Dotovanie energií v roku 2023 stálo miliardy eur. Spočítali sme náklady na energetickú pomoc

Priame výdavky štátu spojené so „zastropovaním“ cien energií v roku 2023 výrazne prevýšili dve miliardy eur. Po započítaní ďalších „skrytých“ nákladov išlo o viac než tri miliardy eur.

Ukazuje to prepočet Energie-portal.sk zostavený z údajov rezortu hospodárstva. Spočítali sme platby štátu dodávateľom energií, distribučným spoločnostiam a ďalším aktérom, ktorí podľa vládnych nariadení nesmeli v roku 2023 zvýšiť ceny tak, ako im to umožnili cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Menším podielom k celkovej sume prispeli tiež tzv. energodotácie vyplácané priamo odberateľom energií, najmä podnikateľom. V tomto prípade ale ide iba o predbežné a neúplné číslo. V ich vyplácaní za rok 2023 rezort hospodárstva stále pokračuje, pričom podávanie žiadostí za posledné mesiace roka ešte ani nie je otvorené.

Prehľad výdavkov

Štát v priebehu roka 2023 subvencoval ceny energií rôznymi formami. Pripravili sme prehľad hlavých výdavkov, pri ktorých sú náklady presne vyčísliteľné a sumarizuje ich graf.

Okrem toho boli s energetickou pomocou spojené aj ďalšie náklady, ktoré opisujeme nižšie v texte. Po ich započítaní celkové výdavky spojené s vlaňajšou enegopomocou vysoko prevýšili úroveň troch miliárd eur.

1. Dotovanie plynu pre domácnosti

Najväčšou položkou v celkovom vyčíslení bolo dotovanie plynu pre domácnosti. Išlo o kompenzácie, ktoré rezort hospodárstva v priebehu roka 2023 priebežne vyplácal dodávateľom plynu.

Kompenzácie mali dodávateľom pokryť to, že domácnostiam predávali plyn lacnejšie, než ho sami nakupovali. Zatiaľ čo cenové rozhodnutia ÚRSO na rok 2023 určili nárast cien plynu o približne 200 %, vláda nariadeniami v decembri 2022 stanovila, že plyn domácnostiam nesmie zdražieť o viac ako 15 %.

Celkový účet za toto opatrenie sa vyšplhal 1,25 miliardy eur.

Najväčšiu časť balíka zinkasoval Slovenský plynárenský priemysel (869 mil. eur). S odstupom ďalej nasledovala Východoslovenská energetika (185 mil. eur), od roku 2022 zlúčená so sesterskou spoločnosťou innogy. Zvyšok pripadal na ďalších menších dodávateľov plynu pre domácnosti, konkrétne spoločnosti Stredoslovenská energetika, ZSE Energia, UTYLIS, RIGHT POWER, MAGNA ENERGIA, ENERGY ONE, Energie2 a Elgas.

Kompletný zoznam kompenzácií poskytnutých za rok 2023 je zverejnený na webe MH SR tu.

2. Dotovanie sieťových poplatkov v elektroenergetike

Vláda v roku 2023 rozhodla tiež o „zmrazení“ taríf obsiahnutých v cene elektriny, teda tzv. distribučných poplatkov, tarify za prevádzkovanie systému a ďalších sieťových poplatkov. Ich sadzby zostali - napriek rozhodnutiam ÚRSO o zvýšení - na úrovni roka 2022. Od 1. januára 2023 toto opatrenie platilo pre vybraných zraniteľných odberateľov, najmä domácnosti, od 1. mája 2023 ho potom rozšírili na úplne všetkých odberateľov elektriny.

V praxi to znamenalo, že vláda musela počas roka priebežne kompenzovať príjemcov týchto „zmrazených“ poplatkov, pretože vládne nariadenie ich pripravilo o príjem. Celkový účet sa v tomto prípade vyšplhal na 349 miliónov eur.

Väčšinu sumy inkasovali distribútori, teda Západoslovenská distribučná, Stredoslovenská distribučná a Východoslovenská distribučná, ktorým rezort hospodárstva takto kompenzoval výpadok v regulovaných „distribučných poplatkoch.“ Zvyšok sumy tiekol do Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) a jej dcérskej spoločnosti OKTE, kde išlo napríklad o kompenzáciu „zmrazenej“ tarify za prevádzkovanie systému či tarify za systémové služby.

Kompletný zoznam kompenzácií poskytnutých za rok 2023 je zverejnený na webe MH SR tu.

3. Dotovanie cien tepla

Aktualizácia 18.1.2024 o 11:30: V texte nižšie bolo uvedené nesprávne vyčíslenie, ktoré sme opravili a zmena je vyznačená. Za chybu sa ospravedlňujeme.

Ďalšou položkou štátnej energopomoci bolo v roku 2023 dotovanie cien tepla dodávaného cez systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT), tzv. ústredným kúrením.

V tomto prípade vláda najprv nariadením určila, že ceny nesmeli v roku 2023 medziročne vzrásť o viac ako 15 %. Neskôr to novelou nariadenia upravila na fixný „limit zdraženia“ maximálne vo výške 20 eur/MWh.

Mechanizmus tu fungoval obdobne ako v prípade plynu. Rezort hospodárstva priebežne teplárom vyplácal kompenzácie, ktoré im mali pokryť nárokovateľné príjmy, o ktoré kvôli vládnemu „zastropovaniu“ cien prišli.

Celkovo takto ministerstvo vyplatilo približne 311 mil. eur. Približne polovica Najväčšia časť sumy (152 mil. eur 52 mil. eur) pripadala na spoločnosti zo skupiny Veolia Energia. Ďalšími veľkými príjemcami boli tiež MH Teplárenský holding, TERMMING či spoločnosti zo skupiny STEFE.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.