Batériové úložiská predstavujú špecifický typ stavieb, ktorých právny režim závisí od výkonu, umiestnenia a technickom prevedení, píšu Kristina Marhánková a Pavel Svoboda z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.
Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a decentralizovanej výroby prináša pre české právne prostredie nové výzvy. Jednou z nich je právna a technická regulácia zariadení na skladovanie batérií.
Tieto zariadenia, ktoré slúžia na skladovanie elektrickej energie, sa čoraz viac stávajú súčasťou energetických projektov, či už v areáloch spoločností, v komunitných energetických schémach alebo ako doplnkové služby pre distribučnú sústavu.
Novela zákona o energetike zaviedla 1. októbra 2025 pojem „skladovacie zariadenie energie“, ktorý sa používa ako legislatívny názov pre tieto technológie. V praxi sa však etabloval pojem „batériové skladovacie zariadenie“, ktorý lepšie odráža praktickú povahu a bežné používanie týchto zariadení.
V tomto článku sa zameriame na kategorizáciu zariadení na skladovanie batérií podľa stavebného zákona, režim ich povoľovania a praktické aspekty umiestňovania zariadení na skladovanie batérií na pozemkoch tretích osôb, vrátane nájomných vzťahov, zriaďovania vecného bremena, výhrad vlastníckych práv a zápisu do katastra nehnuteľností. Prevádzka zariadení na skladovanie batérií však podlieha aj regulácii podľa zákona o energetike, ktorú v tejto chvíli nebudeme rozoberať.
Povolenie na vykonanie stavby
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že zariadenia na skladovanie batérií nie sú „klasickými stavbami“, povolenie na ich umiestnenie a realizáciu podlieha všeobecným právnym predpisom. Preto musia mať batériové skladovacie zariadenia na svoju realizáciu aj (i) verejnoprávne povolenie a (ii) súkromnoprávny titul.
Najskôr je potrebné získať príslušné verejné právo povolenie na umiestnenie a realizáciu zariadenia na skladovanie batérií, t. j. rozhodnutie o schválení projektu, ktoré je výsledkom správneho konania vedeného stavebným úradom.
Ak sa projekt má realizovať na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve stavebníka alebo na ktorý nemá stavebník právo na základe stavebného práva alebo vecného bremena, stavebník musí v súlade s § 187 stavebného zákona predložiť súhlas vlastníka príslušného pozemku ako súčasť príslušného konania o schválení projektu. Súhlas vlastníka musí spĺňať požiadavky stanovené zákonom. Musí byť zdokumentovaný na situačnom pláne a musí obsahovať identifikačné údaje a podpis vlastníka pozemku. Výnimkou z požiadavky poskytnúť súhlas je prípad, keď zákon stanovuje vyvlastnenie (1) ako účel získania povolenia na pozemok.
Okrem verejnoprávneho povolenia je potrebné mať aj súkromnoprávny titul, t. j. právny dôvod, na základe ktorého môžete na pozemku vykonávať stavebné práce – zvyčajne vlastníctvo pozemku. V prípade realizácie projektu na cudzom pozemku je možné súkromnoprávny titul zabezpečiť najmä zriadením vecného bremena, stavebného práva alebo uzavretím nájomnej zmluvy. Neexistencia súkromnoprávneho titulu má za následok neoprávnenú výstavbu. Súhlas vlastníka podľa § 187 stavebného zákona, zdokumentovaný v priebehu schvaľovacieho konania projektu, nie je súkromnoprávnym titulom.
Kategórie stavieb a režim schvaľovania projektov
Stavebný zákon vo všeobecnosti rozlišuje medzi menšími, jednoduchými, vyhradenými a ostatnými stavbami (2). Zaradenie batériového úložiska do príslušnej kategórie závisí predovšetkým od inštalovaného výkonu zariadenia a miestnych podmienok, ktoré zase určujú spôsob schvaľovania projektu:
- Malé stavby – Od 1. augusta 2025 sa za malé stavby budú považovať aj zariadenia na ukladanie energie s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW. Batériové úložiská s touto kapacitou (či už samostatné alebo funkčne prepojené s budovou) preto patria do kategórie menších stavieb, pokiaľ sa nenachádzajú v citlivej oblasti (miesta kultúrneho dedičstva, osobitne chránené oblasti alebo vyhradené vojenské oblasti).
Malé stavby nevyžadujú stavebné povolenie – zákon výslovne stanovuje, že nevyžadujú povolenie od stavebného úradu, a preto nevyžadujú konečné schválenie. Batériové skladovacie zariadenia s kapacitou do 100 kW je preto možné realizovať bez účasti stavebného úradu. Stavebník je však zodpovedný za to, aby stavba spĺňala všetky všeobecné požiadavky – musí byť v súlade s územným plánom a technickými predpismi (napr. elektrotechnickými normami, protipožiarnymi predpismi atď.).
Malé stavby nemusia mať schválenú projektovú dokumentáciu pre stavebný úrad, ale zároveň nesmú byť realizované samostatne v súlade s § 159 ods. 2 stavebného zákona, ale len prostredníctvom stavebného dodávateľa, čo platí pre všetky kategórie akumulátorových úložísk. Dokumentácia sa zvyčajne pripravuje len na účely realizácie (napr. elektrický projekt na kontrolu) a uchováva sa pre prípadnú kontrolu.
- Príklad: Malá batéria na rodinnom dome alebo v jeho blízkosti, ktorá slúži na ukladanie energie z domácej fotovoltaickej elektrárne.
Jednoduché konštrukcie – Ak inštalovaný výkon systému skladovania batérií
presahuje 100 kW, ale nepresahuje 250 kW, považuje sa za jednoduchú konštrukciu podľa prílohy 2 stavebného zákona. Na jednoduché stavby sa vzťahuje štandardný postup, t. j. stavebný úrad vydáva stavebné povolenie. Žiadateľ (staviteľ) musí podať žiadosť o stavebné povolenie s prílohami a stavebný úrad na základe žiadosti začne konanie o vydaní stavebného povolenia.
Jednoduché stavby však majú oproti vyhradeným/iným stavbám určité výhody: projektovú dokumentáciu (s výnimkou obytných budov) môže vypracovať kvalifikovaná osoba alebo projektant. Samotné stavebné povolenie (rozhodnutie) zvyčajne vydáva miestny príslušný stavebný úrad, ako je to v prípade iných stavieb (pozri nižšie). V prípade jednoduchých stavieb zákon stanovuje, že nie je potrebné konečné rozhodnutie o schválení, ale stavebný úrad musí byť informovaný o dokončení stavby. To znamená, že batériové skladovacie zariadenie alebo podobná technická stavba môže byť používaná ihneď po dokončení na základe oznámenia o dokončení a predložení inšpekčných správ, bez toho, aby stavebný úrad musel vydať konečné rozhodnutie o schválení.
- Príklad: Batériové úložisko v malej výrobnej hale alebo fotovoltickej elektrárni spoločnosti, ktoré sa používa na optimalizáciu spotreby.
Vyhradené stavby – Akumulátory, ktoré nespĺňajú parametre príloh 1 alebo 2 stavebného zákona a sú pripojené k prenosovej sústave, sa považujú za vyhradené stavby.
Tieto väčšie stavby sú povolené v rámci úplného režimu stavebného zákona. Stavebný úrad vykonáva kompletné konanie a vydáva rozhodnutie o schválení projektu s podmienkami. Projektovú dokumentáciu musia vypracovať oprávnení projektanti všetkých príslušných profesií (stavebníctvo, elektrotechnika, požiarna bezpečnosť, statika atď.). Pred začatím používania je povinnézískaťkolaudačné rozhodnutie, pokiaľ nie je stavba výslovne oslobodená od tejto povinnosti. Veľké technologické zariadenia nie sú zahrnuté do tejto kategórie, a preto je potrebné kolaudačné rozhodnutie.
- Príklad: Veľké batériové skladovacie zariadenia ako súčasť energetického centra alebo 5 MW fotovoltaická elektráreň pripojená k prenosovej sústave, poskytujúca služby vyrovnávania výkonu.
Ostatné stavby – Do tejto kategórie patria ostatné stavby, ktoré nespadajú do žiadnej z vyššie uvedených kategórií. Vyžadujú si povolenie projektu, konečné schválenie a odborné riadenie výstavby. Projekt musí vypracovať autorizovaný projektant.
- Príklad: 300 kW batériové skladovacie zariadenie v priemyselnom komplexe pripojené k distribučnej sústave, ktoré nie je uvedené v prílohe 3 stavebného zákona, ale presahuje rozsah jednoduchého objektu.
Dokumentácia, technické podmienky a konečné schválenie
Hoci menšie stavby nevyžadujú stavebné povolenie, neznamená to, že neexistujú technické podmienky. Každá stavba (aj menšia) musí byť postavená v súlade so všeobecnými stavebnými požiadavkami. § 193 ods. 1 stavebného zákona ukladá stavebnému podnikateľovi povinnosť dodržiavať najmä požiadavky územného plánovania, životného prostredia, ochrany zdravia a požiarnej bezpečnosti. V kontexte zariadení na skladovanie batérií to znamená napríklad:
Každý stavebný projekt musí byť v súlade s platným územným plánom obce, ktorý určuje, aké typy stavieb sú v danej lokalite povolené. Preto je potrebné v prípravnej fáze projektu overiť, či je projekt v súlade s územnou dokumentáciou. Ak je zariadenie na skladovanie batérií umiestnené v rozpore s územným plánom, nemôže byť vôbec schválené, alebo ak nie je na takýto projekt potrebné povolenie, stavebný úrad môže nariadiť odstránenie takejto stavby. (3)
Samotné batériové úložiská spravidla nespadajú do rozsahu projektov, ktoré vyžadujú posúdenie EIA podľa zákona č. 100/2001 Z. z. Môžu však nastať situácie, keď kombinovaný projekt (napr. veľká fotovoltaická elektráreň s batériovým úložiskom) prekročí limity pre povinné EIA – napr. fotovoltaická elektráreň s inštalačnou plochou väčšou ako 10 ha. V takom prípade by bolo zariadenie na skladovanie batérií nepriamo zahrnuté do posúdenia EIA celého projektu. Stavebný zákon vylučuje stavby z klasifikácie ako menšie stavby, ak „vyžadujú posúdenie vplyvu na životné prostredie“. Toto znenie slúži ako ochranné opatrenie – ak by batéria bola dostatočne veľká na to, aby podliehala EIA, nemohla by sa považovať za menšiu stavbu a musela by prejsť riadnym schvaľovacím procesom.
Pri jednoduchých a väčších stavbách je dokumentácia povinnou súčasťou žiadosti o povolenie. Vyhláška č. 131/2024 Z. z. opisuje obsah dokumentácie na schválenie projektu; v prípade batériového úložiska je kľúčovou časťou elektrotechnika (schémy zapojenia, výkonové parametre, ochrana, požiarna bezpečnosť, núdzové vetranie atď.).
Naopak, zákon nevyžaduje, aby malé stavby mali projekt overený stavebným úradom. Stavebník by však mal mať technickú dokumentáciu pre realizáciu a prevádzku – minimálne elektrické schémy, montážnu a bezpečnostnú dokumentáciu.
Malé stavby (?100 kW) nevyžadujú konečné schválenie. V prípade jednoduchých stavieb (100–250 kW) stavebný úrad zvyčajne nevydáva rozhodnutie o konečnom schválení, ale povinnosť oznámiť stavebný úrad o dokončení stavby zostáva. Technická infraštruktúra nemusí byť schválená, ale staviteľ musí zabezpečiť, aby sa pred použitím vykonali počiatočné kontroly a certifikácie, a oznámiť stavebný úrad o ich dokončení. Pre veľké skladovacie zariadenia nad 250 kW a/alebo pripojené k prenosovej sústave je potrebné schválenie. Staviteľ podá žiadosť o rozhodnutie o schválení a stavebný úrad vykoná konečnú kontrolu. Konečná kontrola je sprevádzaná napríklad skúšobnými správami, správami o elektrických kontrolách, správami o požiarnej bezpečnosti týkajúce sa funkčnosti hasiaceho systému atď.
Až po kladnom výsledku konečnej kontroly môže byť zariadenie oficiálne uvedené do prevádzky. Používanie batériových skladovacích zariadení bez konečnej kontroly v prípadoch, keď je konečná kontrola povinná, je trestným činom.
Príslušné stavebné úrady a orgány
Právomoci stavebných úradov sú definované najmä v § 33, 34 a 34a stavebného zákona, pričom príslušnosť závisí od typu stavby, jej kategórie a úrovne napätia systému, ku ktorému je zariadenie pripojené. Menšie stavby, ktoré nespadajú do pôsobnosti regionálneho stavebného úradu alebo stavebného úradu pre dopravu a energetiku, spravidla rieši stavebný úrad obce s rozšírenými právomocami (zvyčajne stavebný úrad obecného úradu). To je zvyčajne prípad zariadení na skladovanie batérií pripojených k distribučnému systému s napätím nižším ako 110 kV. V prípade batériových úložísk s inštalovaným výkonom viac ako 100 kW až 250 kW (jednoduché stavby)stavebné povolenie vydáva stavebný úrad obce s rozšírenými právomocami, pokiaľ nie je príslušný iný stavebný úrad.
V prípade malých konštrukcií (batériové skladovacie zariadenia do 100 kW) sa podľa stavebného plánu stavebné povolenie nevyžaduje, a stavebný úrad preto nevedie správne konanie týkajúce sa povolenia.
V prípade veľkých (vyhradených) konštrukcií sa zapája špecializovaný stavebný úrad. Stavebný úrad pre dopravu a energetiku (pod Ministerstvom dopravy) vydáva projektové povolenia pre strategické konštrukcie v energetickom sektore, t. j. vyhradené konštrukcie. Je pravdepodobné, že napríklad batériové úložisko pripojené k prenosovej sústave alebo veľký centrálny zdroj na stabilizáciu systému by spadali do pôsobnosti tohto orgánu (t. j. namiesto miestneho orgánu by rozhodoval špecializovaný štátny orgán).
Umiestnenie batériového úložiska na cudzom pozemku
Staviteľ musí preukázať, že má právo postaviť batériové úložisko na pozemku. V najjednoduchšom prípade to budú vlastnícke práva. Ak však prevádzkovateľ batériového úložiska nie je zároveň vlastníkom pozemku, na ktorom má byť batériové úložisko postavené, musí na účely povolenia projektu predložiť súhlas vlastníka pozemku (4).
Zostáva vám 32% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.