Súčasné regulačné prostredie v energetike nie je na
Slovensku dobre nastavené. Konkrétne pri elektrine platia
domácnosti a firmy zbytočne veľa. Také sú závery analýzy
inštitútu INESS, ktorý zároveň predkladá konkrétne návrhy na
zmenu.
Vyššie ceny o 16 percent
Ako ďalej vyplýva z analýzy, bežní spotrebitelia
v priemere preplácajú o vyše 16 percent. Domácnosť
s priemernou ročnou spotrebou 2,3 MWh, tak zaplatí navyše
o viac ako 68 eur. Ľudia, ktorí si elektrinou zohrievajú vodu
a aj kúria, môžu dať za rok naviac aj 600 eur.
„Pri firmách je takýto prepočet komplikovanejší, keďže
každý podnik si dohaduje ceny elektriny individuálne,“
povedal analytik INESS Martin Vlachynský.
Avšak pri porovnávaní s ostatnými krajinami EÚ je jasné,
že za elektrickú energiu platia oveľa viac aj slovenské firmy.
Jednoznačne je to vidieť v porovnaní so štátmi strednej
a východnej Európy.
Lacná elektrina na burze
Ako jeden z dôkazov zlej regulácie uviedol Vlachynský
porovnanie cien silovej a konečnej sumy za elektrinu. Kým za
posledných šesť rokov cena komodity na pražskej burze klesla
o takmer dve tretiny, koncové ceny zostali v podstate
nezmenené.
Drahá elektrická energia nesúvisí len so štedrou podporou
obnoviteľných zdrojov, ale aj s ďalšími systémovými
poplatkami a tarifami. Tie by mohli byť podľa Vlachynského
nižšie.
„V súčasnosti sa v slovenskej ekonomike čoraz
intenzívnejšie objavujú dôsledky chybných politických
rozhodnutí, ku ktorým došlo v priebehu posledných dekád,“
pokračoval analytik INESS. Chyby sa prejavujú až po čase a ich
dopady zvyšujú náklady na výrobu a zásobovanie elektrickou
energiou, čo sťažuje ich rýchlu a jasnú identifikáciu.
„Nie je možné všetky chyby okamžite napraviť, no zmenou
prístupu k elektroenergetike na Slovensku je možné priebežne
zvrátiť negatívny trend,“ dodal.

Preto INESS navrhuje vo svojej analýze päť opatrení, aby sa
tento problém odstránil:
1. Prestať využívať elektroenergetiku ako rýchly
a lacný zdroj peňazí pre financovanie vládnych zámerov
Podiel štátu v elektroenergetických firmách umožňuje
vláde získavať „bezbolestné“ zdroje financovania. Tie však
budú v budúcnosti v sektore chýbať, resp. ich tvorba
znamená vyššie ceny elektriny pre spotrebiteľov.
Radikálnym
riešením by bola privatizácia štátnych podielov, vrátane
privatizácie SEPS, prípadne jeho rozdelenia medzi distribučné
spoločnosti.
V zahraničí je niekoľko príkladov úspešného
fungovania súkromných prenosových sietí. Vstup súkromného
investora do spoločnosti by prispel k jej celkovému
zefektívneniu.
Alternatívnym riešením je vzdanie sa dividend (Slovenská
energetická a prenosová sústava - SEPS) a naviazanie
dividend (firiem s čiastočným vlastníctvom) na potreby
financovania v rámci elektrickej siete (financovanie odvodov do
Národného jadrového fondu - NJF, financovanie existujúcich
obnoviteľných zdrojov energie - OZE). To by viedlo k poklesu
koncových cien elektrickej energie.
2. Vyvarovať sa priameho či nepriameho dotovania nových
zdrojov energie
Prípad zakonzervovaných Malženíc ukazuje, že aj investor
s rozsiahlymi skúsenosťami môže spraviť zásadné chyby pri
plánovaní investícií a očakávaní budúceho cenového
vývoja. Chyby z
podnikateľských rozhodnutí by mal znášať vždy podnikateľ,
nie občan. Preto je žiaduce, aby sa štát vyvaroval investícii
v oblasti, kde ich môže vykonávať súkromný sektor.
Obzvlášť dôležité je to pri rozhodovaní o NJZ, kde je
takmer isté, že sa bude jednať o stratovú investíciu, resp.
projekt, ktorý bude musieť byť neustále dotovaný.
3. Eliminovať Elektrickú daň, financovať politické
zámery z rozpočtu a minimalizovať ekonomické škody
V prípade politických cieľov zasahujúcich
elektroenergetiku (napríklad zachovanie zamestnanosti v baniach,
konkrétny podiel OZE na výrobe) by tieto mali byť financované
priamo zo štátneho rozpočtu.
To umožňuje transparentnejšie sledovanie nákladov takejto
politiky. V prípade prijímania európskych rozhodnutí by
vláda mala minimalizovať ekonomické škody týchto politík
splnením len minimálnych požiadaviek a maximálnym odsunutím
realizácie na dobu, keď náklady zavedenia budú nižšie.
Existuje šanca, že budú prehodnotené samotné ciele na
európskej úrovni. V prípade, že teoretické sankcie za
nedodržanie by neprevyšovali ekonomické náklady, je možné
zvážiť ich uprednostnenie.
V prípade stanovených cieľov by sa nemala dopredu vyberať
cesta, akou sa tento cieľ má dosiahnuť (napríklad stanovením
pevných výkupných cien pre jednotlivé druhy OZE). Lepším
riešením je napríklad potrebnú kapacitu vysúťažiť, čo by
dokázalo ušetriť časť prostriedkov štátneho rozpočtu.
4. Ukončiť cenovú reguláciu pre dodávky domácnostiam
a malým a stredným podnikom
Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného
za 99 € bez DPH získate na 1 rok
- Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
- Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.