VSDS

Vyrába sa takmer bez emisií, no stojí ako z plynu. Zmení sa cenotvorba elektriny?

Do diskusie o spôsobe určovania ceny elektriny na európskom trhu sa zapojil aj ÚRSO. Brusel považuje debatu za ukončenú.

Vyrába sa takmer bez emisií, no stojí ako z plynu. Zmení sa cenotvorba elektriny?
Ilustračný obrázok: Energie-portal.sk (ChatGPT)

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom jadrovej energie na výrobe elektriny na svete. Väčšina domácej produkcie pochádza z jadrových a vodných elektrární, teda zo zdrojov s relatívne stabilnými a nízkymi výrobnými nákladmi. Napriek tomu ceny elektriny na Slovensku počas energetickej krízy prudko rástli a kopírovali vývoj cien zemného plynu v Európe.

Dôvodom je spôsob fungovania spoločného európskeho trhu s elektrinou. Cena elektriny sa totiž neurčuje podľa priemerných výrobných nákladov jednotlivých krajín, ale podľa takzvaného marginálneho princípu – systému merit order.

V praxi to znamená, že výslednú cenu elektriny často určuje posledný a najdrahší zdroj potrebný na pokrytie spotreby, ktorým bývajú plynové elektrárne. Aj relatívne malý podiel plynu v energetickom mixe tak dokáže ovplyvniť ceny elektriny v celej Európskej únii.

Práve energetická kríza v uplynulých rokoch odhalila slabiny tohto systému naplno. Explózia cien plynu spôsobila rekordné zdraženie elektriny aj v krajinách, ktoré plyn na výrobu elektriny využívajú len okrajovo.

V Európe sa preto rozbehla intenzívna debata o takzvanom „decouplingu“ – oddelení cien elektriny od cien plynu. Kým Francúzsko, Španielsko či Grécko hovoria o potrebe zásadnej reformy trhu, Nemecko, Holandsko alebo severské štáty obhajujú súčasný model ako základ efektívneho fungovania prepojeného európskeho trhu.

Aká je pozícia Slovenska v tejto téme? Prečo vláda nepresadzuje zmeny v spôsobe určovania ceny elektriny na európskom trhu? Ako sa k tejto otázke stavia regulátor a prečo súčasná cenotvorba na veľkoobchodnom trhu vyhovuje prakticky všetkým výrobcom elektriny? Čo na to Európska komisia?

V článku sa dozviete aj:

  • aké sú argumenty „za“ a „proti“ oddeleniu cien plynu a elektriny,
  • ako sa na možné zmeny pozerá Brusel,
  • aký záver vyplynul z hodnotenia možného „decoupling-u“ vo Veľkej Británii,
  • čo navrhuje slovenský regulátor.

Merit order systém

Systém merit order má zabezpečiť efektívne fungovanie trhu a motivovať investície do lacnejších a ekologickejších zdrojov energie. Zároveň však vyvoláva diskusie o tom, či je spravodlivé, aby vysoké ceny plynu automaticky zdražovali elektrinu aj v krajinách, ktoré väčšinu energie vyrábajú z lacnejších zdrojov.

VSD

Hoci plyn tvorí len asi 20 % výroby elektriny v EÚ (na Slovensku ešte menej, zhruba 10 %), v turbulentnom roku 2022 určoval cenu elektriny vo viac ako 63 % obchodných hodín – v krajinách ako Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Írsko to bolo až okolo 80 % času. Aj preto mal plynový šok taký dopad na ceny elektriny v Európe.

Energetická kríza od začiatku dekády, v súčasnosti pokračujúca aj v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, spôsobila nárast cien plynu a tým aj elektriny v Európe. A vyvolala otázky o mechanizme marginálnych cien, ktorý prepája ceny plynu a elektriny. Začali sa ozývať požiadavky na zásadnú zmenu trhového dizajnu.

Zostáva vám 72% na dočítanie

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia(0)