Revidovaná smernica uložila členským štátom EÚ viacero úloh (sumarizujeme).
Slovensko bude musieť v obnove budov významne pridať. K dôvodom sa pridali aj nové európske pravidlá vyplývajúce hlavne z revidovaných smerníc o energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov. Ich pointou je, aby klesala spotreba energií v sektore budov. Tá súvisí hlavne s vykurovaním.
Aktuálne ostro sledovanou témou v rámci odvetvia je hlavne meškajúca novela slovenského zákona o energetickej efektívnosti. Práve ňou by sa mali transponovať požiadavky EÚ a nastaviť jasné pravidlá do ďalšie obdobia.
„Bez funkčného zákona a vykonávacích predpisov hrozí, že Slovensko bude tieto záväzky plniť len formálne alebo ich nebude plniť vôbec,“ upozornila prednedávnom Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK).
Do témy najnovšie vstúpila aj Európska komisia, ktorá minulý týždeň Slovensko zaradila Slovensko na „čierny zoznam“ krajín bez Národného plánu obnovy budov. Vypracovanie takejto „cestovnej mapy“ je povinnosťou vyplývajúcou zo smernice o energetickej hospodárnosti budov.
Slovensko tak podobne ako ostatné krajiny V4 čelí tzv. infringementu, teda formálnemu postupu, ktorý Komisia rozbieha pri neplnení povinností. Vláda má teraz dva mesiace na to, aby odpovedala na list s formálnym upozornením. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže pristúpiť k ďalšiemu kroku, ktorým je tzv. odôvodnené stanovisko. Poslednou možnosťou je žaloba na Súdnom dvore EÚ, kde už Slovensko v minulosti prehralo spor s Komisiou napríklad kvôli kvalite ovzdušia.
EK chce plány posúdiť
Slovensko malo podľa smernice tak ako ostatné štáty EÚ predložil Komisii návrh svojho Národného plánu renovácie budov (NBRP) najneskôr do konca decembra 2025. Komisia teraz pri začatí infringementu zdôrazňuje, že plány majú byť pre členské štáty „strategickým nástrojom na premenu ich stavebného fondu na vysoko výkonný, energeticky úsporný a dekarbonizovaný majetok do roku 2050.“
Podobne vidí vec aj riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová. Zdôrazňuje, že štát by nemal plán odbiť iba ako „administratívnu povinnosť voči Bruselu.“ Zástupkyňa odvetvia ho vníma ako kľúčový krok pre budúcnosť slovenského stavebníctva a aj energetiky budov.
„Samotné meškanie jeho predloženia nepovažujeme za najväčší problém. Kľúčové je, aby výsledný dokument poskytol jasné smerovanie a stabilné podmienky. Za zásadné považujeme najmä to, aby bol plán obsahovo kvalitný, dostatočne konkrétny a realistický,“ hovorí K. Nikodemová pre Energie-portal.sk.
Komisia vo svojom minulotýždňovom stanovisku prízvukuje, že plány majú poskytnúť potrebnú stabilitu a predvídateľnosť investícií. „Včasné predloženie návrhov plánov umožňuje Komisii účinne posúdiť stratégiu každého členského štátu a zabezpečiť, aby boli finálne plány komplexné, realizovateľné a v súlade s aktualizovanými národnými a európskymi cieľmi v oblasti klímy a energetiky,“ uviedla Komisia.
Nikodemová: samotný plán nepostačí
Spracovanie plánu je síce podľa riaditeľky Budov pre budúcnosť nevyhnutný krok, ktorý sa nedá obísť, ak má pre celé odvetvie vzniknúť „strategická mapa,“ ale tým sa „domáce úlohy“ vláda nekončia.
„Zároveň upozorňujeme na nevyhnutnosť zabezpečenia dostatočného finančného krytia,“ hovorí K. Nikodemová s tým, že vyjasnenou otázkou by malo byť i to, ako zabezpečiť kontinuálne financovanie v dlhodobom časovom rámci.
„Bez jasne definovaných a dlhodobo udržateľných zdrojov financovania nebude možné naplniť ciele obnovy budov ani využiť potenciál slovenského stavebného sektora, ktorý má kapacity, know-how aj pracovnú silu na realizáciu rozsiahlej renovácie,“ pokračuje riaditeľka platformy.
Komisia minulý týždeň členské štáty vyzvala, aby jej svoje plány poskytli na posúdenie čo najskôr a aby najneskôr do dvoch mesiacov zareagovali na upozornenie. K. Nikodemová zdôrazňuje, že vláda by materiál nemala finalizovať za zatvorenými dverami. Ako rozoberáme nižšie, ide o požiadavku, o ktorej hovorí aj samotná smernica.
„Národný plán obnovy budov by mal byť výsledkom širokej dohody medzi štátom, samosprávami, podnikateľským sektorom a domácnosťami. Nateraz sme jeho verziu ako odborná verejnosť nevideli, platforma Budovy pre budúcnosť je pripravená aktívne prispieť k jeho kvalitnej príprave,“ uzatvára riaditeľka Budov pre budúcnosť.
Čo presne vyžaduje smernica
Zostáva vám 41% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.