O aké riešenia ide, píše Radovan Potočár v úvodníku aprílového vydania mesačníka Odpadové hospodárstvo 2022/04 s prílohou ENERGO.
Nebude to ani jednoduché, ani rýchle, ani lacné. Pred Slovenskom, ako aj väčšinou ostatných krajín EÚ, stojí výzva, ktorá na prvý pohľad odkrýva viac úskalí než príležitostí. Ekonomická kalkulácia (nielen) v energetike však musí zohľadňovať širšie súvislosti. A geopolitická realita v tomto prípade nepustí.
To, že závislosť od Ruska je nebezpečná a energetické zdroje treba diverzifikovať, je zrejmé prinajmenšom od plynovej krízy v roku 2009 a urgentné prinajmenšom od prvého útoku Ruska na Ukrajinu v roku 2014.
Pre posilnenie slovenskej/európskej energetickej bezpečnosti sa odvtedy podarilo dotiahnuť niekoľko dobrých opatrení (reverzný tok v plynovodoch, infraštruktúra pre LNG), ale aj úplne protichodných krokov (odstavovanie jadrovej energetiky, dobudovanie plynovodu Nord Stream 2).
Na jar 2022 tak stále z veľkej časti (EÚ) alebo takmer úplne (Slovensko) závisíme od energetických dodávok z Ruska, ktoré Kremeľ neváha využívať ako nátlakový nástroj vo svojej hybridnej vojne.
A medzičasom prostredníctvom týchto dodávok financujeme už nie „iba“ autoritársky režim za našimi hranicami, ale aj vojnové besnenie u našich susedov a dezinformačné kampane v našej spoločnosti. Niet pochybností o tom, že Kremeľ treba od príjmov odstrihnúť čo najskôr.
Avšak závislosti od Ruska sa, žiaľ, nedá zbaviť jediným čarovným riešením. Každý zo „sektorov závislosti,“ menovite: ropa, plyn, jadro, si bude vyžadovať mix postupov. A kým časť ovocia rastie pomerne nízko, na niektoré riešenia si budeme musieť počkať.
V aprílovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo píšeme o viacerých riešeniach, ktoré môžu byť – každé z inej perspektívy – súčasťou takéhoto mixu. Podľa analýzy spoločnosti Aurora Research si zaistenie dodatočného objemu plynu v zásobníkoch v EÚ vyžiada náklady na úrovni 60 až 100 miliárd eur.
Časť spotreby plynu však môžu nahrádzať obnoviteľné plyny, akými sú biometán či vodík. Prvú výrobu biometánu na Slovensku spustili začiatkom marca a v budúcnosti môžu podobným „upgradom“ prejsť aj ďalšie bioplynové stanice. Rozvoju obnoviteľných plynov by pritom malo pomôcť aj vydávanie záruk pôvodu, o ktorých informoval zástupca SPP - distribúcia na februárovom workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).
Čiastkové posilnenie energetickej bezpečnosti môže priniesť aj masívnejšie využívanie odpadov. Slovenské cementárne už roky úspešne zhodnocujú nerecyklovateľný odpad vo forme alternatívnych palív, ktorými nahrádzajú uhlie.
Odklon odpadov od skládok je však príležitosťou aj pre nové zariadenia na energetické využitie odpadu, pričom jednu z možných ciest ukazuje príklad Fínska.
Novinkou aprílového čísla mesačníka je posledná strana venovaná oblasti vôd. V súvislosti s klimatickými zmenami sa Slovensko má pripraviť na scenáre obmedzeného využívania vody pre rôzne sektory, a to prostredníctvom „semaforov“, ktoré budú regulovať odbery vody v čase sucha.
Tento zámer vodnej politiky môže byť inšpiráciou aj pre strategické uvažovanie o dodávkach energií. Odberateľom však v aktuálnej situácii nezostáva nič iné než dúfať, že rozhodovatelia v energetickej politike „namiešajú“ taký mix riešení, ktorý Slovensko ochráni pred krízovými scenármi a dodávky elektriny, plynu i pohonných hmôt zostanú zachované.
Radovan Potočár
Autor je šéfredaktorom denníka Energie-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.