Európska únia je globálnym lídrom boja proti zmene klímy a tento cieľ presadzuje mnohými opatreniami. Napríklad náhradou fosílnych palív vo forme obnoviteľných zdrojov energie či opätovným využitím odpadov.
Obe opatrenia okrem zníženia produkcie skleníkových plynov spája ešte jedno ideové východisko: presvedčenie, že súčasná generácia by mala pre budúce generácie zachovať čo najviac zdrojov, a preto by sa mala vydať cestou využívania tzv. obnoviteľných zdrojov či recyklovania už použitých.
Romantizujúci cieľ záchrany planéty Zem si nachádza svojich fanúšikov najmä medzi mladými ľuďmi a to je celkom prirodzené. Nemal by však byť dôvodom pre tvorenie nových radikálnych politík.
S vyčerpateľnosťou zdrojov je to totiž oveľa zložitejšie a veľmi dobre to vystihla aj stávka medzi ekonómom Julianom L. Simonom a biológom Paulom R. Ehrlichom už v roku 1980. Ehrlich tvrdil, že keďže zdroje planéty sa postupne fyzicky vyčerpávajú, tak bude trendovo rásť aj ich cena. Simon tvrdil, že napriek tomu nebude. Dohodli sa na piatich kovoch, ktoré budú predmetom stávky, a období desiatich rokov. Ehrlich stávku prehral.
Simon vyhral preto, lebo vedel, že zdroje síce sú fyzicky vyčerpateľné, ale ekonomicky de facto nie. Ľudská vynaliezavosť totiž medzitým objavila nové náleziská, lacnejšie spôsoby ťažby a iné alternatívy pre pôvodné zdroje. V reakcii na dopyt.
Aké by to malo mať ponaučenie pre súčasnú klimatickú aj odpadovú politiku EÚ?
Myslím, že ho naznačujú aj rozhovory s Petrom Kubom a Jaroslavom Vachom v aktuálnom čísle štvrťročníka Odpadové hospodársrvo.
Akokoľvek dôležité môžu byť ciele, ktoré si spoločnosť položí, tak vrhnúť sa bezhlavo na ich plnenie môže spôsobiť viac škody než úžitku.
Ak sa Slovensko rozhodne pre masovú podporu budovania obnoviteľných zdrojov energie, vytvorí tým obrovský tlak na stabilitu siete a náklady na podporné služby.
Ak Slovensko preskočí evolučný krok energetického využitia odpadov, vrhne sa bezhlavo na triedenie odpadov pri zdroji a podľahne tlaku EÚ na úpravu odpadov pred skládkovaním – čo už aj robí – vytvorí extrémny tlak na rast cien environmentálnych služieb.
Európska únia je globálnym lídrom environmentálnych politík, ale hlboko zaostávajúcim hráčom vo vývoji environmentálnych technológií. Nemusí byť hnacím motorom enviropolitiky, podobne ako Slovensko nemusí byť jej predákom v rámci EÚ.
Únii aj Slovensku by prospelo, keby pred podporou výstavby výsledkov ľudského dôvtipu začali vytvárať podmienky na rozvoj dôvtipu, lebo ten je kľúčovým predpokladom aj na zvládnutie vplyvov zmeny klímy.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.