Stĺpček. Sedem starých problémov a nových príležitostí, ktoré koronakríza odkrýva v energetike

Zvyšovanie cien energií, reforma podpory OZE, nekalé praktiky na trhu či „nedostavba“ Mochoviec. Keď sme politikov a predstaviteľov energofiriem na konci vlaňajška oslovili, aby zhodnotili rok 2019 v slovenskej energetike, tieto a ďalšie oblasti menovali v našej koncoročnej ankete najčastejšie.

V tomto roku bude spoločným menovateľom všetkých odpovedí – dovolím si tipnúť už v apríli – pandémia koronavírusu a hlboká kríza zasahujúca takmer všetky časti ekonomiky. V energetickom sektore kríza odhaľuje staré i nové problémy, zároveň však vytvára aj nové príležitosti na zmeny k lepšiemu.

Predpoveď dopadov a efektov krízy na jej samom začiatku je pomerne obskúrny žáner. Minimálne v siedmich oblastiach sa však dá čo-to povedať o situácii v slovenskej energetike už dnes. Vo väčšine zo siedmich prípadov pritom súčasná kríza pritom iba odkrýva problémy, o ktorých vieme už dlho a v dobrých časoch sme ich držali pod pokrievkou. Teraz sa odhaľujú až na kosť.

1. Cena elektriny nie je len cena elektriny

Koncová cena elektriny na Slovensku pozostáva zo siedmich rôznych zložiek. Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) tvorí viac ako pätinu koncovej ceny, ktorú vidia odberatelia energie na faktúrach. Touto skrytou daňou v objeme stoviek miliónov ročne sa skladáme na podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE), kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) aj spaľovanie slovenského uhlia v Novákoch.

Súčasnou krízou vyvolaný výrazný prepad cien silovej elektriny na burzách znamená, že tzv. doplatky podporovaným výrobcom energie z OZE a KVET v tomto roku vyletia nahor. Tie totiž predstavujú rozdiel medzi trhovou cenou a výkupnou cenou garantovanou výrobcom. Rast doplatkov tak pravdepodobne skreše možný budúci pokles koncových cien elektriny.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.