VSE
TESLA
Belimo

Z čoho sa skladá cena elektriny?

Cenu každého produktu tvoria okrem viditeľných zložiek aj tie menej viditeľné. Okrem rôznych druhov daní a poplatkov tak spotrebitelia často platia ešte aj skryté náklady súvisiace s rôznymi politikami vlády. Čím viac je dané odvetvie v područí štátu, tým väčší priestor sa štátnym “manažérom” núka na zavedenie skrytých daní.

Z čoho sa skladá cena elektriny?

Foto: INESS

Energetický sektor vždy historicky patril a patrí medzi oblasti ekonomiky so silným vplyvom štátu. Tento fakt sa odráža na kvalite a cene poskytovaného produktu. Inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy vo svojej štúdii skúmal jednotlivé zložky tvoriace cenu elektrickej energie. Sumu daní a poplatkov, ktoré neslúžia na financovanie prenosu, distribúcie alebo obchodovania s elektrinou nazval elektrickou daňou.

Ako už sme už informovali, v roku 2015 táto daň predstavovala 26,45 €/Mwh spotrebovanej elektrickej energie. Priemerná domácnosť so spotrebou 2,3 Mwh tak ročne zaplatila v účtoch za elektrinu 60,8 € na plnenie rôznych politík, nesúvisiacich priamo s výrobou a distribúciou spotrebovanej elektriny. Pri domácnosti, ktorá elektrinou zohrieva vodu aj kúri to je viac ako 500 € ročne.

Aj z tohto dôvodu je koncová cena elektrickej energie pre podniky jednou z najvyšších v strednej a východnej Európe. Najzáhadnejšiu zložku predstavuje “Poplatok za prevádzku systému”. Ten zahŕňa rôzne dotácie, najmä pre obnoviteľné zdroje energie. Tieto náklady environmentálnej politiky pritom nie sú nevyhnutné pre samotnú výrobu, prenos a distribúciu elektriny, ako pripomína štúdia INESS.

Prečítajte si tiež
Štruktúra ceny elektriny. Kam smerujú peniaze z uhradenej faktúry za elektrinu?
Hoci za elektrinu dodanú do domácnosti platíme iba dodávateľovi, ten si zo zaplatenej sumy necháva len asi 6 % a zvyšok financií pokračuje spletitým systémom ďalej. Pripravili sme pre vás prehľad zloženia ceny elektriny.

Podobným dotovaním, tento raz za sociálnym účelom a hrozbou prepustenia niekoľko tisíc zamesnancov, sa zachováva neefektívna ťažba lignitu a súvisiace fungovanie stratovej elekrárne v Novákoch.

Komicky pritom vyznieva fakt, že práve cez dotácie na obnoviteľné zdroje zaplatia spotrebitelia 144-270 eur/tonu oxidu uhoľnatého nevypusteného do ovzdušia, no zároveň 42 eurami venovanými Elektrárni Nováky podporujú produkciu rovnakej tony splodín.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vyrába sa takmer bez emisií, no stojí ako z plynu. Zmení sa cenotvorba elektriny?

Vyrába sa takmer bez emisií, no stojí ako z plynu. Zmení sa cenotvorba elektriny?

Do diskusie o spôsobe určovania ceny elektriny na európskom trhu sa zapojil aj ÚRSO. Brusel považuje debatu za ukončenú.

Umelá inteligencia rapídne zvýši spotrebu energie, výzvou bude energetická efektívnosť

Umelá inteligencia rapídne zvýši spotrebu energie, výzvou bude energetická efektívnosť

Výroba, prevádzka a údržba zariadení umelej inteligencie povedie k zvýšeniu spotreby energie. V každom odvetví, kde sa má umelá inteligencia využívať, bude potrebné prevádzkovať servery.

AI vstupuje do energetiky, batérie aj trading už riadia inteligentné systémy

AI vstupuje do energetiky, batérie aj trading už riadia inteligentné systémy

Energetické firmy začínajú využívať umelú inteligenciu na interpretáciu dát, optimalizáciu prevádzky aj obchodovanie s flexibilitou.

X
X
X
X