Európske zariadenia na energetické využitie odpadu vyrobia energiu, ktorá zodpovedá takmer 10 % energie z ruského plynu pre EÚ.
Odpoveďou EÚ a Slovenska na energetickú závislosť na Rusku môže byť aj intenzívnejšie využívanie nerecyklovateľného odpadu pri výrobe elektriny a tepla.
Tvrdia to predstavitelia Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP), ktorí vítajú rýchlu reakciu Európskej komisie a jej oznámenie RePowerEU. V novej politike EÚ zároveň vidia príležitosť pre svoj sektor.
Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) podľa ich prevádzkovateľov poskytujú cenovo dostupnú, udržateľnú a – čo je v súčasnej geopolitickej situácii dôležité – aj bezpečnú a „miestnu“ energiu. Hlavnú výzvu pre EÚ CEWEP vidí v dosiahnutí nezávislosti od ruských fosílnych palív do roku 2030.
V článku sa dozviete:
- s čím počíta plán, ktorý zverejnila Európska komisia,
- prečo bude podľa CEWEP-u súčasťou riešenia aj energetické zhodnocovanie odpadu,
- akú energetickú spotrebu v EÚ dokážu pokryť ZEVO,
- ako vníma viceprezident CEWEP-u situáciu na Slovensku,
- ako môžu byť ZEVO užitočné pre elektroenergetiku.
Niektoré mestá majú väčšinu tepla zo ZEVO
Plán, ktorý Európska komisia zverejnila v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu počíta s diverzifikáciou dodávok energií, spoločnými nákupmi zemného plynu štátmi EÚ, opatreniami na zmiernenie dopadov rastúcich cien energií, ale aj so zvýšením výroby zelenej energie.
CEWEP vidí v ZEVO jeden z pilierov pre zvýšenie sebestačnosti a získanie nezávislosti Európy od dovozu fosílnych palív.
„Verím, že väčšia podpora výstavby ZEVO najmä v nových členských krajinách zo strany EÚ aj národných vlád nebude znamenať iba zníženie závislosti od ruských fosílnych palív, ale prispeje aj technologickými inováciami k dosiahnutiu stanovených klimatických cieľov a uhlíkovej neutralite“, priblížil Ladislav Halász, viceprezident CEWEP a zároveň technický riaditeľ spoločnosti KOSIT.
Obhajcovia energetického zhodnocovania odpadov argumentujú tým, že ZEVO sú lokálnymi zdrojmi energie, ktoré dokážu dopĺňať menej stabilné obnoviteľné zdroje energie, ako je veterná alebo solárna energia, a zároveň energeticky zhodnocujú nerecyklovateľný odpad.
V Európe ZEVO v súčasnosti vyrábajú dostatok elektriny na zásobovanie takmer 19 miliónov ľudí ročne. Okrem toho zo ZEVO pochádza približne 10 % energie dodávanej systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) v Európe. V mestách s dobrou infraštruktúrou teplovodného vykurovania, ako sú Brescia, Malmö alebo Klaipeda, pritom ZEVO pokrýva viac ako 50 % celkovej spotreby tepla domácností.
Energia vyrábaná zariadeniami ZEVO pochádza z komunálneho a priemyselného odpadu, ktorý nie je vhodný na recykláciu a jedinou alternatívou je jeho zneškodňovanie na skládkach. Množstvo primárnej energie vyrobenej v európskych ZEVO v roku 2019 bolo podľa údajov CEWEP-u ekvivalentné 13,8 miliardám kubických metrov zemného plynu, čo zodpovedá takmer 10 % dovozu zemného plynu do EÚ z Ruska (155 miliárd metrov kubických v roku 2021).
Slovenské ZEVO navýšia dodávky tepla
Na Slovensku sú v súčasnosti v prevádzke dve ZEVO, jedno prevádzkuje spoločnosť OLO v Bratislave, druhé spoločnosť KOSIT v Košiciach. Teplo zo ZEVO zatiaľ využívajú iba Košice, čoskoro by sa to však malo zmeniť.
„Košické zariadenie dodáva v meste teplo pre cca 2 400 domácností a cieľom je objem dodávok v priebehu pár rokov navýšiť štvornásobne. Bratislavské ZEVO sa na tento krok tiež pripravuje,“ vysvetlil L. Halász.
„Je veľká škoda, že domáci nerecyklovateľný odpad ako lacné palivo na výrobu elektriny a tepla nevieme na Slovensku využiť vo väčšom rozsahu,“ podotkol viceprezident CEWEP-u. „Za posledných 20 rokov sme doslova vyhodili 25 miliónov ton komunálneho odpadu – paliva na skládky.“
Najnovšie kroky Európskej komisie, vrátane programu RePowerEU, podľa L. Halásza dávajú nádej, že „takéto plytvanie bude minulosťou a že Slovensko výstavbou moderných ZEVO prispeje k dosiahnutiu svojej energetickej sebestačnosti.“
ZEVO môžu pomôcť elektroenergetike
CEWEP pri podpore energetického zhodnocovania odpadov zároveň argumentuje aj cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia. ZEVO okrem úspory emisií oxidu uhličitého nahradením fosílnych palív majú zmierňovať dopady zmeny klímy tým, že umožňujú odklon odpadu zo skládok, ktoré sú najvýznamnejším zdroj emisií metánu na Slovensku.
Okrem toho potenciál ZEVO pre svoju programovateľnosť a flexibilitu výroby energie podľa predstaviteľov CEWEP-u otvára možnosti pre mnohé nové sektorové prepojenia a symbiózy rôznych priemyselných odvetví. Niektoré európske ZEVO napríklad už úspešne prispeli k pokrytiu odchýlok v distribučných sústavách, skladovaniu energie a dekarbonizácii verejnej dopravy prostredníctvom výroby vodíka elektrolýzou vody.
„Pridaná hodnota ZEVO vo forme vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov je v súčasnosti znásobená faktom, že mnohé európske ZEVO už zavádzajú technológie zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCU/S). ZEVO majú preto obrovský potenciál ďalej znižovať uhlíkovú stopu odpadového hospodárstva alebo ho dokonca urobiť uhlíkovo negatívnym,“ doplnil L. Halász.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.