasti energetiky a odpadového hospodárstva oslovili s otázkou: „Súhlasíte s predstaveným zámerom energetického zhodnocovania odpadov v štátnych teplárňach?“

Úlohou opýtaných bolo odpovedať na otázku stručne vo forme "ÁNO", "NIE" alebo "???" (neviem) a následne svoju odpoveď rozvinúť a vysvetliť. Prečítajte si, čo si oslovení experti myslia o využívaní odpadov v slovenskom teplárenstve.

Výber z odpovedí

Karol Galek (štátny tajomník MH SR)

„Z energetického zhodnocovania odpadov netreba robiť strašiaka, ale vidieť v tom príležitosť ako sa odpadov environmentálne vhodne zbaviť a súčasne vyrobiť energiu.“

Marián Christenko (generálny riaditeľ KOSIT)

„Úspech akéhokoľvek projektu zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov je závislý od možnosti komerčne využiť teplo, ako napríklad v Košiciach.“

Soňa Jonášová (zakladateľka INCIEN)

„Energetické využití odpadu je vhodným mezistupněm při přechodu od skládkování odpadu k recyklaci a od pálení uhlí k obnovitelným zdrojům.“

Radovan Kazda (poslanec NR SR)

„Ministerstvo vníma riziko, že už o niekoľko rokov bude na Slovensku nedostatok kapacít na zhodnotenie komunálneho odpadu, pričom cementárenský priemysel nebude schopný po uzavretí skládok prijať toľko odpadu.“

Tomáš Schabjuk (konzultant, poradca)

„Ide o existujúce zariadenia, ktoré nie je potrebné budovať na zelenej lúke. O to viac ma teší to, že takéto plány má štát.“

Martin Vlachynský (analytik INESS)

„Napríklad Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030, aspoň podľa nášho výkladu, so spaľovaním odpadov v teplárňach nepočíta.“

Peter Žiga (poslanec NR SR)

„Legislatíva životného prostredia nekladie výstavbe nových zdrojov postavených na využití odpadu žiadne prekážky a táto vláda jednoznačne deklarovala podporu energetickému zhodnocovaniu odpadu.“

Celé odpovede

Karol Galek 

štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR (SaS)

ÁNO

Energetické zhodnocovanie odpadov je podporené aj v Programovom vyhlásení vlády, za podmienky že odpady pochádzajú z územia Slovenska. Tiež je vhodné aby sa jednalo o odpady, ktoré už nevie inak v rámci recyklácie využiť.

Z energetického zhodnocovania odpadov netreba robiť strašiaka, ale vidieť v tom príležitosť ako sa odpadov environmentálne vhodne zbaviť a súčasne vyrobiť energiu. Samozrejme za dodržania všetkých environmentálnych a bezpečnostných predpisov, ako aj ochrany zdravia obyvateľstva.

Marián Christenko 

generálny riaditeľ KOSIT, viceprezident Európskej konfederácie zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov (CEWEP)

ÁNO

Úspech akéhokoľvek projektu zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov (ZEVO – pozn. red.) je závislý od možnosti komerčne využiť teplo, ako napríklad v Košiciach.

Ak má ZEVO plniť službu verejnosti v plnej miere, bolo by fér, aby na extrémne nízkej cene takéhoto tepla profitovali predovšetkým obyvatelia miest alebo obcí alebo priemysel v danej lokalite. Takto je to vo všetkých Európskych metropolách kde ZEVO zásobuje teplom predovšetkým domácnosti a podniky. Vo Viedni sú takéto zdroje štyri.

Najmodernejšie z nich, ZEVO Pfaffenau, zásobuje teplom 50 000 domácností. Nahradenie uhlia, drevoštiepky, či plynu odpadom, ktorý je k dispozícii a je obnoviteľným zdrojom, je absolútne logické.

Mestá ako Bratislava, Trnava, Žilina, Martin, Zvolen, či Košice predstavujú zároveň centrá dostatočne veľkých spádových oblastí z pohľadu produkcie odpadu. Úspech takejto stratégie záleží v prvom rade na prístupe politikov, tak komunálnych, ako aj na úrovni vlády.

V miestnom meradle bude zohrávať kľúčovú rolu predovšetkým téma dopravy a jej zaťaženia. Na úrovni vlády sú zasa potrebné zmeny v legislatíve a to jednak v oblasti energetiky, ako aj životného prostredia z pohľadu zamedzeniu ďalšieho rozširovania možností skládkovania.

Pre obe skupiny politikov je spoločnou úlohu pozitívne ovplyvnenie verejnej mienky. Kým ZEVO v pozícii teplárne nebude spoločenskou objednávkou ako náhrada skládky, budeme aj naďalej kúriť len fosílnymi palivami.

Soňa Jonášová 

zakladateľka Institutu cirkulární ekonomiky (INCIEN)

ÁNO

Energetické využití odpadu je vhodným mezistupněm při přechodu od skládkování odpadu k recyklaci a od pálení uhlí k obnovitelným zdrojům. Ve střednědobém horizontu je tedy vhodným řešením, které zvolily i mnohé země severní a západní Evropy.

Není to však řešení jediné a úplné. Důležité je rovněž napnout síly k energetickým úsporám a hledání řešení teplárenství ve využití lokálně dostupných obnovitelných zdrojů energie, jako je biomasa, solární energie, odpadní teplo či energie prostředí, ve spojení s akumulací.

Každý ze zmíněných zdrojů však má své limity a například s využitím štěpky je nutné počítat velmi obezřetně – po odeznění kůrovcové kalamity ji bude málo a bude drahá.

Potřebu transformace tepláren a odchodu od uhlí chápe celá společnost, ale rolí odborné veřejnosti je nastavit jasný akční plán a reálné cíle odpovídající výhledům na deset, dvacet let dostupnosti zdrojů. 

Radovan Kazda

poslanec NR SR (klub SaS), predseda Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti (spoluvlastník vydavateľstva Energie-portal.sk – pozn. red.)

ÁNO

Pozitívne vnímam, že ministerstvo hospodárstva sleduje aj situáciu v odpadovom hospodárstve na Slovensku, ktoré nespadá priamo do jeho kompetencie.

Ministerstvo vníma riziko, že už o niekoľko rokov bude na Slovensku nedostatok kapacít na zhodnotenie komunálneho odpadu, pričom cementárenský priemysel nebude schopný po uzavretí skládok prijať toľko odpadu.

Využitie odpadu v teplárňach má veľké výhody v už napojenej infraštruktúre na dodávku tepla. Štát prostredníctvom spoločnosti MH manažment môže do presadenia tejto stratégie aktívne vstupovať.

Slovensko by tiež malo vytvoriť podmienky pre súkromné investície v energetickom zhodnocovaní odpadov.

Tomáš Schabjuk 

riaditeľ konzultačnej spoločnosti Odpadový hospodár

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.