Editoriál. Putinovu kasu naozaj zabolia až nižšie ceny energií

Útok Ruska na Ukrajinu zjednotil EÚ v miere, ktorá musela Kremeľ prekvapiť. Ak dáme bokom vajatanie nášho južného suseda a neslušné cesty ministra Szijjártóa, štáty Únie sa dokázali zjednotiť za sankciami, ktorými vedome priškrcujú aj svoju vlastnú ekonomickú prosperitu. Súdržnosť Únie prejde testom až s poklesom denných teplôt, už samotný konsenzus na sankciách však naznačuje, že nie všetko je zhnité v štáte dánskom.

Vývoj energetických trhov na správnosti sankcií nič nemení. Odstrihávaním od ruských palív sa EÚ postavila na správnu stranu dejín a v konečnom dôsledku aj na stranu svojich záujmov. Existenčných. Na druhej strane sa však nedá prehliadnuť, že extrémne vysoké ceny energií oslabujú, ba prebíjajú, ekonomický efekt sankcií. Ich samotným prijatím by sa preto cielená snaha EÚ oslabiť Rusko nemala skončiť.

Júnová analýza fínskeho think-tanku CREA ukázala, že príjmy Ruska z predaja ropy, plynu a uhlia za prvých 100 dní vojny stúpli. Hoci objem ruského fosílneho exportu v reálnych jednotkách poklesol, zvýšené ceny energií tento prepad viac než kompenzovali. Matematika je neúprosná: ak mi predaj klesne na polovicu a ceny stúpnu na dvojnásobok, som tam, kde som bol.

Zároveň netreba zabúdať na to, že ceny energií začali prudko rásť už pred vojnou. Ruská agresia (a sankčná reakcia EÚ) zdražovanie energií nespôsobila, len priliala olej do ohňa. Putin si na vojnu vybral čas, keď Únia (sledujúca uhlíkovú neutralitu) už roky odstavuje svoju uhoľnú energetiku, keď Nemecko (sledujúce bohviečo) vyraďuje svoje posledné jadrové elektrárne a keď postpandemické oživenie a ďalšie faktory vyhnali ceny energií do výšin už v roku 2021. Do toho Kremľu stačilo vlani na jeseň balamutiť o plnení zásobníkov a po vypuknutí vojny pridať „opravy“ plynovodov či platby v rubľoch. Ceny energií sa napokon dostali (a udržali!) presne tam, kde ich Putin potreboval.

Plán REPowerEU, ktorý v máji predstavila Európska komisia, vytyčuje dva ciele energetickej politiky: ukončenie závislosti od Ruska a riešenie klimatickej zmeny. Reálne oslabenie Ruska (a zachovanie sociálnej stability i akej-takej priemyselnej konkurencieschopnosti) si však pýta priradiť k nim ešte jeden cieľ, cenovo dostupné energie. Cenová matematika môže hrať aj proti Putinovi.

Na ovplyvnenie vývoja cien na energetických trhoch EÚ veľa nástrojov k dispozícii nemá. O čo biednejšie je však inštrumentárium možných politík, o to presvedčivejší by mal byť ich úchop. Správanie trhov reaguje na signály a očakávania. Ak je to v silách EÚ a jej štátov, mali by vysielať také signály a zakladať dôvody na také očakávania, ktoré rast cien energií stabilizujú a strednodobo znížia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.