Vysoké náklady a pomalý pokrok. Zelený vodík sľuboval revolúciu, nádeje ustupujú realite

Na zelený vodík sa v EÚ už dlhšie upierajú pohľadu ako na jedno z hlavných riešení v boji proti klimatickej zmene. Napriek miliardám eur investovaných do výskumu, vývoja a dotácií sa však ukazuje, že jeho ekonomické aj technologické využitie je oveľa zložitejšie, než niektorí pôvodne očakávali. 

Po rokoch optimizmu čelia projekty po celom svete odkladom či rušeniu a aj v Európe sa diskusia o budúcnosti vodíka mení.

Vyplýva to z analýzy Centra výskumu a vývoja (CVaV), ktorá hodnotí stav a perspektívy vodíkovej ekonomiky v Európe a na Slovensku v roku 2025.

Od veľkých vízií k pochybnostiam

Vodíková ekonomika bola dlhé roky vnímaná ako jeden z hlavných pilierov dekarbonizácie. Vodík totiž patrí medzi energeticky najbohatšie palivá a jeho spaľovaním vzniká len vodná para. Problém však spočíva v spôsobe výroby - až 96 percent vodíka v Európe sa ešte v roku 2022 vyrábalo zo zemného plynu, teda fosílneho paliva s vysokými emisiami CO2.

Preto sa pozornosť sústredila na tzv. zelený vodík vyrábaný elektrolýzou vody pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Európska únia aj jednotlivé štáty do tohto segmentu investovali miliardy eur, no očakávaný technologický pokrok ani dôvera investorov neprichádzajú.

Ako upozornila štúdia Hydrogen Europe, päť rokov po spustení Vodíkovej stratégie EÚ dosiahlo konečné investičné rozhodnutie len 21 percent projektov financovaných podporou sume 18,9 miliárd eur. Mimo tejto schémy to bolo len osem až desať percent.

Najväčší elektrolyzér na výrobu zeleného vodíka v regióne spustil MOL | Foto: Energie-portal.sk

Vodík brzdí stále vysoká cena

Pôvodné predpoklady, že cena zeleného vodíka klesne do roku 2030 pod 2 €/kg, sa nenapĺňajú. BloombergNEF v decembri 2024 odhadol, že aj v roku 2050 bude cena zeleného vodíka v Európe medzi 1,4 - 4,4 €/kg. K problémom prispieva aj vysoká cena energie, ktorú si elektrolýza vyžaduje, a to približne 50 - 55 kWh elektriny na 1 kg vodíka, pričom jeho spálením sa získa len okolo 39 kWh.

Napríklad holandská štúdia TNO z roku 2024 ukázala, že výsledná cena zeleného vodíka z elektrolyzérov je stále viac než 13 €/kg, zatiaľ čo vodík zo zemného plynu stojí približne 1,5 €/kg. Zásadnú časť nákladov tvoria investície do technológie a elektrickej energie. 

Na vyššie náklady upozorňuje aj správa Ministerstva energetiky USA, podľa ktorej takmer polovicu investícií do výroby zeleného vodíka tvoria výdavky na výstavbu zariadení, nie na samotnú technológiu.

Distribúcia a skladovanie vodíka sú drahé

Aj keď sa vodík podarí vyrobiť, jeho skladovanie a preprava sú technologicky a ekonomicky náročné. Navyše, s prepravou vodíka súvisí zvýšené bezpečnostné riziko - je výbušný, má neviditeľný plameň a môže spôsobovať krehnutie kovových materiálov.

Jednou z testovaných alternatív je jeho primiešavanie do existujúcej plynárenskej siete. SPP — distribúcia napríklad začala v obci Blatná na Ostrove primiešavať do distribučnej siete 10 percent vodíka v zmesi so zemným plynom s cieľom overiť správanie plynu v infraštruktúre.

Tento prístup však prináša ďalšie výzvy – vodík má nízku hustotu, a tak jeden kilogram zaberá až osemkrát väčší objem než zemný plyn. V dôsledku toho stúpa spotreba energie na stláčanie zmesi a využívanie vodíka si vyžaduje investície do úprav siete. Napríklad španielska plynová asociácia odhadla, že aby sieť zvládla zmes s 20 % vodíka, bude potrebné investovať viac než 700 miliónov eur.

Vodík stráca dôveru investorov

Skepsa investorov sa prejavuje aj v rušení alebo odkladaní projektov. Len počas štyroch dní v júli tohto roka odstúpili od svojich zámerov firmy Repsol (30 MW elektrolyzér s opciou až 200 MW) a E.ON (20 MW elektrolyzér). Na Slovensku v tom istom období Duslo oznámilo, že ruší stámiliónovú investíciu do výroby zeleného vodíka.

Podobný domino efekt sa odohral aj v Nemecku. Spoločnosť ArcelorMittal sa napriek schváleným dotáciám vo výške 1,3 miliardy eur rozhodla upustiť od plánov na implementáciu zeleného vodíka vo svojich závodoch. 

O týždeň neskôr holding EWE odložil projekt výstavby 50 MW elektrolyzéra, keďže prišiel o hlavného odberateľa.

Vodík v doprave a vykurovaní zaostáva

Nízky dopyt po vodíku ako palive v osobnej doprave viedol k zatváraniu vodíkových čerpacích staníc. Napríklad spoločnosť Shell zatvorila viaceré stanice v Kalifornii a dánsky prevádzkovateľ Everfuel ukončil činnosť svojej jedinej vodíkovej stanice.

Vodíkové autobusy vo francúzskom meste Pau sprevádzali časté poruchy a takmer dvojnásobné náklady oproti elektrobusom, preto ich mesto po niekoľkých rokoch nahradilo elektrickými vozidlami. Podobne dopadli aj vodíkové vlaky v Nemecku, ktoré po roku prevádzky nahradili batériové modely a vlaky s trolejovým vedením.

Do propagácie vodíkového pohonu sa na Slovensku v roku 2021 pustila SIEA | Foto: Energie-portal.sk

V sektore vykurovania sa ukázali ďalšie problémy - napríklad zvýšené úniky plynu zo spotrebičov pri primiešavaní vodíka a technické limity pri pridávaní zapáchajúcich látok. Aj preto sa ako vhodnejšia alternatíva javia tepelné čerpadlá pre nízkoteplotné aplikácie a biometán pre priemyselné procesy s vyššími teplotami.

„Táto alternatíva nevyžaduje úpravu infraštruktúry, len nové pripojenia pre výrobcov, aj keď vytvára tlak na dostupnosť suroviny – vhodnej biomasy. Aj táto alternatíva zvýši pri nízkej cene zemného plynu konečnú cenu tepla, ale ide o?významne menší nárast ako by išlo v?prípade využívania zeleného vodíka,” komentuje autor analýzy Ján Janošovský. 

Budúcnosť vodíka: surovina namiesto paliva

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.