Eversheds Sutherland
VSE
Belimo

Kto môže podať odvolanie voči cenovým rozhodnutiam? (PRÁVNY POHĽAD)

Advokátska kancelária Eversheds Sutherland analyzuje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý skúmal, či aj iná osoba, ktorú národný zákon výslovne neuvádza, môže napadnúť rozhodnutie regulačného úradu v oblasti energetiky.

Kto môže podať odvolanie voči cenovým rozhodnutiam? (PRÁVNY POHĽAD)

Foto: Depositphotos

Súdny dvor EÚ vo svojom nedávnom rozhodnutí C 277/22 (ďalej ako „Rozhodnutie“) posudzoval zaujímavú otázku. Skúmal, či aj iná osoba, ktorú národný zákon výslovne neuvádza1, môže napadnúť rozhodnutie regulačného úradu v oblasti energetiky2.

Išlo o rozhodnutie vo veci určenia výšky poplatkov za používanie siete na prepravu zemného plynu a za pripojenie k sieti, ako aj poplatky za služby prevádzkovateľovi tejto siete (ďalej ako „Cenové rozhodnutie“).

Aplikovateľnosť Rozhodnutia však vzhľadom na takmer identické znenie v oblasti elektro energetiky možno rozšíriť aj na túto oblasť. Podobnou otázkou sa v inej súvislosti navyše zaoberali v nedávnej minulosti aj slovenské súdy, pričom Súdny dvor EU zaujal k tejto otázke odlišné stanovisko.

Maďarská úprava vyhradzuje len prevádzkovateľa siete

Maďarský dodávateľ zemného plynu3 sa domáhal zrušenia Cenového rozhodnutia maďarského Regulačného úradu. Podľa maďarského Zákona o dodávke plynu sa však voči Cenovému rozhodnutiu mohol odvolať len prevádzkovateľ siete. Žiadna iná osoba teda nemohla podať odvolanie.

Maďarský dodávateľ plynu sa aj napriek tomu domáhal zrušenia Cenového rozhodnutia, čo podľa maďarských pravidiel nebolo vôbec možné. Dodávateľ zemného plynu však tvrdil, že Cenové rozhodnutie, ktoré mu ukladá poplatkové povinnosti, sa ho priamo týka, preto má právo sa domáhať jeho zrušenia, a to vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v smernici EÚ4. Smernica totiž výslovne umožňuje dotknutej osobe podať odvolanie voči rozhodnutiu Regulačného úradu5.

Kto je dotknutá osoba?

Súdny dvor EU v prvom rade posudzoval, či maďarského dodávateľa plynu možno považovať za osobu dotknutú Cenovým rozhodnutím. Maďarský Regulačný orgán namietal, že dodávateľ plynu nemôže byť dotknutou osobou, pretože podľa Zákona o dodávke plynu nebol účastníkom konania, v ktorom sa vydalo Cenové rozhodnutie (účastníkom bol len Regulačný orgán a prevádzkovateľ siete). To, že dodávateľ plynu má len ekonomický záujem na preskúmaní Cenového rozhodnutia by podľa Regulačného orgánu nemalo byť dostatočné.

Dodávateľ plynu môže byť dotknutá osoba

Súdny dvor však maďarského dodávateľa plynu považoval za dotknutú osobu, pretože poplatky za prístup do sietí musia byť transparentné a uplatňované nediskriminačným spôsobom pre všetkých užívateľov siete. Keďže aj dodávateľ plynu je užívateľom siete, mohol by aj takýto operátor byť z dôvodu porušenia týchto práv vo vzťahu k poplatkom dotknutý Cenovým rozhodnutím. Preto by aj takýto dodávateľ mal mať právo na odvolanie voči Cenovému rozhodnutiu v zmysle Smernice.

Odvolanie môžu podať aj tretie osoby

Maďarský Zákon o dodávke plynu však ani dotknutej osobe neumožňoval právo podať odvolanie voči Cenovému rozhodnutiu. Tu Súdny dvor EÚ skúmal, či právo podať odvolanie vyplývajúce zo Smernice je dostatočne presné a bezpodmienečné, teda či má tzv. priamy účinok. V prípade kladnej odpovede to znamená, že táto otázka sa nebude posudzovať podľa maďarského Zákona o dodávke plynu, ale podľa Smernice. Na základe výkladu Smernice skonštatoval, že právo podať odvolanie v zmysle Smernice je dostatočne presné a bezprostredné, čiže priamy účinok.

To znamená, že aj iné osoby ako uvádza Zákon o dodávke plynu, teda iné ako prevádzkovateľ siete, môžu podať odvolanie voči Cenovému rozhodnutiu.

Opačný pohľad slovenských súdov k prieskumu cenových rozhodnutí

Ani slovenská právna úprava neumožňuje napríklad podať odvolanie voči cenovým rozhodnutiam. Účastníkom cenového konania je len napríklad distribučná spoločnosť a len táto môže napadnúť cenové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej ako „ÚRSO“)6.

Aj keď sa v minulosti, v súvislosti so zavedením platby tzv. G-komponentu (poplatok za prístup do distribučnej sústavy), mnohí výrobcovia domáhali zrušenia cenových rozhodnutí, súdy tieto žaloby zamietali. Dôvodom bolo, že výrobcovia elektriny nepredkladali návrh ceny, teda neboli účastníkom konania o cenovej regulácii, a preto podľa zákona nemali právo podať odvolanie. Odvolanie mohli podať len distribučné spoločnosti, ktoré tieto cenové návrhy predkladali URSO na schválenie.

Výrobcovia elektriny sa preto obracali na súdy, vrátane Najvyššieho a Ústavného súdu SR, kde tvrdili, že im právo podať odvolanie vyplýva z toho, že sa ich cenové rozhodnutia ÚRSO dotýkajú – keďže musia platiť poplatky za prístup do sústavy.

Len zákonom určená osoba môže podať odvolanie voči cenovým rozhodnutiam

Najvyšší súd ako aj Ústavný súd však odmietli prihliadať na uvedenú skutočnosť a vyhádzali zo striktne formálneho hľadiska, že slovenské zákony umožňujú podať odvolanie len distribučným spoločnostiam7.

Najvyšší súd opakovane výslovne odmietol výklad, podľa ktorého by sa aj dotknuté osoby mohli odvolávať voči cenovým rozhodnutiam, keďže by to spôsobilo“ extrémny nárast počtu účastníkov konania o cenovej regulácii. Dôsledkom toho by bola faktická nemožnosť dosiahnuť účel konania o cenovej regulácii.“8 Rovnako aj Ústavný súd SR zaujal tento reštriktívny postoj a za účastníka konania o cenovej regulácii považuje len toho, koho takto označuje zákon, teda nie dotknutú osobu9.

Je rozhodovacia prax súdov v súlade s európskym právom?

Slovenské súdy teda postupovali len podľa slovenských predpisov, pričom zrejme neposudzovali súlad slovenskej právnej úpravy s tou európskou, ktorá zakladá právo každej dotknutej osoby podať odvolanie voči rozhodnutiu regulačného orgánu, ak sa ho toto rozhodnutie týka.

Otázne je, či slovenské súdy vo svetle vyššie uvedeného Rozhodnutia prehodnotia svoj postoj pri posúdení otázky, kto môže podať odvolanie voči cenovým rozhodnutiam, nielen vo svetle slovenských zákonov, ale aj vo svetle smerníc a nariadení EÚ.


1 A földgázellátásról szóló 2008. évi XL. törvény (zákon č. XL z roku 2008 o dodávke zemného plynu) (ďalej ako „Zákon o dodávke plynu“).
2 Magyar Energetikai és Közmű szabályozási Hivatal (ďalej ako „Regulačný orgán“).
3 Spoločnosť Global NRG Kereskedelmi és Tanácsadó Zrt.
4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (ďalej ako „Smernica“).
5 Článok 41 ods. 17 Smernice: „Členské štáty zabezpečia, aby na národnej úrovni existovali vhodné mechanizmy, v rámci ktorých môže strana dotknutá rozhodnutím regulačného orgánu podať odvolanie na orgán nezávislý od zúčastnených strán a od akejkoľvek vlády.“
6 Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.z. účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny. Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný subjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať.
7 Otázkou okruhu účastníkov v konaní o cenovej regulácii sa Najvyšší súd zaoberal aj v konaní sp. zn. 4Sžf/47/2015, pričom dospel k záveru, že: „zákonodarca špeciálne v zákone č. 250/2012 Z. z. upravil status účastníctva v konaní o cenovej regulácii, ako aj podmienky na vydanie cenového rozhodnutia, ktorého doručenia sa žalobca domáhal. V zmysle účastníctva upraveného v § 14 zákona č. 250/2012 Z. z. (ods. 3), je účastníkom cenového konania regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny, teda Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., Žilina (pozn. v prejednávanej veci Západoslovenská distribučná, a. s.), pričom zákonodarca v § 14 ods. 3 účastníctvo inému subjektu ako regulovanému subjektu v konaní o cenovej regulácii nepriznáva. Z tohto dôvodu nie je možné rozšíriť zákonnú úpravu účastníctva v konaní o cenovej regulácii podľa § 14 zákona č. 250/2012 Z. z. nad rámec zákona o cenovej regulácii, keďže v tomto prípade ide o prípad stanovenia okruhu účastníkov správneho konania priamo zo zákona.“
8 Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/15/2015. Podobne aj rozhodnutia sp. zn. 1Sžf/93/2015, 3Sžf/29/2015, 5Sžf/35/2016, 5Sžf/33/2016.
9 Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 392/2016.

Mgr. Ján Macej, PhD., advokát
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Nevyrábajú, no inkasujú obrovské dotácie. Ako fungujú veterné elektrárne v Británii

Nevyrábajú, no inkasujú obrovské dotácie. Ako fungujú veterné elektrárne v Británii

Objem nevyužitej elektriny aj platieb za obmedzovanie výkonu veterných parkov na Ostrovoch neustále rastie.

Nórsko, USA, Rusko. Odkiaľ dovážali štáty EÚ zemný plyn v roku 2024 (+grafy)

Nórsko, USA, Rusko. Odkiaľ dovážali štáty EÚ zemný plyn v roku 2024 (+grafy)

Import plynu z Ruska vlani stúpol, dôvodom boli aj vyššie dovozy ruského LNG.

Ako sa bude uskladňovať elektrina? Prevádzkovateľ siete posudzuje dve možnosti

Ako sa bude uskladňovať elektrina? Prevádzkovateľ siete posudzuje dve možnosti

Štúdia skúmala možnosti krátkodobého uskladnenia elektriny. Zo všetkých dostupných technológií vidí reálne uplatnenie iba dvoch riešení.

X
X
X
X