Eversheds Sutherland
VSDS
INNOGY

M. Šnobr: Mochovce sú dôvodom, prečo sa nové zdroje nepripájajú do siete

Energetický expert prezradil, aký zdroj elektrickej energie podľa neho čaká v Európe v najbližších dekádach najväčší rozmach a prečo energetika východnej Európy závisí od Nemecka.

M. Šnobr: Mochovce sú dôvodom, prečo sa nové zdroje nepripájajú do siete

Foto: Energie-portal.sk

Energetická mapa Európy je rozdelená silnou hranicou, oddeľujúcou západnú časť od východnej. Tieto rozdiely sú vďaka histórii a založeniu energetík neprekonateľné na dlhé desaťročia dopredu, myslí si Michal Šnobr, energetický expert, investor a podnikateľ.

Na jednej strane si nemecká energetika kladie obrovské ciele v oblasti rastu OZE. Na druhej strane hranice sa susedné Poľsko stále spolieha na uhlie a ešte dlho bude. “Česko, Slovensko, Maďarsko a ďalšie krajiny východnej Európy chcú postaviť budúcnosť na jadrových elektrárňach. Ale ukazuje sa, že veľmi ťažko ich budú stavať,” uviedol odborník vo svojej prezentácii nazvanej “Nemecko – základný kameň vývoja energetík krajín strednej a východnej Európy” na seminári „Fotovoltika a OZE v roku 2020”, ktorú tento týždeň usporiadala Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Nemecké ceny elektriny, iná politika

Súčasné nariadenia EÚ sú podľa neho pre východnú Európu kontraproduktívne. Hoci je cena silovej elektriny všade v Európe prakticky rovnaká, rozdiel je v štátnej podpore a najväčší rozdiel v podpore OZE, najmä v prípade Nemecka.

“Poplatky, ktoré platí nemecký spotrebiteľ, sú pre akúkoľvek inú európsku krajinu neakceptovateľné. Žiadny iný spotrebiteľ v Európe nie je schopný platiť takéto sumy,” tvrdí Šnobr, známy aj tým, že si vo svojich vystúpeniach nedáva servítku pred ústa a má často iný názor ako je hlavný prúd v európskej energetike.

Čím ďalej na východ, tým silová cena elektriny rastie. “Tieto krajiny majú nemecké ceny a nemajú žiadny vplyv na cenovú úroveň silovej elektriny. Ak si politici myslia, že oni rozhodujú o energetike a nastavení cien, tak opak je pravdou. Kľúčové sú rozhodnutia v Berlíne.” Nemecko týmto spôsobom podľa neho vyváža svoju energetickú politiku do východnej Európy, ktorá však presadzuje úplne inú energetickú stratégiu.

V ďalšej časti článku sa ešte dozviete:

  • aký zdroj elektriny má podľa odborníka najväčší potenciál v najbližších dekádach
  • prečo sa nové menšie zdroje v SR nepripájajú do siete vo väčšej miere?
  • či a ako súvisí vývoj ceny emisných povoleniek s energetickou politikou Nemecka
  • o nesúlade medzi ambíciami najväčšej európskej ekonomiky a realitou
  • čo bude dôležitou udalosťou v Nemecku, ktorá ovplyvní aj energetický trh na Slovensku
 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Čím by ľudia najradšej vykurovali a kedy by zvažovali výmenu zariadenia?

Čím by ľudia najradšej vykurovali a kedy by zvažovali výmenu zariadenia?

Prieskum zisťoval, aké vykurovacie systémy prevládajú v krajinách EÚ, alebo čo je pre domácnosti rozhodujúce pri výbere nového vykurovacieho systému.

Na rekonštrukciu rozvodov CZT ide z eurofondov 10 miliónov eur

Na rekonštrukciu rozvodov CZT ide z eurofondov 10 miliónov eur

Podpora môže pokryť maximálne 75 % z celkových oprávnených výdavkov.

Tepláreň Košice investovala 35 miliónov eur do novej technológie VÚ KVET

Tepláreň Košice investovala 35 miliónov eur do novej technológie VÚ KVET

Dva päťdesiatročné kotly nahradili štyri nové plynové motory. Tepláreň Košice má znížiť spotrebu uhlia na výrobu elektriny a tepla o 750-tisíc ton.