INNOGY
INNOGY
INNOGY

Geotermálna elektráreň vyrastie aj pri Prešove. Regiónu prinesie zelenú elektrinu a teplo

Ďalší projekt využitia geotermálnej energie na výrobu zelenej elektriny a tepla pripravuje slovenská spoločnosť PW Energy pri Prešove. Popri bezemisnej výrobe elektriny umožní aj všestranné využitie zostatkového tepla.

geotermálne elektrárne

Foto: Depositphotos

Po Žiari nad Hronom spoločnosť PW Energy predstavila zámer výstavby geotermálnej elektrárne aj pri meste Prešov. Región vyšiel z dlhodobého skúmania oblastí z hľadiska ich hydrogeologických podmienok ako jeden z najperspektívnejších na Slovensku.

„Z viacerých lokalít, ktoré sme posudzovali, má prešovská kotlina jedny z najlepších podmienok. Môže za to nadpriemerný teplotný gradient až okolo 40 stupňov Celzia a zároveň vyhovujúca skladba horninového podložia s výskytom geotermálnych kolektorov, teda využiteľnej horúcej vody, z ktorej vyprodukujeme zelenú energiu,“ vysvetľuje Michal Mašek, projektový manažér PW Energy.

Teplotný (geotermický) gradient vyjadruje, ako s pribúdajúcou hĺbkou stúpa teplota v zemi. Spomínaná hodnota 40 stupňov Celzia na jeden kilometer je aj nad celosvetovým priemerom pohybujúcim sa okolo 25 – 30 stupňov Celzia. Znamená to, že v okolí Prešova sa v menšej hĺbke vyskytuje vyššia teplota ako v iných oblastiach, čo je pre geotermálne projekty vyhovujúce.

Na výrobu elektriny z geotermálnych zdrojov sa bude využívať horúca voda s teplotou okolo 140 stupňov Celzia. Jej výskyt v hlbinných štruktúrach potvrdil v minulosti geologický vrt zrealizovaný v tejto lokalite, čo je ďalší kľúčový faktor.

Využiť nadpriemerný potenciál Prešova

Na základe týchto východísk uskutočnila spoločnosť PW Energy v okolí Prešova podrobný seizmický prieskum v teréne, na ktorom sa podieľali poprední domáci a zahraniční odborníci na geotermálnu energiu vrátane doktora Jamesa B. Koeniga, jednej z najvýznamnejších svetových osobností v tejto oblasti.

„Vďaka meraniam sme získali ešte detailnejšiu predstavu o štruktúre horninového podložia a zároveň sme mohli určiť najvhodnejšie miesto pre realizáciu projektu, ktoré sa nachádza východne od mesta Prešov. Ďalším krokom je realizácia prieskumného vrtu, ktorý by mal potvrdiť potenciál oblasti v súvislosti s využitím geotermálnej energie,“ sumarizuje M. Mašek.

Michal Mašek | Foto: PW Energy

Projekt výstavby geotermálnej elektrárne pri Prešove aktuálne predložila spoločnosť na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). V rámci zámeru počíta PW Energy s výstavbou geotermálneho strediska situovaného v katastri obce Ľubotice, v prvej etape s inštalovaným výkonom 6,3 až 6,5 elektrických megawattov (MWe).

„Celkový potenciál prešovskej kotliny odhadujeme zhruba trojnásobne, teda na približne 20 MWe. Elektrina vyrobená z geotermálnej energie by tak mohla zásobovať viac ako 50-tisíc domácností. Benefitom je tiež možnosť využiť zostatkové teplo z výrobného procesu, ktoré je vhodné ako zdroj na centrálne zásobovanie teplom pre domácnosti, ale zužitkovať sa dá aj v priemysle, poľnohospodárstve či na rekreačné účely,“ približuje M. Mašek.

Čistý zdroj, ktorý môže pomôcť rozvoju regiónu

Podobne ako zariadenie pri Žiari nad Hronom bude aj geotermálna elektráreň pri Prešove technologicky využívať tzv. binárny cyklus. Vyčerpaná horúca voda v ňom zabezpečuje ohrev pracovnej kvapaliny v sekundárnom okruhu, ktorý je uzatvorený a hermeticky oddelený. Vznikajúca para poháňa turbínu generátora, vďaka čomu vzniká elektrická energia, ktorá sa následne dodáva do distribučnej siete. 

Geotermálna voda cirkuluje v uzavretom systéme primárneho okruhu bez toho, aby prišla do kontaktu s blízkym okolím. Po tom, čo sa energeticky využije a ochladí, putuje naspäť pod zemský povrch, odkiaľ sa pôvodne čerpala, čo podporuje udržateľnosť. Systém bude v prvej etape pozostávať z troch produkčných a troch reinjektážnych vrtov s hĺbkou 3 – 4 kilometre.

Prednosťou geotermálnej energie je, že predstavuje čistý, vysoko stabilný, lokálny obnoviteľný zdroj, ktorý nie je závislý od počasia, teda napríklad od toho, či práve svieti slnko alebo fúka vietor. V prevádzke tak môže byť celoročne, 24 hodín denne.

Zároveň ide o udržateľný, ekologický spôsob výroby elektriny a na rozdiel od fosílnych palív (uhlie, zemný plyn) nezaťažuje životné prostredie.Vďaka tomu patrí medzi najperspektívnejšie energetické zdroje na ceste za uhlíkovou neutralitou a riešením klimatickej krízy.

Predpokladané investičné náklady prvej fázy prešovského projektu dosahujú 54 miliónov eur.

„Sme si vedomí toho, že niekoľko projektov s využitím geotermálnej energie na energetické účely sa v minulosti na východe rozbehlo, ale nedotiahli sa do fázy reálneho využitia. Strávili sme veľa času prípravou nášho zámeru, aby bol úspešný a vykonateľný. Som rád, že sa posúvame bližšie k realizácii a že do Prešova môžeme priniesť unikátny projekt, ktorý má potenciál ešte viac podporiť ekonomický rozvoj regiónu a pritiahnuť doň ďalšie investície,“ dodal M. Mašek.


Spoločnosť PW Energy je komunikačným partnerom Energie-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Na západnom Slovensku majú vyrásť veterné elektrárne, majú však konkurenta

Na západnom Slovensku majú vyrásť veterné elektrárne, majú však konkurenta

So zámerom vybudovať veterný park v rovnakej obci prišla už koncom minulého roka iná energetická spoločnosť.

Návrh balíka "Fit for 55" má byť v rozpore s predchádzajúcou dohodou krajín EÚ

Návrh balíka "Fit for 55" má byť v rozpore s predchádzajúcou dohodou krajín EÚ

Cieľ zníženia emisií o 55 % je v poriadku. Ale nechajte krajiny určovať si vlastnú cestu na jeho dosiahnutie, apeluje René Neděla z Ministerstva priemyslu a obchodu ČR.

Pavel Šimon: Zlacnenie a inovácie prinášajú pre fotovoltické systémy nové možnosti (VIDEO)

Pavel Šimon: Zlacnenie a inovácie prinášajú pre fotovoltické systémy nové možnosti (VIDEO)

Rozvoj fotovoltiky na Slovensku brzdí legislatíva, ktorá neumožňuje využívanie komunitných zdrojov a vôbec nepozná akumuláciu, upozorňuje energetický konzultant P. Šimon.