Biopalivá prvej a druhej generácie. Vysvetlíme vám rozdiely

Biopalivá prvej generácie

Za biopalivá prvej generácie sa považujú biopalivá, ktoré sa vyrábajú z poľnohospodárskych produktov.

Bioetanol je vyrábaný fermentačnými technológiami z rôznych poľnohospodárskych surovín ako je obilie, kukurica, cukrovárepa a cukrová trstina. Metylestery mastných kyselín sa vyrábajú najmä z repkového a sójového oleja.

K výhodám biopalív 1. generácie patrí výhodná bilancia GHG (CO₂), pričom úspora emisií GHG závisí od typu biopaliva, spôsobu pestovania plodín, spôsobu ich spracovania a distribúcie.

FAME

Metylestery mastných kyselín (FAME) predstavujú kvapalné palivo z obnoviteľných zdrojov pre dieselové (vznetové) motory buď priamo ako čisté (B 100), alebo častejšie v zmesi s fosílnou naftou (B 5, B 7, B10 apod.).

FAME sa pripravujú alkalicky katalyzovanou transesterifikáciou prírodných triacylglycerolov (TAG) – rastlinných olejov a živočíšnych tukov smetanolom.

Súvisiace odkazy:

• Biopalivá definuje Smernica európskeho parlamentu a rady č. 2003/30/ES o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave.
• Ciele EÚ s biopalivami by mohli viesť podľa štúdií ekologických organizácií k zvýšeniu emisie skleníkových plynov, pretože lesy a mokrade budú zničené v dôsledku pestovania plodín.
• Európska rada podporila pokročilé biopalivá, ale aj väčšiu flexibilitu pre štáty

Bioetanol-etanol (EtOH)

Bioetanol sa vyrába biotechnologickými postupmi, alkoholickým kvasením z jednoduchých cukrov. Najčastejšími surovinami na výrobu sú cukrová repa, cukrová trstina, zemiaky, obilniny, strukoviny, kukurica a podobne.

Nevýhody biopalív 1. generácie spočívajú v tom, že cielene pestovaná plodina zaberá poľnohospodársku pôdu, ktorá je obmedzeným zdrojom. Konkurujú tak produkcii potravín a krmív.

Konkurencieschopnosť biopalív sa považuje za dobrú v prípade FAME pri cene ropy asi 60 € za barel a v prípade etanolu z cukrovej repy pri cene ropy asi 90 € za barel.

Biopalivá druhej generácie

Vyrábajú sa z lignocelulózovej biomasy s využitím moderných technológií.

Lignocelulózové zdroje zahrňujú drevo, lístie, kôru, slamu a podobne, takže nekonkurujú produkcii potravín. Očakáva sa však, že biopalivá 2. generácie budú komercionalizované a schopné ovplyvňovať sektor dopravy až o niekoľko rokov, či desaťročí.

Biopalivo pochádza z rastlinného materiálu, ktorý nemá alternatívne použitie ako potravina (na rozdiel od prvej generácie biopalív, ktoré majú alternatívne použitie ako potraviny).

Biopalivá druhej generácie sú vznikajú procesom kvasenia celulózy z rôznych materiálov, vrátane odpadovej biomasy, dreva a stoniek obilnín. Možno ich tiež vyrobiť z pestovaných plodín.

Postupy výroby sú komplexnejšie ako pre biopalivá 1. generácie, využívajú sa technológie ako termochemické konverzie, splynovanie, pyrolýza a krakovanie, skvapalňovanie, fermentácie a ďalšie.

K výhodám biopalív druhej generácie sa počíta najmä to, že sú nádejnejšie a perspektívnejšie ako palivá 1. generácie. Majú výhodnejšiu GHG bilanciu. Využívajú tiež širšie spektrum zdrojov biomasy a nekonkurujú výrobe potravín, pretože vyžadujú menej pôdy.

Nevyžadujú si zmenu infraštruktúry distribúcie palív.

Ich nevýhodou je najmä vysoká cena, vyššia ako pre fosílne palivá a pre palivá 1. generácie.

Zatiaľ je dosť obmedzená ich veľkokapacitná výroba, pretože si vyžaduje vybudovanie a odskúšanie technológií na demonštračných jednotkách. Problematická je najmä logistika prepravy surovín.

Súčasná biopalivá politika EÚ sa zameriava na rozvoj biopalív druhej generácie, prekonávanie prekážok trhu a zlepšenie distribučných a skladovacích systémov.

Biopalivá by mali byť vyrábané spôsobom, ktorý nespôsobí významné škody na životnom prostredí alebo konkurencii s výrobou potravín, alebo kompromisné biodiverzity.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.