Je pomoc Hornonitrianskym baniam protiprávna? Podporu slovenského uhlia preverí Brusel

V sťažnosti, ktorú má Energie-portal k dispozícií, organizácia upozorňuje na netransparentnosť celého systému podpory.

Európsky inštitút pre ochranu spotrebiteľa a právny štát (EICP) vo štvrtok podal Európskej komisii sťažnosť na nepriamu štátnu pomoc pre Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), na ktorú sa už od roku 2005 skladajú všetky slovenské firmy a domácnosti prostredníctvom svojich účtov za elektrinu.

Začiatkom tohto roka pritom samotná Komisia vo svojej správe o krajine upozornila, že podpora ťažby hnedého uhlia má u nás pokračovať až do roku 2030. Táto politika podľa Komisie však nielen stimuluje využívanie zdrojov škodlivých pre životné prostredie, ale narušuje i fungovanie trhu.

Jediný predajca, jediný nákupca

Práve na netransparentnosť celého procesu upozorňuje popri environmentálnych aspektoch i mimovládka EICP. Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) majú v ťažbe a dodávke domáceho uhlia de facto monopolné postavenie a poskytovanie podpory prebieha bez verejného obstarávania.

Viac než 95% produkcie HBP pritom odoberá jediný podnik, Elektráreň Nováky, patriaci Slovenským elektrárňam (SE). Tie v minulom roku od HBP pre novácku elektráreň nakúpili takmer 1,9 mil. ton hnedého uhlia a podľa výročnej správy z neho vyrobili 1654 GWh elektriny. Do systému bola takto dodaná energia v konečnom objeme okolo 1430 GWh.

Náklady súvisiace s povinnou výrobou energie z domáceho uhlia, ako upozorňuje EICP vo svojej sťažnosti, sa Slovenským elektrárňam následne kompenzujú prostredníctvom mechanizmu, ktorý ustanovuje ÚRSO. Vďaka tzv. pevnej cene za každú megawatthodinu elektriny dodanej do sústavy, ktorá bola preukázateľne vyrobená zo slovenského uhlia, sa tak Slovenské elektrárne môžu tešiť na doplatok.

Cenu nestanovuje trh, ale dohoda dvoch firiem

„Do výpočtu doplatku vstupujú rôzne ekonomicky oprávnené náklady výrobcu elektriny z domáceho uhlia a primeraný zisk v rozsahu regulovanom úradom. V neobmedzenom rozsahu však do doplatku vstupujú náklady na nákup domáceho hnedého uhlia, ktoré úrad uzná vo výške dohodnutej medzi dodávateľom uhlia a výrobcom elektriny (bez akejkoľvek regulácie ich výšky,“ píše sa v sťažnosti adresovanej Komisii.

Stav, na ktorý EICP upozorňuje, v praxi znamená, že cena, ktorú si dohodnú HBP a SE, sa plne premietne do výšky doplatku. Tým pádom Slovenské elektrárne, 95-percentý odberateľ uhlia od HBP, nie sú nijako motivované požadovať konkurenčnú cenu uhlia. „Je teda pravdepodobné, že dohoda o cene uhlia nie je urobená na báze trhovej ceny a hrozí, že môže byť dohodnutá aj v neprimeranej výške,“ upozorňuje EICP.

Transparentnosť celého procesu neposilňuje ani tá skutočnosť, že verejnosť nemá prístup k informáciám o nákladoch na nákup domáceho uhlia, keďže zmluva medzi HBP a SE podlieha obchodnému tajomstvu.

Celý doplatok pritom v konečnom dôsledku uhrádzajú koncoví spotrebitelia elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Doplatok na podporu domáceho uhlia podľa EICP tvorí zhruba 20% TPS, ktorú domácnosti a firmy uhrádzajú ako súčasť svojich účtov za elektrinu. Keďže priemerná domácnosť s ročnou spotrebou 3000kWh odvádza na TPS približne 65 eur bez DPH, do Hornonitrianskych baní bežná domácnosť každý rok pošle asi 13 eur.

Tarifu v tomto roku ÚRSO zvýšil z úrovne 21,82 na 22,90 eur/MWh. Zdôvodnenia úradu, prečo bolo potrebné pristúpiť k tomuto kroku, pritom viac otázok vyvolali, než zodpovedali.

Celková výška nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia predstavuje za obdobie rokov 2008 až 2016 takmer 650 miliónov eur. A keďže vláda schválila pokračovanie pomoci až do roku 2035, celková výška podpory by sa mala do tohto roku vyšplhať až na 1,5 miliardy eur.

EICP: „cenu uhlia“ netvorí len cena uhlia

Súčasťou širšieho obrázka je i tá skutočnosť, že predaj uhlia Elektrárni Nováky je pre HBP takmer jedinou obchodnou aktivitou. Podľa výročnej správy spoločnosti HBP za rok 2015 tvoria tržby za predaj uhlia viac ako 90% celkových tržieb spoločnosti (109,2 mil. eur z celkovo 120,5 mil. eur).

Hornonitriansky baniam sa vďaka tomu darí tak dobre, že spoločnosť nielenže hospodári so ziskom, ale patrí medzi významných investorov v celom regióne.

V ostatných rokoch HBP získali majetkovú účasť napríklad v tepelných hospodárstvach miest Handlová a Prievidza a prevádzkujú tiež pridruženú rastlinnú a živočíšnu výrobu.

Podľa údajov, ktoré uvádza sťažnosť Európskej komisii, sa priemerné mzdové náklady v spoločnosti HBP pohybovali v roku 2014 okolo 1750 eur na jedného zamestnanca a ročné príjmy štyroch členov predstavenstva HBP dosiahli v tom istom roku 239 tisíc eur. Odhady EICP  dokonca hovoria o tom, že ročná hrubá mzda spoločnosti HBP pohybuje na úrovni cca 57% (oproti cca 16-17% v hospodárstve SR).

Zdroj: Finstat

Údaje, ktorými mimovládna organizácia podkladá svoju žiadosť, majú dokazovať, že tržby za predaj uhlia spoločnosti SE prekračujú požiadavku primeranosti. Podľa EICP nimi Hornonitrianske bane teda pravdepodobne pokrývajú náklady, ktoré s ťažbou uhlia nijako nesúvisia.

Cenu má určiť analýza. Tá neexistuje

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.