Rozvoj elektromobility či inteligentných meracích systémov. Envirorezort predstavil strategický dokument s opatreniami, ktorý by mohli pomôcť pri adaptácii Slovenska na otepľovanie klímy.
Ministerstvo životného prostredia dnes do medzirezortného pripomienkového konania poslalo aktualizovanú Stratégiu adaptácie SR na zmenu klímy.
Pôvodnú verziu dokumentu envirorezort pripravil ešte v roku 2014. Po tom, čo vláda materiál schválila, ministerstvu životného prostredia uložila povinnosť predložiť aktualizáciu tejto stratégie do 30. apríla 2018. Tento termín rezort nedodržal.
Najnovšie sa ministerstvo zaviazalo, že dokument predloží na rokovanie vlády najneskôr do 31. októbra 2018. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bude od dnešného dňa do piatku 17. augusta. Celý materiál vrátane jeho sprievodnej dokumentácie si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere článku.
Štát pripúšťa výrazné oteplenie
Stratégia z dielne ministerstva sa snaží v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných adaptačných opatrení.
Z hľadiska adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy ministerstvo považuje za kľúčové sektory a oblasti okrem energetiky, napríklad, vodný režim v krajine, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, dopravu či priemysel.
Piata hodnotiaca správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, na ktorú sa ministerstvo v dokumente odvoláva, potvrdzuje, že globálne otepľovanie jednoznačne prebieha, je rýchlejšie ako predpokladali niektoré scenáre v minulosti a do roku 2100 sa môže Zem otepliť v priemere o 1,5 až 4,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
Správa okrem iného hovorí o tom, že koncentrácie atmosférického oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného stúpli na úrovne, ktoré presahujú úrovne za posledných 800 tisíc rokov, najmä v dôsledku ľudskej činnosti.
„Pre Slovensko by naplnenie scenára so štvorstupňovým globálnym oteplením mohlo znamenať zvýšenie priemernej ročnej teploty o 5 až 6 °C, čo je obrovský skok, ktorý by mal výrazný negatívny dopad na biosféru, produkciu potravín, ale aj zdroje pitnej vody a zdravie obyvateľstva,“ píše sa v materiáli.
Adaptácia na tieto klimatické podmienky by pritom podľa envirorezortu bola spojená s podstatne vyššími nákladmi, než sa pôvodne predpokladalo.
Analýzy scenárov zmeny klímy, očakávaných prejavov a možných dôsledkov, ktoré sú prezentované v predkladanej stratégii, totiž nepredpokladajú do roku 2100 zvýšenie teploty podľa scenárov s maximálnym oteplením.
Nové príležitosti v energetike
Zmena klímy spojená s rastom priemerných teplôt však podľa strategického dokumentu ministerstva môže pre podnikateľskú sféru znamenať aj nové príležitosti.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.