VSE
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Ľ. Lopatka: Investičné náklady na košický geoterm môžu dosiahnuť 45 mil. eur

Teplárenský holding chce financovať geoterm a ZEVO cez eurofondy, inak sú zámery ekonomicky nerealizovateľné.

Ľ. Lopatka: Investičné náklady na košický geoterm môžu dosiahnuť 45 mil. eur

Foto: Energie-portal.sk

Výroba a dodávka tepla prechádza transformáciou, ktorej cieľom má byť uhlíkovo menej intenzívna energia. Keďže zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov nie je jednoduché a zväčša ide o ekonomicky náročné riešenia, pomôcť majú verejné zdroje.

Na konferencii "Vykurovanie 2021" sa hovorilo aj možnostiach financovania investícií v teplárenstve. Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla upozornil na problém neistoty investorského prostredia v dôsledku rýchlo sa meniacej legislatívy a cieľov klimatických politík.

“Ako sa budú chrániť verejné zdroje? Má zmysel investovať do obnoviteľných zdrojov, nových palív, technológií? Ak dnes vyrábame napríklad 100 jednotiek tepla a domácou legislatívou sa podmienky zmenia tak, že je možných iba 50 jednotiek?”

Podľa predstaviteľa teplárenského odvetvia je v súčasnosti problém ani nie tak v investičnej pomoci cez rôzne verejné fondy a nástroje, ale skôr v ochrane realizovaných investícií, ktorých časť tvoria aj vlastné súkromné, či verejné náklady.

“Ako ochrániť štátnych alebo súkromných investorov, aby neprišli o investované peniaze? Dokážeme nastaviť vnútornú legislatívu tak, aby sa plnili všetky ciele v oblasti dekarbonizácie, obnoviteľných zdrojov, ochrany ovzdušia a peniaze sa nevyhodili preč?”

VIESSMANN

Košický geoterm za 45 mil. eur

Na podporu z eurofondov sa spolieha aj zámer geotermu v Košiciach. Tamojšia tepláreň by inak, v prípade využívania horúcej vody z vrtu, musela zvýšiť ceny za teplo. To však štátny teplárenský holding nechce.

“Nie je problém zohnať peniaze na energetické projekty. Obzvlášť, ak ich realizuje štát. Každá banka požičia peniaze na dobrý projekt. Problém je, že aj na zlý. Príkladov realizovaných štátom je z minulosti veľa,” objasňuje Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ spoločnosti MH Teplárenský holding.

V ďalšej časti článku sa ešte dozviete:

  • prečo sa projekty ZEVO a geotermálnej energie musia spoliehať na verejné zdroje
  • s akými nákladmi na výstavbu potrubia pre geoterm v Košiciach sa pôvodne uvažovalo
  • v akom štádiu prípravy je v súčasnosti tento zámer
  • na aký spôsob financovania sa projekt spolieha
  • prečo využívanie odpadu na výrobu tepla v Trnavskej teplárenskej nemá príliš zmysel
 
 

Zostáva vám 61% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.