Budú to stovky miliónov eur ročne. Nová legislatíva zatlačí na rekonštrukcie verejných budov

Slovensko bude musieť pridať v obnove verejných budov. Hovoria o tom nové smernice, ktoré čakajú na transpozíciu do slovenských zákonov.

Ministerstvo hospodárstva aktuálne pripravuje novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá bude vyžadovať, aby štát zrýchlil rekonštrukcie verejných budov. Ako rezort priblížil vo svojej reakcii, vzniklo kvôli tomu už viacero pracovných skupín.

Okrem legislatívnych zmien však štát bude musieť pri požiadavkách smernice o energetickej efektívnosti (EED) vyriešiť aj otázku financovania. Na to, aby verejná správa obnovovala budovy potrebným tempom, Slovensko bude podľa experta potrebovať okolo 500 miliónov eur. Ročne.

Ministerstvá sa snažia skoordinovať

Úrady, školy, kultúrne inštitúcie. Verejné budovy sú širokou paletou rôznych stavieb a ich manažment je v súčasnosti roztrieštený medzi rôznych aktérov. Rovnako tak aj téma energetickej hospodárnosti zasahuje do agendy viacerých rezortov.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že tento problém vníma. Riešiť sa ho snaží koordináciou s ďalšími rezortmi.

„MH SR koordinuje transpozíciu aj tých článkov smernice EED, ktoré sa týkajú budov, a to najmä s hlavnými dotknutými rezortmi, medzi ktoré patrí najmä Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo dopravy SR a Ministerstvo financií SR,“ hovorí pre Energie-portal.sk riaditeľ tlačového odboru MH SR Peter Podstupka.

Ku kľúčovým opatreniam pri obnove budov patrí modenizácia vykurovania | Foto: Energie-portal.sk

Smernicu EED rezort vníma ako „nosnú“ legislatívu v oblasti energetickej efektívnosti, pretože stanovuje konkrétne ciele vrátane cieľov obnovy verejných budov a znižovania energetickej spotreby verejných subjektov. A hovorí napríklad o požiadavke obnovovať ročne aspoň tri percentá z celkového fondu budov.

„V rámci prípravy návrhu zákona boli pre špecifické témy transpozície smernice zriadené pracovné skupiny, a to najmä pre oblasti garantovaných energetických služieb, energetickej chudoby, koordinácie vzdelávania v energetickej efektívnosti alebo stanovenia pravidiel pre účinné CZT, pričom v každej pracovnej skupine boli zastúpené aj dôležití stakeholderi pre dané témy,“ pokračuje P. Podstupka.

V apríli tohto roka ministerstvo predstavilo prvé podrobnosti o pripravovanej novele a jej predloženie avizovalo na jún. Zástupca ministerstva však zdôrazňuje, že ide o nemalé sústo a príprava novely si môže vyžadovať i viac času. „Významným aspektom je mimoriadny rozsah koncepčných tém a reforiem, ktoré je potrebné skoordinovať s inými rezortami, čo si pravdepodobne bude vyžadovať väčší časový priestor,“ dodáva.

Štát sa spolieha na peniaze z EÚ

Tému a pripravovanú novelu pozorne sleduje množstvo stakeholderov, vrátane poskytovateľov tzv. garantovaných energetických služieb (GES). Tie môžu byť pre štát východiskom v situácii, kedy na potrebné rekonštrukcie pravdepodobne nenájde dostatok financií. Pri GES sa totiž náklady na zateplenie, modernizáciu vykurovania či nové osvetlenie splácajú až spätne z dosiahnutých úspor.

Predseda správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES) a výkonný riaditeľ Energy Centre Bratislava Marcel Lauko odhaduje, že na dosiahnutie potrebného tempa renovácií štát bude potrebovať rádovo okolo 500 miliónov eur ročne.

„Smernica o energetickej efektívnosti v podstate zavádza pre členské štáty povinnosť rekonštruovať tri percentá podlahovej plochy všetkých verejných budov,“ vysvetľuje M. Lauko. V prípade Slovenska to pri predpokladanom počte verejných budov znamená okolo 450 až 500 obnovených budov ročne. Priemerný náklad na opatrenia v rámci jednej budovy pritom podľa M. Lauka budú vychádzať zhruba na milión eur.

Marcel Lauko na konferencii v máji 2025 | Foto: SAPI

Prvou úlohou by však malo byť, aby si štát urobil vo verejných budovách kvalitný prehľad a získal o nich čo najviac dát. „Budovám sa nikto systematicky nevenuje. A o verejných budovách to platí dvojnásobne,“ upozorňuje M. Lauko.

Spolu s transpozíciou smernice je podľa neho kľúčové zriadiť schému technickej asistencie. „Subjekty verejného sektora nie sú ochotné investovať vlastné zdroje na to, aby si dali spracovať štúdie k energetickým projektom. Takáto schéma technickej asistencie je obsiahnutá vo viacerých článkoch smernice," objasňuje expert.

Pri financovaní projektov vidí problém v tom, že momentálne verejná správa takmer 100 percent obnovy budov financuje z programov, ktoré sú závislé na Európskej komisii, napríklad z „klasických“ štrukturálnych fondov alebo z Plánu obnovy. Do budúcnosti ale tieto zdroje pravdepodobne vyschnú.

„Starať sa o vlastný majetok je psou povinnosťou každého členského štátu. Obnova budov by rozhodne nemala byť financovaná z fondov, ktoré slúžia na rozvoj,“ vysvetľuje M. Lauko pre Energie-portal.sk.

Dotovať stačí nenávratné investície

Ideálnou cestou, pre ktorú by mal štát „vydláždiť“ podmienky, podľa M. Lauka bude využiť aj komerčné financovanie a na rekonštrukcie budov využiť budúce úspory. Financie z nenávratných grantov a dlhové financovanie zas ako zmysluplnú alternatívu vidí tam, kde dosiahnuté úspory nepostačia na pokrytie nákladov.

„Smernica hovorí, že pri každej väčšej verejnej budove je potrebné posúdiť, či nie je najlepšou možnosťou práve využitie garantovaných energetických služieb,“ dodáva M. Lauko.

Ku kľúčovým opatreniam pri obnove budov patrí modenizácia vykurovania | Foto: Energie-portal.sk

Na rovnaký aspekt začiatkom tohto roka vo svojej reakcii pre Energie-portal.sk upozornila aj Naďa Hartmann, generálna riaditeľka a predsedníčka predstavenstva spoločnosti ESCO Slovensko. Štát vtedy otváral novú dotačnú výzvu, ktorá umožňuje zafinancovať aj také opatrenia, ktoré by sa dali financovať z úspor. Nastavenie podmienok preto označila za zbytočne štedré.

„Nenávratná finančná pomoc by sa mala z nášho pohľadu využívať hlavne na energetické opatrenia, ktoré sú pri budovách ekonomicky náročné s dlhou dobou návratnosti,“ uviedla N. Hartmann. „Tým sa zabezpečí, aby z existujúcej alokácie pre nenávratné zdroje bolo možné podporiť väčšie množstvo projektov.“ 

Otvoriť treba aj ďalšie zákony

Súčasne platný zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti vytvára právny rámec pre energetickú efektívnosť, hovorí o opatreniach na jej zlepšenie, stanovuje pravidlá pri výkone energetického auditu či podnikaní v poskytovaní energetických služieb.

Do hry však vstupuje aj množstvo ďalších predpisov. Oblasť energetických služieb upravená aj v zákone č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, zákone č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákone č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Oblasť obnovy verejných budov je upravená v zákone č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.

„Aktuálnymi zmenami dochádza však k významnému rozšíreniu všetkých tematických celkov energetickej efektívnosti pokrytých novou smernicou, ktoré často presahujú na celú úroveň energetiky. Dochádza k doplneniu už zavedených nových princípov a rovnako k doplneniu právomocí a povinností v oblasti energetickej efektívnosti,“ priblížil ešte v apríli rezort hospodárstva.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.