VSE
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Ako má fungovať CBAM - Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (PRÁVNY POHĽAD)

Na dovozcov tovaru sa už od januára 2024 vzťahujú niektoré nové povinnosti v oblasti emisií. Píše Ján Ščerba z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.

Ako má fungovať CBAM - Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (PRÁVNY POHĽAD)

Foto: Pexels

V súvislosti s cieľmi dekarbonizácie v rámci európskeho priestoru boli prijaté nové pravidlá v oblasti dovozu vybraných tovarov z tretích krajín, ktoré sú súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55.1 Týmto sa zavádza nový nástroj slúžiaci na dosiahnutie uhlíkovej neutrality a pozitívneho progresu v oblasti ochrany klímy.

Aké sú teda nové povinnosti dovozcov a na koho konkrétne sa vzťahujú?

Legislatívny balík Fit for 55 je súborom návrhov na revíziu a aktualizáciu existujúcich právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby politiky EÚ boli v súlade s cieľmi Európskej únie (ďalej ako „EÚ“) v oblasti klímy (zníženie čistých emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030).2

Keďže si EÚ stanovila klimatické ciele aj v oblasti uhlíkovej neutrality, má záujem na tom, aby povinné subjekty neobchádzali stanovené pravidlá. V praxi totiž dochádza k situáciám, kedy sa rôzne výrobné podniky, ktoré spravidla majú vysoký podiel emisii a skleníkových plynov, presúvajú do krajín mimo EÚ z dôvodu menej prísnych noriem v oblasti ochrany klímy.

Podstatou tohto problému je skutočnosť, že výrobcovia v EÚ musia pokryť nimi vyrobené emisie CO2 emisnými kvótami zo systému na obchodovanie s emisiami, tzv. ETS. Vo výrobe mimo EÚ sa neuplatňuje takýto systém obchodovania s emisiami, čo pre samotného výrobcu znamená menšie výrobné náklady, avšak na úkor zvýšenej produkcie emisií. Takéto výrobky z tretích krajín, ktoré sa dovážajú na územie EÚ, sú potom cenovo výhodnejšie, čo je taktiež motiváciou pre samotného výrobcu obchádzať emisné kvóty.

Predplatné Energie-portal.sk

Na stimuláciu tohto problému EÚ začína uplatňovať systém nazývaný ako Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (v angličtine Carbon Border Adjustment Mechanism ) (ďalej ako „CBAM“), upravený predovšetkým Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach3 (ďalej ako „Nariadenie“).

Ako je skôr uvedené, výrobcovia v rámci EÚ musia pokryť svoje emisie nákupom kvót v rámci systému ETS, zatiaľ čo dovozcovia z tretích krajín túto povinnosť nemajú, čim v podstate vzniká cenový rozdiel. Po novom bude dovozca z tretej krajiny povinný zakúpiť si Certifikát CBAM, ktorým sa vzniknutý cenový rozdiel vyrovná. Mechanizmus CBAM teda dopĺňa systém ETS, ktorý sa uplatňuje v EÚ.4

Na koho konkrétne sa nové nariadenie bude vzťahovať?

Nariadenie ustanovuje zoznam tovarov a k nim patriacich skleníkových plynov, ku ktorým je pre lepšiu identifikáciu priradený aj tzv. Kód KN. Nariadenie sa bude teda vzťahovať na tie subjekty, ktoré budú tento tovar dovážať do EÚ z krajín alebo území mimo jej colného územia.5

Medzi tieto vybrané tovary a im prislúchajúce skleníkové plyny patrí: cement, elektrina, rôzne hnojivá, železo a oceľ, hliník a chemické látky. Im prislúchajúce skleníkové plyny sú spravidla oxid uhličitý a uhľovodíky (ďalej ako „vybraný tovar“).6 Podľa verejne dostupných informácií boli v rokoch 2015 - 2019 najväčšími importérmi vybraného tovaru krajiny ako Rusko, Čína a Veľká Británia.7

Pre úplnosť dodávame, že povinnosti vyplývajúce z Nariadenia sa v zásade vzťahujú nielen na samotný tovar, ale aj na zušľachtené výrobky z tohto vybraného tovaru. V budúcnosti sa CBAM pravdepodobne rozšíri na ďalšie sektory, resp. na ďalší vybraný tovar.

Aké konkrétne povinnosti prináša Nariadenie?

Z dôvodu, že ide o novú právnu úpravu, povinnosti upravené Nariadením možno rozdeliť na dve fázy. Prvou fázou je ohlasovacia povinnosť, teda podanie informácií o priamych a nepriamych emisiách súvisiacich s výrobou dovážaného tovaru. Druhou fázou je platobná povinnosť. Dovozca je teda povinný platiť za Certifikát CBAM.

Ohlasovacia povinnosť

Nariadenie stanovuje prechodné obdobie od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2025. V rámci tohto prechodného obdobia sa povinnosti dovozcu obmedzujú len na tzv. ohlasovaciu povinnosť.8 V zásade teda platí, že v najbližšej dobe majú všetci dovozcovia povinnosť ohlásiť najmä množstvo priamych a nepriamych emisií, ktoré vznikli v súvislosti s tovarom, ktorý dovozca doviezol na územie EÚ v danom štvrťroku.

Na splnenie tejto povinnosti je potrebné zo strany dovozcu predložiť Komisii Správu a CBAM, ktorá obsahuje základné emisné informácie o danom tovare. Túto povinnosť je potrebné splniť najneskôr jeden mesiac po skončení daného štvrťroka.9

Vzhľadom na platnosť Nariadenia od 1. októbra 2023 musí byť táto povinnosť splnená najneskôr do konca januára 2024. Teda dovozca by mal najneskôr koncom januára 2024 ohlásiť emisie súvisiace s dovozom tovaru v poslednom kvartáli 2023. Správy o CBAM sa podávajú elektronicky, pričom na účely prechodného obdobia sa má využívať prechodný register.10

Povinnosť platiť za certifikáciu

Po prechodnom období, teda od 1. januára 2026, budú mať dotknuté subjekty okrem ohlasovacej povinnosti aj povinnosť zakúpiť si Certifikát CBAM, ktorý možno považovať za obdobu nákupu emisných kvót v systéme ETS.

V zásade platí, že ak chce dotknutý subjekt dovážať tovar z tretích krajín na územie EÚ, musí mať status tzv. schváleného deklaranta CBAM. Po tom, ako tento status na základe žiadosti získa, môže kúpiť elektronický Certifikát CBAM11 za cenu, ktorá sa vypočíta stanoveným spôsobom.12 V opačnom prípade, ak dotknutý subjekt nebude mať status deklaranta CBAM, dovoz jeho tovarov na územie EÚ nebude povolený.13

V súvislosti s povinnosťou kúpy týchto certifikátov je dotknutý subjekt povinný ich odovzdať, a to najneskôr do 31. mája 2027 za rok 2026.14 Na tieto účely sa zriadi aj Register CBAM, ktorý predstavuje elektronickú platformu, ktorá sprístupňuje všetky relevantné informácie o certifikácii automaticky a v reálnom čase všetkým príslušným orgánom, a to najmä colným orgánom.15

Právnym následkom nedodržiavania povinnosti v oblasti nákupu certifikátov alebo odovzdania nízkeho počtu certifikátov je udelenie finančnej pokuty podľa Článku 26 Nariadenia.

Nariadenie EÚ, ktoré zavádza mechanizmus CBAM, má globálny dosah. Aj keď je jeho primárnou úlohou plnenie dekarbonizačných cieľov v európskom priestore, jeho význam je globálny a presahujúci hranice EÚ. Aj z tohto dôvodu EÚ stanovila viac než dvojročné prechodné obdobie, ktoré zabezpečí postupné zavádzanie mechanizmu CBAM a umožní tak opatrný, predvídateľný a primeraný prechod pre podniky z EÚ a mimo nej, ako aj pre verejné orgány.16


1 Dostupné na: https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2023/04/25/fit-for-55-council-adopts-key-pieces-of-legislation-delivering-on-2030-climate-targets/
2
Dostupné na: https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/fit-for-55-cbam-carbon-border-adjustment-mechanism/
3 Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32023R0956&qid=1692285916162
4 Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32003L0087
5 Článok 3, bod 7. Nariadenia
6 Príloha I. Nariadenia
7 Dostupné na: https://www.mfsr.sk/sk/medzinarodne-vztahy/europske-zalezitosti/rozpocet-europskej-unie/vlastne-zdroje/cbam.html
8 Článok 32 Nariadenia
9 Článok 35 ods. 1 Nariadenia
10 Dostupné na: https://taxation-customs.ec.europa.eu/carbon-border-adjustment-mechanism_en
11 Článok 20 Nariadenia
12 Článok 20 bod 4. v spojení s Článkom 21 Nariadenia
13 Článok 25 ods. 1 Nariadenia
14 Článok 22 ods. 1 Nariadenia
15 Článok 14 ods. 1 Nariadenia
16 Dostupné na: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_7719

Mgr. Ján Ščerba, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.