Slovensko trhá rekordy v zelenej energii, hlási Eurostat. Má to však háčik

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) na Slovensku podľa najnovších údajov Eurostatu v roku 2019 zaznamenali nový rekord. Zelené zdroje dosiahli na celkovej spotrebe energií podiel takmer 17 %, čo oproti predošlému roku 2018 znamená nárast o päť percentuálnych bodov.

Pod slovenský rekord OZE sa pritom podpísal najmä výrazný nárast v jednom zo sektorov. Je ním vykurovanie a chladenie.

Podiel OZE vo výrobe tepla a chladu na Slovensku sa v roku 2019 medziročne takmer zdvojnásobil a dosiahol takmer 20 %. Slovensko tak dosiahlo najvyšší nárast podielu OZE v tomto sektore spomedzi všetkých krajín EÚ, a to s veľkým odstupom.

„Nárast zaznamenalo 20 členských štátov, pričom najväčší bol zaregistrovaný na Slovensku (z 10,6 % na 19,7 %), Fínsku (z 54,6 % na 57,5 %) a Dánsku (z 45,5 % na 48 %),“ uviedol Eurostat.

Po vysvetlení tohto rapídneho nárastu sme pátrali aj na Energie-portal.sk. Časť vysvetlenia nám poskytol vo veľkom rozhovore už v decembri 2020 štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS).

O dva týždne neskôr sme priniesli podrobnejšie vysvetlenie na základe vyjadrenia, ktoré k našim otázkam poskytlo Ministerstvo hospodárstva SR. 

Z reakcií rezortu a jeho štátneho tajomníka vyplynulo, že za skokovým nárastom podielu OZE vo vykurovaní je najmä to, že do štatistík sa po novom zahrnulo aj využívanie biomasy a tepelných čerpadiel v domácnostiach. Toto vysvetlenie však má niekoľko háčikov.

Problematike sa teraz hlbšie venovala Slovenská asociácia fotovoltického priemyselu a OZE (SAPI). Prinášame jej zistenia.

Spotreba biomasy medziročne vystrelila o 91 %

Rapídny nárast celkového podielu OZE o päť percentuálnych bodov experti zo SAPI považujú za „prakticky nemožný.“ Dôvodom na toto tvrdenie je podľa nich to, že na Slovensku už takmer sedem rokov platí tzv. stop-stav, teda de facto zákaz pripájania nových zdrojov.

„Keďže sekcia Ministerstva hospodárstva, ktorá má na starosti energetickú a surovinou politiku, nám nevedela zdôvodniť údaje, ktoré sa zrazu ocitli v priebehu decembra v štatistikách Eurostatu, pokračovali sme v pátraní po zdroji kontroverzných údajov na Štatistickom úrade a SHMÚ,“ vysvetľuje riaditeľ SAPI Ján Karaba.

„Zistili sme, že za prekvapivým nárastom podielu OZE je v skutočnosti oveľa prozaickejší dôvod – spaľovanie biomasy slovenskými domácnosťami pri vykurovaní,“ upozorňuje. J. Karaba.

Podľa riaditeľa SAPI je spaľovanie biomasy na Slovensku dlhodobo rozšírené, no zjavne neboli doteraz nahlasované Eurostatu údaje o domácnostiach v takom rozsahu, aký zodpovedá realite.

Až v roku 2020 nahlásil Štatistický úrad po prvý raz a bez bližšieho skúmania Eurostatu údaje o spotrebe energie z tuhej biomasy v domácnostiach za rok 2019. Použil pritom údaje zo špeciálnej štúdie vypracovanej SHMÚ v rámci projektu „Zlepšenie kvality účtov emisií do ovzdušia a rozšírenie poskytovaných časových radov.“

SHMÚ zisťoval predmetnú spotrebu energie v domácnostiach spolu s inými údajmi pomocou dotazníkového prieskumu na vzorke 1549 domácností, nachádzajúcich sa vo všetkých regiónoch Slovenska. Z týchto údajov sa potom extrapolovala spotreba energie v domácnostiach pre celú krajinu.

Mohlo by Vás zaujímať:

• Zameriame sa na využitie biomasy aj rozvoj LNG, hovorí nový šéf SPP Milan Urban

Výsledkom je nárast spotreby o 22 627 TJ v oblasti, ktorú Štatistický úrad vo svojej ročenke Energetika 2019 popisuje ako „Tuhá biomasa Drevo / Drevný odpad / Ostatný tuhý odpad.“ Oproti predošlému roku 2018 to predstavuje nárast o 91 %.

„A práve tento údaj, prepočítaný na príslušnú metriku, sa ocitol v štatistikách Eurostatu ako zvýšenie podielu OZE na konečnej hrubej spotrebe tepla a chladu za rok 2019. Dôležitou poznámkou je, že SHMÚ v rámci štúdie nezisťoval pôvod biomasy,“ zhrnula SAPI.

Patrí biomasa do štatistiky? Záleží od jej zdroja

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.