Úmrtnosť pacientov s ochorením COVID-19 je podľa vedcov z Harvardskej univerzity vyššia v oblastiach s vysokou úrovňou znečistenia ovzdušia tuhými časticami.
Čistejšie ovzdušie môže byť prevenciou pred možnou druhou vlnou rozšírenia koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19. Znečistenie ovzdušia tuhými časticami PM 2,5 totiž zhoršuje priebeh ochorenia u pacientov postihnutých týmto ochorením.
Vyplýva to z nedávno zverejnenej štúdie vedcov z Harvardskej univerzity, ktorá upriamuje pozornosť na vplyv znečistenia ovzdušia na šírenie nového koronavírusu.
Úmrtnosť vyššia o 15 %
Podľa štúdie, ktorú výskumníci realizovali na území Spojených štátov, je pravdepodobnosť úmrtia pacientov s ochorením COVID-19 v oblastiach s vysokou úrovňou znečistenia ovzdušia oveľa vyššia ako v menej znečistených regiónoch.
Štúdia sa zamerala na 3 080 amerických okresov s rôznou úrovňou znečistenia ovzdušia jemnými prachovými časticami, ktoré vznikajú spaľovaním paliva v automobiloch, rafinériách a elektrárňach, a porovnala ich s mortalitou na koronavírus.
Vedci zistili, že aj malé zvýšenie znečistenia ovzdušia o jeden mikrogram na meter kubický vedie pri dlhodobom vystavení tuhým znečisťujúcim látkam až k 15 % nárastu úmrtnosti na COVID-19.
„Táto štúdia poskytuje dôkaz, že krajiny s viac znečisteným ovzduším budú zaznamenávať vyššiu úmrtnosť na COVID-19,“ povedala profesorka Francesca Dominici, hlavná autorka štúdie pre denník New York Times. Krajiny s vysokou mierou znečistenia ovzdušia podľa jej slov čelia a budú čeliť väčšiemu počtu hospitalizácií aj úmrtí pacientov s ochorením COVID-19.
Hoci štúdia preukázala ťažší priebeh ochorenia u pacientov žijúcich v oblastiach so silne znečisteným ovzduším, nedala jasnú odpoveď, či vyššie znečistenie ovzdušia spôsobuje rýchlejšie šírenie koronavírusu alebo či sa pod vyššiu úmrtnosť podpisuje dlhodobé vystavenie obyvateľov týchto oblastí znečistenému ovzdušiu.
Problémom sú lokálne kúreniská
Zlá kvalita ovzdušia je dlhodobým problémom aj vo viacerých oblastiach Slovenska. Na ostatnej Hodine otázok v NR SR to potvrdil aj minister životného prostredia Ján Budaj, podľa ktorého má na znečisťovanie ovzdušia pevnými časticami vplyv najmä vykurovanie domácností vlastnými kotlami.
Pevnými palivami v súčasnosti na Slovensku vykuruje približne 350 tisíc domácností, pričom viac ako tretina kotlov je starších ako 30 rokov. Nevhodný a neefektívny kotol na tuhé palivo má podľa envirorezortu zhruba 110 00 slovenských domácností.
Nepriaznivá smogová situácia z lokálneho vykurovania pevnými palivami trápi hlavne obyvateľov na vidieku a v menších mestách. Ovzdušie vo veľkých mestách, kde sa na prípravu tepla využíva prevažne zemný plyn, je znečisťované najmä dopravou.
Rýchlym riešením môže byť plyn
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.