Cena za distribúciu elektrickej energie
Pre lepšie pochopenie procesu zmeny dodávateľa elektrickej energie
s čím je spojená liberalizácia trhu s elektrickou energiou
je potrebné vedieť, z čoho sa skladá koncová cena elektrickej
energie, ktorú platí konečný spotrebiteľ prostredníctvom
preddavkových platieb a faktúr.

Foto © Photochris | Dreamstime.com
Koncová cena elektriny sa skladá z ceny:
Za distribúciu elektrickej energie (distribučné spoločnosti
VSD, SSE-D, ZSE-D)
Za dodávku elektrickej energie (tradiční + alternatívni
dodávatelia elektrickej energie)
Cena distribúcie elektriny sa skladá z:
Tarify za jedno odberné miesto – je to poplatok
za rezervovanie „kapacity“ v sieti. Vychádza
z predpokladu, že elektrickým vedením nie je možné prenášať
neobmedzený výkon, ale len taký výkon, na ktorý bolo vedenie
navrhnuté. To znamená, že každý spotrebiteľ potrebuje určitú
„kapacitu“ v sieti. Ak je kapacita vedenia vyčerpaná,
nie je možne preniesť viac výkonu, to znamená, že k distribučnej
sieti nemôžu byť pripojení ďalší odberatelia alebo odberatelia už
pripojení nie sú schopní zvýšiť svoju výkonovú spotrebu (napr.
výmena kúrenia za elektrické, nainštalovanie akumulačných pecí,
klimatizácia a pod.). Z takéhoto dôvodu je potrebné
zrealizovať rekonštrukciu vedení (návrh na vyššiu „kapacitu“),
čo si vyžaduje finančné prostriedky. Tento poplatok je fixný a platí
sa v € za mesiac za jedno odberné miesto bez ohľadu na množstvo
spotrebovanej elektrickej energie. Všetky ďalšie poplatky sú
účtované v € za kWh.
Variabilná zložka tarify za distribúciu –
poplatok je závislý od množstva spotrebovanej elektrickej energie.
Je to poplatok, ktorý je vyúčtovávaný priamo za distribúciu
elektrickej energie.
Tarifa za straty – ktorá je rozdelená na straty
technické a netechnické. Z fyzikálneho
hľadiska vznikajú v sieťach elektrické straty, to znamená, že
určité množstvo elektrickej energie sa premení na neužitočné teplo
vznikajúce vo vodičoch. Takéto straty sa nazývajú technické straty.
Medzi netechnické straty sa zaraďuje „čierny odber“
elektrickej energie. To znamená, že za nepoctivých „čiernych
odberateľov“ elektrickej energie platia poctiví zákazníci.
Tarifa za systémové služby – sú poskytované za
účelom udržania stability a bezpečnosti prevádzky elektrizačnej
sústavy. To znamená, že z fyzikálneho hľadiska zatiaľ nevieme
elektrickú energiu skladovať v takom veľkom množstve, preto
musí v každom časovom okamihu platiť rovnosť výroba elektrickej
energie = spotreba elektrickej energie. V praxi to znamená, že
niektoré elektrárne musia byť prevádzkované ako rezervné zdroje
(bežia, len v prípade potreby a v ostatnom čase sú v
pohotovosti).
Tarifa za prevádzkovanie systému – Tento
poplatok zahŕňa v sebe podporu ťažby domáceho uhlia, výroby
elektriny z obnoviteľných zdrojov, podporu vysoko účinnej
kombinovanej výroby elektriny a tepla a náklady
organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Čo sa týka
obnoviteľných zdrojov hlavne fenoménu fotovoltaika, platí, že vysoké
výkupné ceny elektriny pre prevádzkovateľov fotovoltaických
elektrárni hradia koncoví zákazníci.
Odvod do národného jadrového fondu – je to
poplatok, ktorým sú pokryté náklady na likvidáciu vyhoretého paliva
z jadrových elektrární.
Cena za distribúciu elektriny tvorí zhruba 50 percent koncovej
ceny za elektrickú energiu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.