Marcel Lauko: Energetické služby ušetria štátu desiatky miliónov eur ročne

So snahou o zvyšovanie energetických úspor a hospodárnejšie nakladanie s energiami rastie význam poskytovania energetických služieb vo verejnom aj súkromnom sektore. Zatiaľ čo úsporné opatrenia v komerčných budovách alebo priemyselných prevádzkach sa realizujú bez väčších prekážok, garantovaná energetická služba (GES) vo verejných budovách stagnuje.

V roku 2019 sa totiž zmenila legislatíva v súlade s požiadavkou, aby GES projekty nezvyšovali verejný dlh. Hlavným zámerom novely zákona o energetickej efektívnosti malo byť využitie týchto typov projektov pri komplexnej obnove verejných budov.

“Toto očakávanie sa nenaplnilo. Ukázalo sa, že podmienky Eurostatu viedli k menšej realizovanosti projektov tohto typu,” uviedol Marcel Lauko z Asociácie poskytovateľov energetických služieb na nedávnej konferencii "Energetický manažment 2022". Odvtedy sa podľa novej metodiky zrealizovalo menej ako 10 projektov a aktivity poskytovateľov sa začali viac orientovať na súkromný sektor.

V článku sa dozviete:

• aký je potenciál GES vo verejných budovách a aké sú celkové odhady nákladov na rekonštrukciu,
• akú sumu ročne by energetická služba dokázala štátu ušetriť pri modernizácii budov,
• aký je rozdiel pri poskytovaní GES vo verejných a súkromných budovách,
• ktoré prekážky bránia v rozvoji energetických služieb vo verejnom sektore,
• prečo je prílišná zviazanosť podmienok prekážkou aj pre poskytovateľov služby,
• aké možnosti realizácie GES projektu existujú aj napriek prekážkam.

Na rozdiel od verejných budov sa energetické služby v súkromnom sektore poskytujú relatívne bez väčších prekážok. “Neexistujú legislatívne ani organizačné bariéry. Skôr je bariéra na strane potenciálnych klientov, ktorí majú určitú nedôveru pri zverovaní návrhu riešenia poskytovateľovi a musia sa spoľahnúť na vybraného dodávateľa. V prípade menej bonitných klientov môže byť problémom aj financovanie z externých zdrojov.”

Obrovský potenciál pre garantovanú energetickú službu ponúka zhruba 15-tisíc verejných budov, z ktorých viac než polovica ešte neprešla rekonštrukciou. Investičné náklady sa odhadujú na približne 500 miliónov eur ročne, ak sa má udržať tempo renovácie 3 % ročne.

“Na základe praktických skúseností možno odhadovať, že GES a súvisiace dodatočné financovanie vie pokryť až jednu tretinu investičnej potreby. Čiže pomocou tohto modelu vieme štátu ročne ušetriť 167 mil. eur, ktoré môže použiť na rekonštrukciu ďalších budov,” odhaduje M. Lauko.

Iba úspory energie, nie iných nákladov

Jedným z najdôležitejších obmedzení pre GES vo verejných budovách je, že sa môžu realizovať iba opatrenia prinášajúce úspory energie. A zároveň sa musia splatiť v určitej rozumnej dobe, ktorú je komerčný sektor schopný financovať.

“Aj napriek tomu, že správcovia a vlastníci budov majú záujem o komplexné rekonštrukcie a zvyšovanie kvality vnútorného prostredia, projekty mimo GES sa môžu zameriavať iba na zníženie spotreby energie,” upozorňuje zástupca poskytovateľov energetických služieb.

Ekonomickou brzdou je, že na splácanie investícií podľa metodiky Eurostatu je možné použiť iba úspory energie, nie aj iných prevádzkových nákladov.

“Projekt ako celok pre klienta má zmysel, ale z dôvodu legislatívnych obmedzení ho nie je možné realizovať v rámci GES projektu.”

Prílišná zviazanosť podmienok komplikuje ekonomickú atraktivitu aj pre poskytovateľa služby. Ten zodpovedá za prevádzkyschopnosť inštalovaných zariadení po dobu trvania zmluvy. Teda znáša aj náklady na údržbu. “Na jednej strane tak síce šetrí klientovi náklady, ale tieto sa splácajú iba z úspor energie, nie inak ušetrených výdavkov,” objasňuje M. Lauko.

Možnosti aj napriek prekážkam

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.