Geotermálne vrty predstavujú iba minimálne vplyvy na životné prostredie | ENERGIE-PORTAL.SK
Prednáška CEQLS | Gunther Schnabl
VSDS
INNOGY

Geotermálne vrty predstavujú iba minimálne vplyvy na životné prostredie

Proces povinného EIA hodnotenia týchto zámerov je iba zbytočnou administratívnou záťažou bez reálneho prínosu, tvrdí Michal Mašek zo spoločnosti PW Energy.

Geotermálne vrty predstavujú iba minimálne vplyvy na životné prostredie

Foto: Slovgeoterm

Nové investičné zámery nielen v energetickom odvetví narážajú na množstvo bariér, ktoré nakoniec často vedú k nerealizovaniu plánovaného projektu. Dôvodom pritom nemusí byť iba ekonomická rentabilnosť projektu, ale aj zdĺhavé byrokratické procesy opierajúce sa o existujúcu legislatívu.

Na ten istý zámer sa vzťahuje viacero zákonov, vyžadujúcich rovnaké duplicitné postupy bez akejkoľvek logickosti. Jedna pečiatka podmieňuje inú pečiatku. Čím viac pečiatok, tým zdĺhavejšie naťahovanie zámerov už v prípravnej fáze.

“Nočnou morou” každého investora je posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Nie je žiadnym tajomstvom, že v dĺžke a množstve potrebných procesných úkonov, ktoré ukladá zákon o EIA, patrí Slovensko na popredné priečky v Európe.

Proces posudzovania vplyvov zahŕňa množstvo krokov. Od predloženia zámeru, pripomienkovania, stanovenia rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu, cez vypracovanie správy o hodnotení a záverečného zhrnutia, pripomienkovanie správy o hodnotení, verejné prerokovanie, až po vypracovanie odborného posudku a záverečného stanoviska úradu.  

Byrokratické prostredie odrádza investorov

Jedna fáza procesu povinného hodnotenia, tzv. “veľkej EIA”, nadväzuje na predchádzajúcu a žiadnu nemožno preskočiť. Ani v prípade, že takýto postup nedáva žiadny zmysel. Od začiatku sa k zámeru môžu vyjadrovať všetky zainteresované subjekty, vrátane verejnosti. Úrady pritom musia posudzovať každú námietku, akokoľvek nerelevantnú. Takéto prostredie je potom vhodným podhubím napríklad aj pre rôznych “vtákov”, ktorí si na brzdení nových projektov postavia svoj biznis.

Plným procesom EIA musia prechádzať nielen geotermálne vrty hlbšie ako 500 metrov, teda vlastne všetky vrty s energetickým využitím, ale napríklad aj najmenšie vodné elektrárničky s výkonom väčšej rýchlovarnej kanvice.

“Povoľovací proces pre realizáciu geotermálnych vrtov je na Slovensku kvôli „veľkej EIA“ natoľko komplexný, finančne a hlavne časovo náročný, že to znižuje záujem investorov podnikať v tejto oblasti,” myslí si Michal Mašek, projektový manažér spoločnosti PW Energy.

Povinným hodnotením, teda plným procesom, však nemusia prechádzať všetky zámery. Existuje možnosť takzvaného zisťovacieho konania, pozostávajúceho iba z troch krokov: predloženie zámeru, jeho pripomienkovanie a vydanie rozhodnutia. Zároveň však môže úrad rozhodnúť, ak tak usúdi, že projekt musí prejsť plným procesom.

Stačila by “malá” EIA

Podľa Mašeka by pri geotermálnych projektoch stačila práve takáto malá EIA. Dôvodom je skutočnosť, že používané technológie a postupy pri vrtoch nepredstavujú prakticky žiadne riziko pre životné prostredie.

“Všetky potenciálne vplyvy na životné prostredie pri realizácii geotermálnych vrtov sa dajú spoľahlivo posúdiť a prípadne ich vplyv eliminovať už v rámci zisťovacieho konania. Následný proces povinného hodnotenia je iba zbytočná administratívna záťaž bez reálneho prínosu.”

Zatiaľ čo absolvovanie všetkých fáz povinného hodnotenia zámeru cez tzv. “veľkú EIA” trvá v ideálnom prípade aspoň jeden rok, pri zisťovacom konaní (“malá EIA”) je to zhruba pol roka.

Na vrt sa vzťahujú náležitosti vyplývajúce z geologického zákona, teda realizácia hydrogeologického prieskumu, ktorým sa zisťujú podmienky v danej lokalite.

Vrt neohrozuje kvalitu pitnej vody, pretože kolektory sa nachádzajú o stovky až tisícky metrov vyššie a chráni ich oceľové paženie. To zabraňuje priesakom podzemnej vody do vrtu. Okrem toho geotermálny vrt priestorovo zaberá iba pár štvorcových metrov pôdy.

“Jediný potenciálny vplyv prevádzky geotermálnych vrtov na životné prostredie je likvidácia tepelne využitej geotermálnej vody, čo sa však v rámci energetických účelov v súčasnosti rieši zvyčajne tzv. reinjektážnymi vrtmi. Využitá voda sa zatláča naspäť do kolektora a neprichádza vôbec do styku s povrchom,” vysvetľuje M. Mašek.

Michal Mašek | Foto: PW Energy

Ak sa použitá geotermálna voda vypúšťa do povrchového toku, musí sa postupovať podľa vodného zákona, a to bez ohľadu na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Prevádzkovateľ vrtu musí žiadať o povolenie na osobitné užívanie vôd a tu musí mať aj súhlas správcu vodného toku.

A čo hluk z vŕtania?

Počas realizácie geotermálneho vrtu vzniká hluk pri vrtných prácach, ktorý môže predstavovať rušivý element pre obyvateľov. Hlučnosť je však porovnateľná s bežnými stavebnými prácami. Aj realizované geotermálne projekty v mestách na juhu Slovenska, nachádzajúce sa v blízkosti obytných zón, potvrdzujú, že dočasná hlučnosť nezaťažuje obyvateľov vo zvýšenej miere. 

“Faktor hluku nie je natoľko závažný, veľa projektov bolo realizovaných v relatívne tesnej blízkosti k obydliam. V našom prípade situujeme vrty pomerne ďaleko od obydlí a súčasťou prípravy projektov a posudzovania bude aj hluková štúdia. Tá v rámci meraní presne identifikuje hladinu hluku, ktorá vznikne pri realizácii projektu, ako aj pri prevádzke,” objasňuje M. Mašek.

Keďže spoločnosť pri projektoch geotermálnej elektrárne v Žiari nad Hronom a Prešove počíta s realizáciou reinjektážnych vrtov a zatláčaním využitej geotermálnej vody, nevníma žiadne iné problematické faktory v rámci vplyvov na životné prostredie.

Nový zákon koncom roka

Neuvažuje teda ministerstvo so zjednodušením procesu posudzovania pri zámeroch, ktoré to nutne nevyžadujú?
“Proces EIA je zásadným a častokrát jediným procesom, ktorý dáva miestnym dotknutým obyvateľom priestor a čas oboznámiť sa a vyjadriť sa k zámerom, ktoré majú zásadný dopad na kvalitu ich života. MŽP SR môže preto zjednodušovať a urýchľovať proces iba spôsobmi, ktoré neobmedzia tieto práva občanov,” znie odpoveď ministerstva pre Energie-portal.sk.

Dĺžka konaní závisí podľa Michala Cákociho z komunikačného oddelenia MŽP SR hlavne od kvality predloženej dokumentácie k posudzovanému zámeru. 

Zástupca PW Energy pripomína, že realizácia geotermálnych projektov nie je iba o procese posudzovania vplyvov. Táto činnosť vyžaduje veľa iných povolení v každej fáze, od prípravy až po uvedenie do prevádzky. Byrokratické zaťaženie v rámci realizácie takýchto projektov na Slovensku presahuje samotnú technickú realizáciu. Uvoľňovanie administratívnych povinností by však mohlo začať tam, kde sú najzbytočnejšie.

Opraty v rukách pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie drží ministerstvo životného prostredia. Úradníci a politici si síce uvedomujú, že dĺžku konania ovplyvňujú aj procesné úkony, nemajú však “ambíciu znižovať požiadavky na kvalitu predkladaných dokumentácií, ani zľaviť z požiadaviek kladených na navrhovateľov”.   

Ministerstvo prezentuje snahu skvalitniť procesné úkony a upraviť aj niektoré prahové hodnoty pre posudzovanie, “avšak s ohľadom na znenie a požiadavky medzinárodných predpisov.” Nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie chce envirorezort predstaviť koncom tohto roka. 

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Marcel Vrátný: Od plynu sa hneď neodstrihneme, pomôžu nám však odpady aj biomasa

Marcel Vrátný: Od plynu sa hneď neodstrihneme, pomôžu nám však odpady aj biomasa

Bez plynu to hneď nepôjde. Teplárne však majú stratégiu, ktorou chcú zabezpečiť diverzifikáciu svojej palivovej základne, tvrdí šéf štátneho teplárenského holdingu.

Andrej Juris: Nadvýnosy z drahej elektriny končia u výrobcov, pri nižších cenách ich dotujeme

Andrej Juris: Nadvýnosy z drahej elektriny končia u výrobcov, pri nižších cenách ich dotujeme

Cenový vývoj na trhu s plynom naznačuje nárast regulovaných cien v roku 2023 o 100 %, zdraženie plynu pre ohrozené skupiny by sa však dalo stlmiť, hovorí vo veľkom rozhovore pre Energie-portal.sk predseda ÚRSO Andrej Juris.

Je povinná fotovoltika na každej novej budove dobrý nápad? (ANKETA)

Je povinná fotovoltika na každej novej budove dobrý nápad? (ANKETA)

Mapovali sme názory odborníkov na najnovšie návrhy Európskej komisie.