Potenciál je veľký, nevyužíva sa naplno. Mapovali sme, čo brzdí rozvoj geotermálnej energie na Slovensku

Aktuálna energetická kríza spojená s nárastom cien energií a ohrozením energetickej bezpečnosti znovu obracia pozornosť na obnoviteľné zdroje energie (OZE). Na ich urýchlený rozvoj tlačí Európska komisia a k horúcim témam patria aj na Slovensku.

Jedným z druhov OZE, pri ktorých Slovensko zatiaľ zďaleka nevyužíva svoj potenciál, je geotermálna energia. Zhodujú sa na tom experti z tohto odvetvia, ktorí zároveň poukazujú na príležitosti.

Z takmer 200 geotermálnych vrtov v krajine sa väčšina (približne 60 %) využíva na rekreačné účely a iba necelá pätina týchto zdrojov slúži pri dodávkach tepla a teplej vody v systémoch centrálneho zásobovania teplom (CZT). Na druhej strane v eleketroenergetike sa geotermálna energia zatiaľ nevyužíva vôbec, aj keď projekty prvých geotermálnych elektrární už existujú.

Potenciál slovenských regiónov v oblasti geotermálnej energie sme podrobne zmapovali tu. Teraz sme zisťovali, aké prekážky rozvoju tohto odvetvia bránia a čo treba zmeniť, aby sa geotermálna energia mohla v slovenskom energetickom mixe presadiť viac.

Foto: Energie-portal.sk

V článku sa dozviete:

• ako funguje podpora OZE na Slovensku a prečo geotermálna energia ťahá za kratší koniec,
• z ktorých krajín si Slovensko môže brať príklad,
• ako rozvoju nových projektov bránia povoľovacie procesy,
• čo pre geoterm znamená novela zákona o EIA schválená koncom vlaňajška,
• či je geotermálna energia konkurenciou pre kogeneračné technológie.

Plán obnovy geotermálne projekty obchádza

Počnúc vlaňajším rokom začal štát podporovať OZE prostredníctvom aukcií, v ktorých investori súťažia o dotácie. Takáto investičná pomoc má nahradiť podporu OZE prostredníctvom doplatkov financovaných z tarify za prevádzkovanie systému, od čoho si rezort hospodárstva sľubuje odbremenenie koncových cien elektriny.

Na druhej strane odborníci z oblasti geotermu upozorňujú, že pre rozvíjajúce sa odvetvie by mohla byť prínosná práve prevádzková podpora. Michal Mašek, projektový manažér spoločnosti PW Energy, považuje zrušenie podpory cez tzv. Feed-in Tariff za krok späť.

„Nahradenie Feed-in Tariff investičnou podporou vnímam ako nesprávne rozhodnutie. Rozvoj OZE týmto na Slovensku určite utrpel. FiT mal zostať zachovaný a výška doplatkov mala byť aktualizovaná v spolupráci s odborníkmi, ktorí s danými OZE pracujú,“ mieni M. Mašek.

Ako priblížil, FiT vo svete pomáha rýchlejšiemu rozvoju projektov v oblasti OZE, keďže pre investora predstavuje okrem priamej finančnej podpory aj jasnú a stabilnú záruku pre výpočet príjmov a výnosnosti investície. „Nejde teda iba o objem financií, ale aj o istotu v rámci prevádzky zariadenia a tvorby príjmov v čase,“ vysvetlil.

Zrušenie prevádzkovej podpory OZE a jej nahradenie priamou investičnou podporou podľa M. Mašeka odstránilo jeden z benefitov, a to istotu pri tvorbe príjmov z prevádzky zdroja. „To negatívne vnímajú nielen investori, ale napríklad aj banky, ktoré sú kľúčové pri financovaní veľkých projektov.“

Michal Mašek | Foto: Energie-portal.sk

Úskalím aktuálneho systému priamej investičnej podpory tiež je, že nemá jednotnú štruktúru. Ako podľa M. Mašeka ukázala už prvá zverejnená aukcia, podpora je nastavená tak, že zvýhodňuje jeden konkrétny zdroj OZE a ostatné vzhľadom na nastavené podmienky prakticky nemajú šancu uspieť pri uchádzaní sa o túto formu podpory. Investičná pomoc tak smeruje prakticky len do fotovoltiky.

Riešením by podľa odborníka mohlo byť, ak by existovala technologicky špecificky zameraná výzva určená konkrétne pre geotermálne projekty. Špeciálnu výzvu z Plánu obnovy už rezort hospodárstva otvoril napríklad pre bioplynové stanice či vodné elektrárne. Jednotlivé projekty tak súťažia iba v rámci daného „rybníka.“

„Pokiaľ chce Slovensko objektívne podporiť rozvoj OZE a zabezpečiť diverzifikáciu výroby, je nevyhnutné, aby mal každý zdroj OZE svoju vlastnú výzvu. Podmienky by boli nastavené tak, aby sa čo najefektívnejšie využil daný zdroj, a nie aby medzi sebou súperili zdroje, ktoré vynikajú rôznymi vlastnosťami,“ podotkol M. Mašek.

Niektoré štáty napredujú

Alternatívou k spomínaným aukciám, ktoré sa financujú z Plánu obnovy a odolnosti, by mohli byť „klasické“ eurofondy. Podpora projektov z prostriedkov EÚ v novom programovom období ale zatiaľ nie je vo vzťahu ku geotemu presne definovaná.

„Konkrétne v oblasti geotermálnej energie síce bola v rámci programu Slovensko prostredníctvom MIRRI (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie – pozn. red.) deklarovaná podpora na realizáciu vrtov a teda rozvoja využívania geotermálnej energie, zatiaľ však nemáme žiadne informácie o výzvach, ktoré by tento „prejavený záujem“ pretavili do reality,“ podotkol M. Mašek.

Foto: Energie-portal.sk

Nové príležitosti pre geotermálne projekty by však mohol priniesť aj program RePowerEU, ktorým EÚ reaguje na ruskú agresiu voči Ukrajine a ktorý má umožniť čerpanie dodatočných prostriedkov nad rámec Plánu obnovy. Jednou z jeho priorít sú pritom práve OZE.

Slovensko by podľa M. Mašeka malo tieto „dodatočné“ zdroje využiť na podporu geotermálneho odvetvia tak, aby Slovensko mohlo využiť svoj potenciál a posilniť vlastnú energetickú bezpečnosť.

„Každá forma podpory, či už racionalizáciou legislatívy, priamym zapojením štátu – ako napríklad aktuálne v Nemecku, alebo uvoľnením finančných prostriedkov, jednoznačne pomôže rozvoju geotermálnych projektov, diverzifikácii výroby, zbavenia sa závislosti od ruských zdrojov a tým priamo podporí energetickú stabilitu a bezpečnosť krajiny,“ podotkol M. Mašek.

Pozitívne príklady popri aktuálnych zmenách v Nemecku a tradičných priekopníkoch geotermálnej energie, ku ktorým patrí Island, odborníci vidia aj Inde. Rýchly rozvoj tohto odvetvia zaznamenali napríklad Turecko či Taliansko.

„V súčasnosti majú najlepšie politiky v oblasti geotermálnej energie Island a Nórsko,“ reagoval na našu otázku manažér pre komunikáciu a marketing spoločnosti GA Drilling Craig Williams. „Veľké pokroky v obnoviteľných zdrojoch s dôrazom na geotermálnu energiu robí tiež Nemecko a zároveň pracuje na politikách, ktoré pomôžu ešte viac. A v úvodnej fáze tvorby vlastného geotermálneho energetického plánu je tiež Maďarsko.“

Čaká sa na zmenu v procesoch EIA

Dlhodobo skloňovanou bariériou nielen v oblasti geotermálnych projektov na Slovensku je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Špecificky v prípade geotermu pritom nejde „len“ o zdĺhavosť konaní, ale aj o bariéry vytvorené nevhodne nastavenými požiadavkami.

„V zmysle zákona každý nový geotermálny vrt hlbší ako 500 metrov spadá do kategórie, v ktorej sa musí robiť tzv. veľká EIA, teda nie iba zisťovacie konanie, ale povinné hodnotenie. Toto sa deje napriek tomu, že každý nový geotermálny vrt sa realizuje podľa geologického zákona, čo znamená, že to nie je vodná stavba, ale geologický prieskum,“ priblížil v rozhovore pre Energie-portal.sk Oto Halás, odborník na geotermálnu energiu a generálny riaditeľ Slovgeoterm a.s.

Problém spočíva v tom, že pred realizáciou vrtu nie je možné presne vedieť, aké parametre bude geotermálny vrt mať. Preto sa pri príprave EIA pracuje len s predpokladanými hodnotami. Napriek tomu geotermálne vrty spadajú pod povinné hodnotenie. „Stále pritom hovoríme iba o predpokladoch. Až následne po ukončení EIA sa môže vrt zrealizovať a uskutoční sa hydrodynamická skúška, po ktorej sa zistia skutočné parametre,“ podotkol O. Halás.

Oto Halás | Foto: Energie-portal.sk

„Veľká EIA“ preto v tomto prípade preto podľa odborníka nedáva zmysel a postačovalo by zisťovacie konanie, teda „malá EIA.“ Týmto spôsobom by sa mohlo preveriť napríklad dopravné zaťaženie spojené s realizáciou vrtu.

„Racionálne by bolo, pokiaľ by sa na nové geotermálne vrty vzťahovalo len zisťovacie konanie a až následne po vyhodnotení hydrogeologického prieskumu by povoľovací proces mohol pokračovať. Každopádne keď sa povoľuje odber vody, opätovne je potrebné vyhodnotiť všetky parametre, teda aká bude produkčná kapacita, kam sa bude geotermálna voda bude vypúšťať, či bude realizovaný reinjektážny vrt alebo bude vypúšťaná do povrchových tokov a podobne. Toto sa dá relevantne vyhodnotiť až po realizácii vrtu a jeho odskúšaní,“ doplnil O. Halás.

Reformu EIA sľubuje rezort životného prostredia, v ktorého kompetencii je príslušný zákon, už niekoľko rokov. Nepredložilo ju však ani v zatiaľ poslednom avizovanom termíne, ktorým bol december 2022. Namiesto toho koncom minulého roka v NR SR prešla poslanecká novela zákona o EIA, ktorú ale neskôr vetovala hlava štátu a jej ďalší osud zatiaľ nie je istý. Jej podstatou malo podľa predkladateľov byť práve zrýchlenie povoľovacích procesov.

Podľa M. Mašek by však ani táto nová úprava z pohľadu geotermu situáciu k lepšiemu veľmi nezmenila. ´“Táto novela bola nešťastný mix zmien, ktoré neboli smerované iba na geotermálnu energiu, ale mali upraviť zákon v spojitosti s ťažbou ropy a plynu,“ povedal M. Mašek.

„Okrem toho zmeny, ktoré boli navrhnuté v spojitosti s geotermálnou energiou, boli iba pre využívanie už odstavených ropných a plynových vrtov bez využitia geotermálnej vody, a teda prostredníctvom špeciálneho zariadenia. Nie všeobecne na realizáciu geotermálnych projektov hĺbením vrtov za účelom využitia geotermálnej energie tak, ako sa bežne využíva v rámci energetických projektov,“ doplnil.

Využitiu istej formy geotermálnej energie by novela podľa M. Mašeka z PW Energy síce pomohla, ale „inak, ako by bolo potrebné pre realizáciu geotermálnych projektov na energetické účely.“ Čo sa týka projektov zameraných na produkciu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov, tým by podľa neho nepomohla vôbec.

„Najvýznamnejšou žiaducou zmenou by bolo zaradenie všetkých geotermálnych vrtov, aj tých hlbších ako 500 m, do zisťovacieho konania, nie ako je to aktuálne, keď sa dostávajú automaticky do povinného hodnotenia. Napokon, keď sa v rámci zisťovacieho konania zistí, že je potrebné projekt detailnejšie hodnotiť, tak sa tak stane. Takto to vidia aj nariadenia EÚ,“ dodal M. Mašek.

Nech geoterm dostáva prednosť, navrhujú

Nastavenie zákona o EIA však zďaleka nie je jedinou bariérou pre geoterm na úrovni legislatívy. Potenciálni investori vnímajú problematicky aj to, že geotermálna energia má rovnaké zákonné postavenie ako kombinovaná výroba elektriny a tepla (KVET), ktorá je pre držiteľov povolení na rozvod tepla ekonomicky lákavejšia vďaka priamej podpore.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.