Zlá regulácia predražuje elektrinu. Ako urobiť nápravu?

Vyššie ceny o 16 percent

Ako ďalej vyplýva z analýzy, bežní spotrebitelia v priemere preplácajú o vyše 16 percent. Domácnosť s priemernou ročnou spotrebou 2,3 MWh, tak zaplatí navyše o viac ako 68 eur. Ľudia, ktorí si elektrinou zohrievajú vodu a aj kúria, môžu dať za rok naviac aj 600 eur.

„Pri firmách je takýto prepočet komplikovanejší, keďže každý podnik si dohaduje ceny elektriny individuálne,“ povedal analytik INESS Martin Vlachynský.

Avšak pri porovnávaní s ostatnými krajinami EÚ je jasné, že za elektrickú energiu platia oveľa viac aj slovenské firmy. Jednoznačne je to vidieť v porovnaní so štátmi strednej a východnej Európy.

Lacná elektrina na burze

Ako jeden z dôkazov zlej regulácie uviedol Vlachynský porovnanie cien silovej a konečnej sumy za elektrinu. Kým za posledných šesť rokov cena komodity na pražskej burze klesla o takmer dve tretiny, koncové ceny zostali v podstate nezmenené.

Drahá elektrická energia nesúvisí len so štedrou podporou obnoviteľných zdrojov, ale aj s ďalšími systémovými poplatkami a tarifami. Tie by mohli byť podľa Vlachynského nižšie.

„V súčasnosti sa v slovenskej ekonomike čoraz intenzívnejšie objavujú dôsledky chybných politických rozhodnutí, ku ktorým došlo v priebehu posledných dekád,“ pokračoval analytik INESS. Chyby sa prejavujú až po čase a ich dopady zvyšujú náklady na výrobu a zásobovanie elektrickou energiou, čo sťažuje ich rýchlu a jasnú identifikáciu. „Nie je možné všetky chyby okamžite napraviť, no zmenou prístupu k elektroenergetike na Slovensku je možné priebežne zvrátiť negatívny trend,“ dodal.

Preto INESS navrhuje vo svojej analýze päť opatrení, aby sa tento problém odstránil:

1. Prestať využívať elektroenergetiku ako rýchly a lacný zdroj peňazí pre financovanie vládnych zámerov

Podiel štátu v elektroenergetických firmách umožňuje vláde získavať „bezbolestné“ zdroje financovania. Tie však budú v budúcnosti v sektore chýbať, resp. ich tvorba znamená vyššie ceny elektriny pre spotrebiteľov.

Radikálnym riešením by bola privatizácia štátnych podielov, vrátane privatizácie SEPS, prípadne jeho rozdelenia medzi distribučné spoločnosti.

V zahraničí je niekoľko príkladov úspešného fungovania súkromných prenosových sietí. Vstup súkromného investora do spoločnosti by prispel k jej celkovému zefektívneniu.

Alternatívnym riešením je vzdanie sa dividend (Slovenská energetická a prenosová sústava - SEPS) a naviazanie dividend (firiem s čiastočným vlastníctvom) na potreby financovania v rámci elektrickej siete (financovanie odvodov do Národného jadrového fondu - NJF, financovanie existujúcich obnoviteľných zdrojov energie - OZE). To by viedlo k poklesu koncových cien elektrickej energie.

2. Vyvarovať sa priameho či nepriameho dotovania nových zdrojov energie

Prípad zakonzervovaných Malženíc ukazuje, že aj investor s rozsiahlymi skúsenosťami môže spraviť zásadné chyby pri plánovaní investícií a očakávaní budúceho cenového vývoja. Chyby z

podnikateľských rozhodnutí by mal znášať vždy podnikateľ, nie občan. Preto je žiaduce, aby sa štát vyvaroval investícii v oblasti, kde ich môže vykonávať súkromný sektor. Obzvlášť dôležité je to pri rozhodovaní o NJZ, kde je takmer isté, že sa bude jednať o stratovú investíciu, resp. projekt, ktorý bude musieť byť neustále dotovaný.

3. Eliminovať Elektrickú daň, financovať politické zámery z rozpočtu a minimalizovať ekonomické škody

V prípade politických cieľov zasahujúcich elektroenergetiku (napríklad zachovanie zamestnanosti v baniach, konkrétny podiel OZE na výrobe) by tieto mali byť financované priamo zo štátneho rozpočtu.

To umožňuje transparentnejšie sledovanie nákladov takejto politiky. V prípade prijímania európskych rozhodnutí by vláda mala minimalizovať ekonomické škody týchto politík splnením len minimálnych požiadaviek a maximálnym odsunutím realizácie na dobu, keď náklady zavedenia budú nižšie.

Existuje šanca, že budú prehodnotené samotné ciele na európskej úrovni. V prípade, že teoretické sankcie za nedodržanie by neprevyšovali ekonomické náklady, je možné zvážiť ich uprednostnenie.

V prípade stanovených cieľov by sa nemala dopredu vyberať cesta, akou sa tento cieľ má dosiahnuť (napríklad stanovením pevných výkupných cien pre jednotlivé druhy OZE). Lepším riešením je napríklad potrebnú kapacitu vysúťažiť, čo by dokázalo ušetriť časť prostriedkov štátneho rozpočtu.

4. Ukončiť cenovú reguláciu pre dodávky domácnostiam a malým a stredným podnikom

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.