České teplárne investovali do znižovania emisií už miliardu eur

Výrobcovia tepla u našich západných susedov vlani investovali do ekologizácie svojich prevádzok a znižovania emisií ďalších 1,5 miliardy českých korún (v prepočte 57,5 mil. eur). Od roku 2013 si modernizačné investície v českom teplárenstve vyžiadali už viac ako 25 miliárd korún (v prepočte 958 miliónov eur).

Emisie oxidu siričitého a prachu z teplární vďaka tomu klesli medzi rokmi 2013 a 2019 takmer o dve tretiny. Emisie oxidov dusíka české teplárne vďaka modernizácii znížili o viac ako 40 %.

Vyplýva to z najnovších údajov o vývoji v českom teplárenstve, ktoré zverejnilo Teplárenské sdružení ČR.

V tomto článku sa dozviete:

• čo teplárne núti investovať do ekologizácie,
• aké nároky kladie na teplárne legislatíva EÚ,
• prečo teplári vidia problém najmä v lokálnych kúreniskách.

Ďalším investíciám sa teplárne nevyhnú

„Celkové investície teplárenských spoločností do zníženie emisií od roku 2013 už presiahli 25 miliárd korún a výrazne sa prejavili na zníženie emisií znečisťujúcich látok,“ komentuje aktuálne štatistické dáta z teplární, ktoré sú členmi Teplárenského združenia ČR, predseda jeho výkonnej rady Tomáš Drápela.

„Naplnil sa náš odhad pred šiestimi rokmi, že teplárne budú potrebovať vyše 20 miliárd na splnenie prísnych ekologických limitov podľa smernice o priemyselných emisiách,“ pokračuje T. Drápela.

Prísnejšie emisné limity začali pre teplárne platiť v polovici roka 2020. V tomto roku dôjde k ich ďalšiemu sprísneniu a prevádzkovatelia teplární budú povinní od augusta 2021 používať najlepšie dostupné technológie.

Pre stredné a menšie teplárenské zdroje s tepelným príkonom do 200 MW však platí prechodné obdobie, a to do konca roka 2022. Potom sa prísnejším požiadavkám už nevyhnú.

„Modernizácia teplární bude pokračovať až do konca budúceho roka, kedy sa končí prechodné obdobie pre niektoré stredné a menšie teplárne,“ zdôrazňuje T. Drápela. 

Domácnosti za emisie neplatia

Českí teplári tvrdia, že výsledkom miliardových investícií je zásadné zníženie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. V prípade oxidov dusíka klesli emisie v roku 2019 oproti roku 2013 o 43 %, v prípade prachu o 62 % a u oxidu siričitého o viac ako 64 %.

„Rozhodujúcim zdrojom znečistenia prachom v Českej republike sú však už dávno lokálne kúreniská. Ich prevádzkovatelia na rozdiel od teplární neplatia ani za emisie znečisťujúcich látok, ani za emisie oxidu uhličitého,“ upozornil T. Drápela.

Zdroj: Teplárenské sdružení ČR

Podiel českých teplární na celkových emisiách prachu v krajine je pritom už dnes už minimálny. Podobný podiel na emisiách prachových častíc ako celá energetika má aj poľnohospodárstvo s lesníctvom.

Najväčších zdrojom emisií prachu v Českej republike sú, podobne ako na Slovensku, sú lokálne kúreniská, najmä zastarané kotly na tuhé palivá, pece, kachle a ďalšie nevyhovujúce zariadenia. Emisie prachových častíc z týchto zdrojov pritom na rozdiel od teplární neklesajú. 

Pozrite si:

• VIDEO: Sulík a Lopatka o ďalších plánoch v štátnych teplárňach

Teplári: Štát zvýhodňuje nevhodné kotly

Podľa údajov Českého hydrometeorologického ústavu (ČHMÚ) v roku 2014 lokálne kúreniská v Česku vypustili do ovzdušia 29,48 tisíc ton prachu a v roku 2018 to bolo ešte stále 29,07 ton prachu. To je takmer 55-krát viac ako teplárne, ktoré sú členmi Teplárenského združenia ČR. Tie pritom zásobujú teplom 1,3 milióna bytov, čo je dvakrát viac ako domácností, ktoré využívajú kotly a pece na tuhé palivá. Tých je v Česku približne 630 000.

„Úplne dominantným pôvodcom jemných prachových častíc PM2,5 sú u nás stále lokálne ohniská, teda domové kotly, kachle a iné zdroje spaľujúce pevné palivá, uhlie alebo drevo,“ upozorňuje Martin Hájek, riaditeľ Teplárenského združenia ČR.

V roku 2018 podľa jeho slov české domácnosti vypustili z lokálnych kúrenísk takmer 74 % emisií jemného prachu, čo je 10-krát viac než celý sektor verejnej energetiky a výroby tepla, ktorý sa na produkcii týchto emisií podieľal 3,7 %. V prípade emisií karcinogénneho benzo (a) pyrénu predstavoval dokonca podiel lokálnych kúrenísk na celkovom množstve emisií 98,8 %.

Zdroj: Teplárenské sdružení ČR

„Emisie prachu na jednu vykurovanú domácnosť sú v prípade lokálnych kúreniská na tuhé palivo až 100-krát väčšie ako v prípade domácností pripojených na uhoľné teplárne,“ uviedlo teplárenske združenie v tlačovej správe.

Za paradox pritom teplári považujú, že zatiaľ čo relatívne menej znečisťujúce teplárenské zdroje musia platiť emisné poplatky, lokálnych kúrenísk sa táto povinnosť netýka. Štát tak podľa prevádzkovateľov teplární ekonomicky podporuje ekologicky menej vhodné spôsoby vykurovania.

Na rovnaký problém dlhodobo upozorňujú aj slovenskí teplární. Ako jedno z možných riešení v minulom roku vláde navrhli zníženie DPH na teplo dodané zo systémov CZT. 

Koľko emisií vypustí zastaraný kotol?

Byt v bytovom dome pripojenom na uhoľnú tepláreň s technológiou BAT podľa prepočtov Teplárenského združenia ČR „vypustí“ za rok do ovzdušia v priemere 0,1 kg prachu.

Na druhej strane, ak domácnosť na vykurovanie využíva ekologicky najmenej vhodný prehorievací kotol na uhlie alebo drevo, ročne do ovzdušia vypustí minimálne 65 kg prachu. Takýto objem pri zastaraný kotol vyprodukuje aj pri prevádzke v optimálnom vykurovacom režime.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.