Lesník: mediálny priestor ovládli ochranári. Zvýšená ťažba dreva má vysvetlenie

O kampani ochranárov, kreatívcov a známych osobností, ktorá chce na Slovensku okrem iného obmedziť ťažbu dreva a rozšíriť územia bez zásahov, sme informovali už v polovici novembra. Výzvu adresovanú štátnym orgánom autori sformulovali do „Desatora pre les.“ K dnešnému dňu iniciatívu My sme les na internete podporilo už 63 000 ľudí.

Kreatívna kampaň okamžite získala veľkú pozornosť médií a darilo sa jej i na sociálnych sieťach. Predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica však v otvorenom liste kritizuje, že lesníci obdobný priestor v médiách nedostávajú.

„Žiaľ, musím skonštatovať, že aj keď sa vyjadria, nie je to publikované v takom rozsahu, v akom je podporovaná kampaň. Len pre ilustráciu uvediem, že ak Lesy SR, š.p. vydali ku kampani stanovisko, jediná zmienka bola 22. 11. na Energie-portal.sk. Nikde viac,“ uviedol Viszlai.

Reakciu štátneho podniku Lesy SR, ktorú náš portál získal, si môžete prečítať v tomto článku.

Zvýšená ťažba dreva kvôli starnutiu lesov

Viszlai sa vo svojom otvorenom liste odvoláva na tvrdenie autorov kampane My sme les, podľa ktorého ťažba dreva na Slovensku narástol oproti roku o 75 %. Tento údaj podľa Viszlaia po zaokrúhlení sedí, podobne ako Lesy SR však tvrdí, že ťažba dreva sa v ostatných rokoch zákonite zvýšila kvôli vekovej štruktúre lesa.

„Keďže na Slovensku je viac lesov vo vyššom veku, ako by priemerne malo byť, tak dreva prirastie viac, je možné i viac rúbať a pritom ani jeden lesník nemá záujem ísť na podstatu lesa,“ tvrdí Viszlai. Opiera sa pritom o údaje, z ktorých vychádza nasledujúci graf.

Ako ďalej zdôrazňuje, hoci celkový bežný prírastok v roku 2015 dosiahol 12,1 mil. m³ dreva, vyťažilo sa len 9,142 mil. m³. V lesoch teda ostalo o takmer 3 milióny kubických metrov dreva viac.  

Ťažba dreva má v budúcnosti klesnúť

Druhou  príčinou narastajúcej ťažby sú stále častejšie sa opakujúce kalamity. V uplynulých rokoch išlo najprv veterné a potom v smrečinách o podkôrnikové kalamity. Vysoký objem náhodnej (kalamitnej) ťažby v roku 2015, až 5,21 mil. m3, t. j. 57 % z celkovej ťažby dreva, má mať súvis najmä s odstraňovaním následkov kalamity spôsobenej víchricou 14. a 15. mája 2014.

„Prečo podiel kalamitnej ťažby vzrástol? Lebo ochrana prírody nedokázala zabrániť vyleteniu podkôrneho hmyzu z bezzásahových území (5. stupeň ochrany prírody) do okolitých hospodárskych lesov, ktoré sú súčasťou národných parkov, ale aj mimo nich,“ píše sa v otvorenom liste. 

Podľa nastavených pravidiel pritom platí, že akonáhle sa kalamitnou ťažbou naplní časť plánovanej ťažby na desaťročie v zmysle plánu starostlivosti o les, tak až do konca jeho platnosti sa môže ťažiť len také množstvo dreva, aby sa stanovený limit neprekročil.

„Vtedy sa v prvom rade prestávajú vykonávať výchovné ťažby v porastoch s vekom nad päťdesiat rokov, nezačína sa s obnovou dospelých porastov. To všetko má potom dopad na starnutie porastov, na vyššie prírastky v starších porastoch,“ napísal lesník.

Po určitom čase podľa Viszlaia preto na Slovensku zákonite nastane situácia, že starších porastov bude menej, v mladších sa bude navrhovať nižšia ťažba dreva a celková ťažba na celom Slovensku klesne.

Územia bez zásahov? Lesníci 5 % odmietajú

Argument ochranárov, že príroda si s následkami kalamít dokáže poradiť sama a bezzásahové územia by sa mali na Slovensku rozšíriť, predstaviteľ lesníckej komory kategoricky odmieta.

Rozumnejšie je podľa Viszlaia menšie plochy, na ktorých sa lykožrút prirodzene objaví, vyťažiť. Tým by sa malo zabrániť jeho premnoženiu a na menších plochách by bola možnosť obnovy smrekov z prirodzeného zmladenia.

„Semeno zo smreka má schopnosť lietať a rozširovať sa, ale len do určitej vzdialenosti. Na súvislej ploche 7000ha uschnutých smrekov jednoducho nie je z čoho,“ píše sa v liste.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.