Úspora energie je žiaduca, ale nemala by likvidovať iné firmy, píše Andrej Hanzel.
V nedávnom článku publikovanom na Energie-portal.sk je popísaný paradox, že niekto chce šetriť spotrebu energie a niekto iný s tým má problém. Tento stav je bežný. Dodávateľ energie naozaj môže mať problém, ak jeho odberatelia/zákazníci úsporami zásadne znížia odber energií.
Ako sa dá pozerať na zmienenú úsporu z iného uhľa pohľadu? Obyvatelia kvôli úspore vykonali viaceré opatrenia, akými bolo zateplenie domu, obstaranie rekuperačnej jednotky za 400-tisíc eur či vyregulovanie sústavy. Celkové náklady nie sú známe, je uvedená iba finančná čiastka za rekuperačnú jednotku.
V článku sa spomína, že obytný dom za rok ušetrí 29-tisíc eur. Bolo by lepšie, ak by bola úspora uvedená v technických jednotkách, ale ak porovnáme tieto dve, hoci nekompletné, čísla, tak náklady na rekuperačnú jednotku sa splatia pri úroku 3 % za 20 rokov.
Aká by bola skutočná návratnosť, ak by sme do vzorca pridali aj náklady na zateplenie? V Bratislave sa zateplenie 12-poschodového paneláku pohybuje okolo jedného milióna eur. Bolo by možné vôbec presvedčiť obyvateľova na takúto veľkú obnovu?
Pre korektné hodnotenie tiež chýba údaj, koľko z nákladov bolo hradených zo štátneho rozpočtu, alebo z fondov EÚ. Nemám nič proti aktivitám, ktoré prinášajú úsporu energie. Na druhej strane takéto aktivity by nemali a nemôžu likvidovať iné firmy.
Investovať môže aj tepláreň
Tepláreň predstavuje centrálny zdroj, ktorý má zjednodušene povedané dva typy nákladov: stále/fixné a prevádzkové.
Súčasná cenová politika hovorí o cene tepla vyjadrenej číslom, ktoré sa udáva vo formáte eur/MWh. Spomínaných 29-tisíc eur ročne teda predstavuje finančný objem, ktorý bude chýbať centrálnemu zdroju. Ak by boli náklady na teplo rozdelené tak, ako je to zvykom vo väčšine krajín EÚ, „úspora“ v technických jednotkách by bola rovnaká, ale ročná finančná úspora by bola zlomkom z uvedenej čiastky.
Centrálny zdroj, samozrejme, ušetrí na palive. Lenže stále náklady mu zostanú takmer v plnej výške. A iné sa dá s chýbajúcim finančným objemom, než rozpočítať ho medzi ostatných odberateľov Devínskej Novej Vsi?
Pri korektnom ekonomickom prístupe by tých 8 % energie, ktorú po novom panelák potrebuje, by mal ÚRSO rozvrhnúť a oceniť takým spôsobom, aby boli pokryté finančné straty centrálneho dodávateľa. Úspora energie je žiaduca a chvályhodná aktivita. Nemôže a nemala by však likvidovať niekoho iného.
Ak by financie dostala centrálna jednotka, mohla by zásadne zmodernizovať svoju technológiu. Napríklad len zhruba 500 - 800 metrov od centrálneho zdroja sa nachádza rieka Morava, kde by bolo možné vybudovať veľké tepelné čerpadlo typu voda-voda, ktoré by slúžilo všetkým pripojeným odberateľom.
Je to boj proti elementárnej fyzike
V spomínanom článku je tiež uvedená veta: „Moderné technológie, hoci často finančne nákladné, umožňujú vlastníkom objektov realizovať systémy vykurovania a ohrevu vody efektívnejšie, ako pri spoliehaní sa na centrálny zdroj tepla,“ ktorá by v prípade rozdelenia nákupnej ceny za teplo na dve zložky (prevádzkové náklady, stále náklady) dostala úplne iný rozmer.
Boj proti centrálnym zdrojom je boj proti elementárnej fyzike a to nielen na základe vyššie uvedených problémov. Veľké teplárne už dnes platia emisné povolenky za emisie CO2. Túto položku domácnosti neplatia.
Zavedenie ETS 2, teda platieb za emisie CO2 aj pre malé zdroje, vzbudilo veľký odpor v spoločnosti, a to nielen na Slovensku. Keďže majitelia rodinných domov majú väčší výtlak ako obyvatelia panelákov, tzv. emisné povolenky pre domácnosti sa odsunuli. Zatiaľ o rok.
Teplo je základná ľudská potreba a preto si vyžaduje veľkú pozornosť. Robiť výnimky a nechať časť obyvateľov vyberať hrozienka z koláča nie je korektné.
Andrej Hanzel
Autor je energetický expert
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.