VSE
VSE
Belimo 2

Ako by mala vyzerať reforma trhu s elektrinou? Odpovedá šesť expertov

Európska komisia má predstaviť svoj legislatívny návrh v najbližších týždňoch. Mapovali sme názory na Slovensku.

elektrina

Foto: spracovanie Energie-portal.sk / Zdroje: INESS, IPESOFT, archív A.H., J. A., Slovenské elektrárne a Energie-portal.sk

Európsky trh s elektrickou energiou zrejme čaká rozsiahla reforma. Na úrovni EÚ sa o nej intenzívnejšie hovorí už od leta 2022 a Európska komisia plánuje predstaviť konkrétny legislatívny návrh do konca marca 2023.

Na druhej strane zavádzanie zmien bude podľa všetkého behom na dlhé trate. Regulátori združení v asociácii ACER poukazujú, že implementácia predošlých regulácií trvala roky. Európski audítori najnovšie zas zdôrazňujú, že stále nie je dotiahnutá integrácia trhov, ktorú odštartovali prvé „balíčky“ ešte v 90. rokoch minulého storočia.

Teraz sme zmapovali názory na potrebu zmien medzi šesticou odborníkov z rôznych odvetví energetiky. Osloveným respondentom sme položili otázku:

„Čo by z vášho pohľadu mala zahŕňať reforma súčasného dizajnu trhu s elektrickou energiou v EÚ?“

Prečítajte si výber z ich reakcií a následne celé odpovede v plnom znení.

Výber z odpovedí

„Reforma by sa mala vyhnúť stropovaniu cien ako takých, či špeciálnym odvodom zo ziskov. Tieto opatrenia znižujú investičnú atraktívnosť odvetvia s výrobou elektriny.“

Radovan Ďurana, INESS

„Všetko bolo postavené na nízkej ceny zemného plynu. Disponibilita zemného plynu a hlavne jeho cena sa zrútila a ukázali sa všetky nevýhody tohto „kvázi trhu.“ Ako z toho von? Musíme sa vrátiť do doby, keď tento „kvázi trh“ vznikal a musíme sa vyvarovať všetkých nezmyslov.“

Andrej Hanzel, energetický konzultant

„Ako Slovensko zrejme budeme v pomerne zložitej situácii, keďže sme v minulom roku princíp „najlacnejšej, teda nespotrebovanej energie“ fakticky neaplikovali. Z dlhodobého hľadiska, nie je prijateľná argumentácia, že sme redukciu spotreby už dosiahli odstavením niektorých energeticky náročných podnikov.“

Ján Paulíny, IPESOFT

„Princíp „merit order“ má svoje opodstatnenie, slúži na postupné zaraďovanie zdrojov od najlacnejších, čím sa podporujú práve investície OZE a drahé flexibilné zdroje sú zas cenou motivované k poskytovaniu služieb flexibility.“

Jana Ambrošová, Združenie dodávateľov energií

„Od nových pravidiel očakávam minimálne dve veci - odklon od spôsobu tvorby cien na základe „merit order,“ a čo je ešte dôležitejšie, lepšiu definíciu energetických spoločenstiev a komunít.“

Pavel Šimon, konzultant

„Užitočné pre všetkých by bolo zlepšenie fungovania termínovaných trhov, tzv. forwardov, aby sa neopakovala situácia z leta 2022, keď z pohľadu likvidity prestali fungovať a na dopyt nereagovala strana ponuky, čo viedlo k obrovskému rastu veľkoobchodných cien.“

Pierre Poncik, Slovenské elektrárne

Celé odpovede

Jana Ambrošová

predsedníčka Združenia dodávateľov energií

V prvom rade by mala byť zrealizovaná dôsledná analýza toho, čo má reálne vplyv na vývoj cien, teda čo je zapríčinené súhrou krátkodobých udalostí a čo má dlhodobý negatívny dopad na cenovú úroveň alebo volatilitu.

Je potrebné oddeliť riešenia pre zabránenie dlhodobého nedostatku siloviny zo stabilných zdrojov, ktorý je spôsobený napríklad odstavovaním jadrových elektrární v Nemecku, od krátkodobých cenových výkyvov vplyvom „neovládateľných“ výrobných zdrojov.

Stotožňujem sa s myšlienkou, že zatiaľ sme nič lepšie ako trh nevymysleli. Je obrazom ponuky a dopytu, pričom ovplyvnením jednej či druhej strany môžeme dosiahnuť želateľný výsledok. Posledné udalosti prirodzene vyvolávajú protekcionizmus, avšak každý zásah do trhu, či už vo forme podporných schém alebo cenových blokačných mechanizmov, môže mať za následok oslabenie trhových mechanizmov, ktoré nemusia nakoniec priniesť lepší efekt, ako by priniesol trh samotný.

Princíp „merit order“ má tiež svoje opodstatnenie, slúži na postupné zaraďovanie zdrojov od najlacnejších, čím sa podporujú práve investície OZE a drahé flexibilné zdroje sú zas cenou motivované k poskytovaniu služieb flexibility.

Pre zmiernenie volatility spôsobenej náhlymi výkyvmi v sústave sú na mieste opatrenia podporujúce prispôsobenie spotrebiteľského správania, rovnomernejšie rozkladanie spotreby, či šetrenie v čase špičky.

Ak má EU niečo regulovať, tak potom odstavovanie stabilných zdrojov bez adekvátnej náhrady, má dohliadať na striktné dodržiavanie jednotných pravidiel v rámci EU a posilňovať vzájomnú solidaritu členských štátov, pretože sme na sebe navzájom závislí. Pre rozhýbanie trhov by boli na mieste opatrenia nie len v energetike, ale aj v bankovom sektore, ktorého nároky často bránia v realizácii energetických obchodov a znižujú likviditu.


Radovan Ďurana

analytik INESS

V prvom rade si nemyslím, že trh s elektrickou energiou nejako zásadne zlyháva. Väčšinu obdobia do momentu nedostatku energonosičov vyplývajúcich z Ruskom vyvolanej vojny mohli spotrebitelia využívať stabilné a nízke ceny. Už teraz dochádza v Českej republike k poklesu cien pre domácnosti pod úroveň zavedeného stropu ceny za megawatthodinu. Trhové prostredie umožňuje nielen rýchly rast cien, ale aj ich pokles.

Následne na fyzický nedostatok zdrojov trh zareagoval radikálnym nárastom ceny, čo vyvolalo potrebnú reakciu v podobe zníženia dopytu. Skutočne extrémny nárast cien trval len jeden mesiac, pričom bol spojený s obrovským výpadkom francúzskeho jadra a nízkej produkcie vodných elektrární. Výpadky na strane ponuky nemôže nový mechanizmus odstrániť - to by bolo možné jedine triážou (netrhovým rozhodovaním o tom, kto musí znížiť spotrebu). Takýto stav by sme považovali za horší, ako je v súčasnosti.

Na diskusiu je ale určite nastavenie podmienok finančného zabezpečenia dodávaok (kolaterál), diskutovať by sa malo o možnosti využiť vlastné aktíva producentov, ako zástavu.

Druhou stranou mince je, že čo viedlo k vysokej závislosti na ruských fosílnych zdrojov. Tieto faktory nijako nesúvisia s obchodným modelom trhu, sú dôsledkom zlých strategických rozhodnutí členských štátov.

Paradoxne, spotrebiteľom a cene elektriny by najviac prospelo, ak by EK vytvorila tlak proti vyraďovaniu jadrových zdrojov (podporu zachovania ich výroby).

Zmeny v dizajne CfD (contract for difference) tak, aby garantovali základný príjem nových investorov, ale zároveň negarantovali dlhodobo vysoký príjem z vyrobenej elektriny, by mohli znížiť výslednú cenu elektriny pre domácnosti. Reforma by sa tiež mala vyhnúť stropovaniu cien ako takých, či špeciálnym odvodom zo ziskov. Tieto opatrenia znižujú investičnú atraktívnosť odvetvia s výrobou elektriny. Regulačné zásahy sú často v rozpore s existujúcim dopytom a ponukou, obchodníci potom hľadajú riešenia voľného uzatvárania kontraktov. Tak ako burza ICE presúva časť obchodovania za hranice EÚ do Londýna, z cieľom vyhnúť sa regulačným obmedzeniam v obchodovaní.


Ján Paulíny

riaditeľ obchodu a marketingu spoločnosti IPESOFT

Primárnym cieľom reformy je znížiť volatilitu trhu, predísť situácii z minulého roku tak, aby už v nasledujúcich mesiacoch boli citeľné výsledky. Zníženie dodávok plynu z Ruska do EÚ, následný extrémny nárast jeho ceny a nejasný dlhodobý výhľad, mal priamy a takmer okamžitý dopad na ceny všetkých energií. Preto očakávam zmeny v parametroch a nastavení dlhodobého trhu s energiami v EÚ. Predpokladám, že pôjde o implementáciu nástrojov zameraných na posilnenie a garanciu dlhodobých trhových podmienok na strane generácie, obchodovania či samotnej spotreby.

Podľa informácií, ktoré som zachytil, sa momentálne diskutuje najmä o širšom využití dlhodobých kontraktov s fixnými cenami ako sú CfD (contracts for difference) a PPA (power purchase agreements). To je pomerne logický spôsob, ako znížiť volatilitu, záleží, ako bude reálne aplikovaný. Ak by sa EÚ dohodla, že jednotlivé krajiny budú tlačiť konkrétnych výrobcov iba k dlhodobým kontraktom, išlo by podľa môjho názoru o značný zásah do ich podnikania. Takéto zásahy na trhu je určite nevyhnutné zvážiť aj s pohľadu efektivity samotnej výroby.

Druhou cestou, o ktorej sa diskutuje, je aplikácia intervenčných regulačných mechanizmov pre elimináciu krátkodobých cenových špičiek. Išlo by o posilnenie regulačných mechanizmov súvisiacich s cenami plynu využívaného pre produkciu elektriny. Dlhodobý vplyv spomínaného opatrenia na trh zostáva diskutabilný.

Menej sa spomína fakt, že minuloročná situácia nebola spôsobená iba výpadkom plynu z Ruska, ale najmä nesúladom ponuky a dopytu na európskom trhu s elektrinou. Drahý plyn a významné zníženie produkcie vo Francúzsku spomínaný problém ešte viac odhalili. 

EÚ by sa mala zamerať na podporu efektívnej spotreby energie a jej implementáciu do národných energetických politík. Tu zrejme budeme ako Slovensko v pomerne zložitej situácii, keďže sme v minulom roku princíp „najlacnejšej, teda nespotrebovanej energie“ fakticky neaplikovali. Z dlhodobého hľadiska, nie je prijateľná argumentácia, že sme redukciu spotreby už dosiahli odstavením niektorých energeticky náročných podnikov.


Pierre Poncik

riaditeľ Úseku obchodu, trhových regulácií a dispečingu, Slovenské elektrárne

Reforma súčasného dizajnu trhu s elektrinou by určite mala obsahovať prvky pre zjednodušenie zaisťovania sa proti trhovým výkyvom (hedžing) a uzatvárania dlhodobých kontraktov PPA (Power Purchase Agreement), tak aby si čo najviac koncových zákazníkov mohlo zafixovať dlhodobú cenu a nehrozili im zbytočnéa nepríjemné cenové prekvapenia.

Užitočné pre všetkých by bolo zlepšenie fungovania termínovaných trhov, tzv. forwardov, aby sa neopakovala situácia z leta 2022, keď z pohľadu likvidity prestali fungovať a na dopyt nereagovala strana ponuky, čo viedlo k obrovskému rastu veľkoobchodných cien. Optimistickým výhľadom do budúcnosti by malo byť správne nastavenie kontraktov CfD (Contract for Difference) a kapacitných mechanizmov ako kľúčových nástrojov pre pritiahnutie nových investícii do energetickej infraštruktúry, aby vo finále pôsobili proti rastu cien.

Dlhodobé zníženie cien pre koncových odberateľov sa podarí len pomocou ďalších investícii do výrobných zdrojov a siete, tak aby klesla nielen veľkoobchodná cena, ale aj všetky poplatky. Efektívne naplánované investície do energetickej infraštruktúry sú jedinou cestou z energetickej krízy, ktorá podľa agentúry Bloomberg stála európskych spotrebiteľov len v roku 2022 až 1 000 miliárd eur. Ak by sme do správnych technológií investovali len zlomok tejto sumy, mohli sme mať lacnejšiu energiu pre ďalšie generácie.

Bolo by veľkou chybou – a viedlo by to k zhoršeniu situácie – ak by reforma zasiahla do fungovania krátkodobých trhov s elektrinou, ktoré nie sú príčinou vysokých cien energii a podľa správy ACER šetria európskym spotrebiteľom okolo 34 miliárd eur ročne.

Predĺženie dočasného stropu trhových príjmov pre výrobcov elektriny nad pôvodne definovaný časový rámec by taktiež nepomohlo znížiť ceny elektriny a neprinieslo by slovenským spotrebiteľom žiadnu výhodu.


Andrej Hanzel

energetický konzultant

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.