Dotovanie plynu stálo tento rok už 390 miliónov eur. A štát ďalej dotuje aj teplo a elektrinu

Neúčtujú si toľko, koľko im v cenových rozhodnutiach odobril Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ale iba toľko, koľko vo svojich nariadeniach stanovila vláda.

Tak by sa dala zhrnúť situácia energetických firiem, voči ktorým štát už druhým rokom uplatňuje tzv. krízovú reguláciu. Vláda tento nástroj získala novelizáciou energetickej legislatívy v decembri 2022. V praxi jej to umožňuje „prebiť“ cenové rozhodnutia ÚRSO vlastnými nariadeniami.

Rozdiel medzi cenami priznanými zo strany ÚRSO a cenami „zastropovanými“ vládou jednotlivým hráčom štát priebežne kompenzuje. V minulom roku tieto náklady v priamych platbách ministerstva hospodárstva prevýšili dve miliardy eur.

V tomto roku sa celkové náklady štátu spojené so dotovaním cien plynu, elektriny a tepla rysujú nižšie.

Prvým dôvodom je pokles regulovaných cien, ktoré ÚRSO znížil tak pri plyne, ako aj v prípade elektriny a v priemere aj v teplárenstve (hoci niektorým dodávateľom tepla ÚRSO odobril zvýšenie cien).

Druhým dôvodom je pokračujúci pokles v spotrebe plynu a viac-menej stagnujúca spotreba elektriny. Kompenzácie sa tak vzťahujú na relatívne menší objem dodaných energií.

V absolútnom vyjadrení však štát stále musí vynakladať na dotovanie cien energií obrovské sumy. Podľa priebežných údajov rezortu hospodárstva ide v roku 2024 opäť o stovky miliónov eur. Na čísla sme sa pozreli bližšie.

Dotovanie plynu stálo už 390 mil. eur

Najväčšou položkou v minuloročných energodotáciách, ktoré z menšej časti pokryli eurofondy a z väčšej časti štátny rozpočet, bolo dotovanie cien plynu pre domácnosti. Tie vláda ešte na konci roka 2022 zastropovala tak, že v nasledujúcom roku 2023 mohli stúpnuť len o 15 %, čo bolo výrazne menej, než umožnili cenové rozhodnutia ÚRSO. Na aktuálny rok 2024 vláda ceny plynu „zmrazila“ úplne a zostali na úrovni minulého roka.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.