Erik Baláž: Za zlú štruktúru lesov zodpovedajú lesníci. Ťažba dreva sa musí obmedziť

O kampani ochranárov, kreatívcov a známych osobností, ktorá chce na Slovensku okrem iného obmedziť ťažbu dreva a rozšíriť územia bez zásahov, sme informovali už v polovici novembra. Výzvu adresovanú štátnym orgánom autori sformulovali do „Desatora pre les.“ K dnešnému dňu iniciatívu My sme les na internete podporilo viac ako 63 000 ľudí.

Na požiadavky autorov tejto výzvy v uplynulých týždňoch pre náš portál reagoval štátny podnik Lesy SR a otvoreným listom i bývalý riaditeľ tohto podniku a aktuálny predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica Igor Viszlai. Ten okrem iného upozornil, že požiadavka ochranárov rozšíriť bezzásahové územia na päť percent rozlohy celého Slovenska je problematická, pretože také rozľahlé územie by muselo nevyhnutne zahŕňať i neprirodzené biotypy.

Podľa ochranára Erika Baláža, ktorý je jedným z iniciátorov kampane My sme les, však päť percent predstavuje rozumný kompromis. Uznáva pritom, že bezzásahový režim by pokryl i biotopy vytvorené človekom. Tento argument lesníka Viszlaia ale pokladá za irelevantný. 

„Ak ponecháme premenené lesy na prirodzený vývoj, postupne sa do nich sťahujú vzácne druhy zo zachovalejších lesov, pretože sa začína meniť ich štruktúra, nachádza sa tam viac odumretých stromov, ktoré sú dôležitým biotopom a podobne. Ak chceme zlepšiť stav prírodného prostredia v lese, najefektívnejší spôsob je ponechať ho na prirodzený vývoj,“ reagoval Baláž.

Na druhej strane sú podľa neho zvyšky pralesov na Slovensku také malé, že dlhodobo nemôžu prežiť a postupne by sa z nich strácalo množstvo druhov. Ochrana širšieho územia týchto zachovalých lesov by mala zvýšiť aj ochranu samotného najvzácnejšieho centra.  

Za súčasný stav môžu lesníci

Baláž taktiež neprijíma argumenty lesníkov, že ťažba dreva na Slovenku v ostatných rokoch narastá kvôli tomu, že pribúda kalamít a vo vekovej štruktúre lesov je priveľa starých stromov. Tieto tvrdenia podľa neho platia len sčasti.

„Treba pripomenúť, že tie kalamity vznikli kvôli nevhodnej štruktúre lesov, keďže máme päťkrát viac smrekov ako je prirodzený stav a navyše v zlej štruktúre, čo je priamo zodpovednosťou lesníkov,“ uviedol.

Kalamitný stav sa podľa Baláža navyše často zneužíva. „Ako ukázali porovnania leteckých snímok, tam kde sa neťažilo, lykožrútová kalamita bola omnoho menej rozsiahla. Otázka je, či lesníci ťažili aj zelené stromy alebo ťažba podporuje šírenie lykožrúta v okolí?“ pýta sa ochranár. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.