Názor. Štát „objavuje“ geotermálnu energiu. Čo by Slovensku pomohlo, aby z nej vyťažilo viac?

Je to disproporcia, nad ktorou sa zamýšľam často. Na jednej strane čítame denne o nových projektoch využívania geotermálnej energie v zahraničí, ktoré pribúdajú ako huby po daždi, ale aj o vznikajúcich národných stratégiách rozvoja tohto obnoviteľného zdroja v jednotlivých krajinách.

Na druhej strane je tu Slovensko, kde všetko ide – slušne povedané – akosi „pomaly“. V krajine s nadpriemerným geotermálnym potenciálom, ktorý mohol byť už nespočetnekrát lepšie prebádaný, zmapovaný a pripravený na vhodné využitie. To všetko aj bez vojny na Ukrajine, pretože bezemisný, čistý zdroj energie je skrátka lepší ako fosílne alternatívy a nevyhnutný pre udržateľné napredovanie ľudstva. 

Namiesto toho sme na Slovensku spali, ba čo viac – sami sme si na úrovni štátnych úradov nastavili pravidlá, ktoré znemožňovali čerpať eurofondy na hlboké prieskumné vrty, a teda rozbehnúť potrebné projekty. V nich je najvyššou nákladovou položkou práve vŕtanie do zeme, ktoré sa pohybuje v miliónových rozpočtoch, no po prekonaní úvodnej investícií prináša dlhodobú a cenovo stabilnú výrobu energie. Z geotermu to z pohľadu celého životného cyklu robí nielen jeden z najekologickejších, ale aj najspoľahlivejších obnoviteľných zdrojov súčasnosti a budúcnosti.

Ako svetlo na konci tunela sa javí prvá pozitívna správa za ostatné roky, a to plán vlády skrátiť povoľovanie geotermálnych projektov vďaka jednoduchšiemu posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Síce sme si opäť počkali, až kým nás k tomuto kroku „dotlačila“ Únia, ale stále lepšie, ako keby povoľovanie výroby zelenej energie naďalej malo stáť na úvodnej prekážke v trvaní roku či dvoch („veľká EIA“). Teraz je potrebné, aby sa tieto verejne deklarované plány pretavili do legislatívnej reality a jej uplatňovanie nenarazilo na nesprávne nastavené procesy.

Kam sa na Slovensku posunieme z tejto „nultej“ fázy rozvoja geotermu, bude závisieť najmä od ďalších nadväzujúcich krokov. Okrem zdĺhavej byrokracie nám totiž chýba akákoľvek ucelená stratégia, akčný plán, rozpracované výzvy na čerpanie európskych peňazí z operačných programov a vôbec – jasne určená vízia štátu v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov na nasledujúce dekády.

Čo sú v tomto smere konkrétne opatrenia, ktoré by pomohli geotermálnej energie na Slovensku a podporili jej rozvoj?

1. Zlepšenie dostupnosti príspevkov z EÚ

Operačný program Kvalita životného prostredia by teoreticky umožňoval aj na Slovensku financovať geotermálne projekty, ak by neboli de facto vylúčené pre zaradenie geologického prieskumu medzi neoprávnené výdavky. Stalo sa tak v príručke pre čerpanie prostriedkov z EÚ, ktorú pripravila Slovenská inovačná a energetická agentúra (patrí pod MH SR).

Geologický prieskum za účelom zistenia výdatnosti geotermálneho ložiska patrí medzi činnosti vyňaté z podpory. Problémom je, že každý nový geotermálny vrt sa v zmysle geologického zákona realizuje ako prieskumný vrt a spadá tak pod pojem geologický prieskum (je jedno, či ide o prvý alebo desiaty vrt, každý je z pohľadu zákona v rámci realizácie braný ako prieskumný). Stavebné (vodoprávne) povolenie na geotermálny vrt môže byť vydané až dodatočne po jeho dovŕtaní, vykonaní hydrodynamickej skúšky, schválení záverečnej správy a výpočtu množstiev vôd.

Je preto potrebné definovať podmienky pre čerpanie a oprávnenosť tak, aby prieskumný vrt za účelom využitia geotermálnej energie nebol vnímaný ako neoprávnený náklad napriek tomu, že v rámci zákona ide o geologický prieskum.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v tomto smere avizovalo, že v novom programovom období podporu pre geotermálne vrty umožní. I keď označovať obdobie 2021 až 2027 za nové je už trochu neskoro. Na prieskum nových zdrojov geotermálnej energie má byť vyčlenených 13 miliónov eur. Nie je to síce málo peňazí, ale v kontexte reálneho rozvoja odvetvia skôr zanedbateľná suma. Porovnajme si to napríklad s aktuálnym rozhodnutím vlády v Holandsku, ktorá na nové geotermálne projekty vyčlenila dve miliardy eur.

2. Odstránenie nesúladu v zákonoch

Po určení prieskumného územia a finančne i časovo náročných geologických prieskumoch začína realizáciu geotermálneho projektu u nás investor posúdením vplyvov na životné prostredie, v súčasnosti v rámci tzv. veľkej EIA. Tento proces spadajúci pod Sekciu MŽP SR má teoreticky trvať cca 12 mesiacov, v praxi je to 15 a nie výnimočne aj viac. Veľkú EIA vyžaduje doterajšie znenie zákona zaraďujúce do tejto kategórie všetky vrty hlbšie ako 500 metrov.

Zmenu a vyňatie geotermálnych vrtov zo zdĺhavého posudzovania má priniesť avizovaná novela. Ani po jej prijatí však nie je vylúčené, že niektoré projekty sa povinnému hodnoteniu nevyhnú. Na to je potrebná okrem zmeny zákona aj kvalifikovaná a odborná administratíva, ktorá sa problematike rozumie a vie, kedy a čo je respektíve nie je potrebné posudzovať.

Časové zdržanie z procesu EIA prispieva ku kolízii pri inej lehote, ktorú určila Sekcia geológie MŽP SR (teda oddelenie rovnakého rezortu). Pri realizácii geotermálneho projektu musí byť investor držiteľom tzv. prieskumného územia. To je podľa geologického zákona platné štyri roky. Často je potrebné predĺženie na ďalšie obdobie.

Na to, aby PÚ nebolo automaticky zrušené a investor mohol žiadať o predĺženie jeho platnosti, však musí vynaložiť v prvom štvorročnom období aspoň 70 % investícií z projektovaného rozpočtu geologickej úlohy. Reálne ich však nemá na čom preinvestovať, lebo najdrahšiu časť projektu – geotermálny vrt, ešte nemôže realizovať. O predĺženie navyše musí žiadať najneskôr v 45. mesiaci (tri mesiace pred uplynutím 4-ročnej platnosti PÚ).

Reálny časový rámec bežného geotermálneho projektu netrvá štyri roky, ale viac. Je nasledovný:

- Geologický výskum a prieskum v teréne (30 mesiacov): kľúčová, finančne a časovo náročná úvodná fáza vrátane prípravy, povolenia, realizácie, spracovania a vyhodnotenia výskumu. Nie je možné ho skrátiť či zjednodušiť – investorovi v prvom rade napovie, čo sa skrýva pod zemským povrchom, či a v ktorom mieste vŕtať.

- Príprava zámeru pre EIA (min. 2 mesiace): vytvorenie dokumentácie pre proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.

- Proces EIA (min. 12 mesiacov): nevyhnutný pre povolenie na realizáciu vrtu.

Už v tejto fáze sme optimisticky na 44 mesiacoch.

Na vysúťaženie a realizáciu vrtu tak zostáva iba 1 mesiac, čo nie je reálny časový horizont. Realizácia zhruba trojkilometrového vrtu, čo je hĺbka pre využitie na energetické účely, trvá spolu s prípravami zhruba 7 až 17 mesiacov (3 až 6 mesiacov vysúťaženie dodávateľa vrtných prác, 1 až 6 mesiacov mobilizácia vrtnej súpravy, 3 až 5 mesiacov hĺbenie vrtu).

Summa summarum, aj kvôli zdĺhavému posudzovaniu v procese EIA (nastavenom Ministerstvom životného prostredia SR) investor nemá šancu preinvestovať väčšinu rozpočtu projektu tak, ako to vyžaduje zákon (nastavený tým istým ministerstvom). Ilustruje to antagonizmus v legislatíve.

Okrem vyňatia vrtov z povinného hodnotenia bude dôležité aj udelenie výnimky na lehoty prieskumného územia počas procesu EIA. Znamenalo by to, že pokiaľ beží proces posudzovania vplyvov (akokoľvek dlhý) na hlboký vrt, neplynú zároveň lehoty podľa geologického zákona. Prípadne by bolo vhodné predĺžiť platnosť PÚ na lehotu, ktorá z praxe vyplýva ako adekvátna (napríklad zo 4 na 6 rokov).

Ďalšou komplikáciou v legislatíve spadajúcej pod MŽP je, že z formulácie vo vodnom zákone môže vyplývať, že vodnú stavbu (povrchové zariadenie, v ktorom sa z geotermálnej voda vyrába elektrina/teplo) možno povoliť až keď je dokončený geotermálny vrt vrátane skúšky a záverečnej správy. Vrt a povrchovú stavbu treba posudzovať v samostatných konaniach, ale postup nebýva jednotný. Žiada sa záväzné usmernenie pre okresné úrady a ostatné orgány štátnej správy, aby pri povoľovaní geotermálnych projektov postupovali tak, aby vždy umožnili súbežný proces realizácie geotermálneho vrtu a povoľovania vodnej stavby.

3. Zníženie rizika pre investorov

Na Slovensku neexistuje priamy systém podpory pre znižovanie rizika realizácie geotermálnych projektov, čo vo svetle ostatných nariadení v rámci povoľovacieho procesu, čerpania možných prostriedkov z fondov EÚ, dotačných schém a samotnej komplexnosti a rizikovosti realizácie spomaľuje akýkoľvek rozvoj využitia geotermálnych zdrojov na priemyselné účely.

Po vzore iných krajín by sa mal uviesť systém priamej podpory na realizáciu prvého (prieskumného) geotermálneho vrtu, čo významne pomôže k zníženiu geologického rizika, predstavujúceho jednu z hlavných bariér pre investorov.

Ako funkčná sa ukázala schéma aplikovaná napríklad na Islande, kde štát poskytoval cez vytvorený fond návratné finančné príspevky. Aj u nás by mohli slúžiť na elimináciu rizika pri novom geotermálnom vrte. Štát by prispel na realizáciu každého nového vrtu. Ak by bol úspešný, investor by túto finančnú pomoc už počas prevádzky priebežne splácal naspäť do fondu. Naopak, ak by vrt nebol úspešný respektíve mal by slabšie výsledky, investor by vrátil časť peňazí a pri úplne neúspešnom vrte by riziko na seba vzal štát.

4. Využitie dát a návod do „ruky“

Lídrom v rozvoji geotermu by za istých okolností mal byť práve štát. Predpoklady na to má najmä Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý disponuje množstvom dát. V najnovšej správe sa po dlhšom čase aktualizovali lokality vhodné na čerpanie geotermálnej energie (je ich 31) a prehodnotili potenciálne energetické zásoby z tohto zdroja.

Ďalším žiadúcim krokom by mal byť dodatočný terénny prieskum a vznik databázy konkrétnych miest na realizáciu vrtov s predpokladanými parametrami. Príprave takejto databázy by bola určite nápomocná aj avizovaná pasportizácia existujúcich vrtov, teda zhodnotenie ich stavu za účelom ďalšieho využitia.

Postupne by aj vďaka tomu mohla vzniknúť mapa využívania lokalít s identifikáciou zdrojov a ich parametrov. Dostupný dokument by bol k dispozícii investorom a výrobcom tepla. Tí by získali lepší prehľad o lokalitách, kde možno využiť tento obnoviteľný zdroj. Štát by mal prítomnosť geotermálnej energie v danej lokalite akcentovať a jej využitie zároveň podporovať ako primárnu voľbu, keďže ide o lokálny zdroj, ktorý nie je možné ho presunúť inam.

Okrem podrobnej mapy potenciálu územia by mal vzniknúť aj ďalší strategický dokument, ktorý by aj samosprávy nasmeroval k realizácii projektov – s detailným návodom, ako postupovať a čo je potrebné na efektívne zvládnutie celého procesu, ktorý umožní obyvateľom prejsť na ekologickejší zdroje energií. Ucelená stratégia by vytvorila unikátnu cestovnú mapu s možným vytýčeným konkrétnych cieľov na nasledujúce roky.

5. Uprednostnenie geotermálnych zdrojov pred spaľovaním

Geotermálny zdroj ako prvú voľbu v lokalite, kde je prítomný, by mohlo posilniť aj legislatívne nastavenie.

Zákon o tepelnej energetike uvádza povinnosť držiteľa povolenia na rozvod tepla odoberať za definovaných podmienok teplo z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) alebo kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), pokiaľ sú splnené podmienky.

V praxi sú u nás časté prípady, keď je držiteľ povolenia na rozvod tepla zároveň aj držiteľom povolenia na výrobu elektriny, čo je bežne využívané práve prostredníctvom systémov KVET. Z nich tento subjekt používa odpadové teplo na zásobovanie vlastných rozvodov tepla. Takáto investícia je ekonomicky efektívna, lebo je založená na dotácii k výrobe elektriny z KVET a predaji zostatkového tepla do CZT. KVET je preto preferovaným riešením.

Geotermálna energia dnes nemá v zákone priaznivejšie postavenie ako dotovaný KVET (výroba energie spaľovaním), hoci prináša viacero výhod (nevyžaduje dovoz materiálu na spaľovanie - zvýšenie bezpečnosti dodávok tepla, miestny zdroj, ktorý je k dispozícii neustále, šetrnosť k životnému prostrediu a príspevok k nízkouhlíkovým cieľom EÚ, keďže nevyužíva na výrobu energie spaľovacie procesy, ekonomická výhodnosť s potenciálom stabilizovať respektíve znížiť cenu tepla).

Rozvoju geotermálnej energie by pomohlo, ak by zákon určil, že geotermálne zdroje majú byť v danej lokalite priorizované a držiteľ povolenia na rozvod tepla bude mať povinnosť geotermálny zdroj využiť, napriek tomu, že by nakupoval teplo zo systémov KVET (za splnenia podmienok uvedených v bodoch b), c), d) paragrafu 21 zákona). Prípadne by mal zákon hovoriť o uprednostnení geotermálneho zdroja, pokiaľ by preukázateľne poskytoval držiteľovi povolenia na rozvod tepla v lokalite teplo za cenu, ktorá by znížila jeho cenu pre odberateľov.

Michal Mašek
Autor je projektovým manažérom spoločnosti PW Energy.

Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.