Nečakáme na vodík. Výrobu ocele elektrifikujeme už dnes, hovorí manažér oceliarní

Oceliarne patria medzi energeticky najnáročnejšie podniky a zároveň sú najväčšími producentmi emisií CO2. Výnimkou nie je ani rakúska spoločnosť Voestalpine, ktorá je na čele domáceho rebríčka emitentov. Na celkovej produkcii oxidu uhličitého v krajine sa podieľa 15 %.

“Naša spoločnosť nie je najväčším výrobcom ocele na svete, ale našťastie patríme k tým profitabilnejším, pretože vyrábame prémiové produkty pre prémiových zákazníkov,” hovorí Matthias Pastl, senior viceprezident pre verejné záležitosti.

Snaží sa transformovať podnik na klimaticky neutrálny bez kompromisov vo výslednej kvalite. “Nikto nekupuje naše výrobky kvôli tomu, že by boli lacné. Nie sú a ani nebudú, pretože naša oceľ sa vyrába najmä v Európe.”

Cesta za “čistejšou” oceľou nie je jednoduchá. “Teraz sme vo fáze, kedy po období sľubov a power-pointových prezentácií musia prísť bagre a reálne aktivity. S tým prichádza veľa radosti, ale aj starostí.”

V článku sa dozviete:

• koľko elektriny spotrebujú oceliarne a prečo je výzvou takýto objem zabezpečiť,
• čo je prvým krokom pri prechode na výrobu zelenšej ocele,
• aký je podľa manažéra oceliarní dôvod úniku priemyselnej výroby z Európy,
• ako sa zástupca podniku pozerá na jadrovú energiu, vodík, či uskladňovanie CO2,
• bude sa oceľ vyrábať s použitím vodíka a aké sú možnosti a prekážky?

30 TWh elektriny

Voestalpine spotrebuje ročne 30 TWh elektriny, čo je o niečo viac ako spotreba celého Slovenska. “Zabezpečiť takéto množstvo bezuhlíkovej elektriny je výzvou. Najmä v Rakúsku, kde sme veľmi dobrí v tom, že vieme, čo nechceme. Nie pre jadrovú energiu, elektrické vedenia, nechceme veterné elektrárne ani vodík. Možnosti sú obmedzené. Avšak nemožno iba čakať, treba problém riešiť,” uviedol na nedávnej konferencii Európsky energetický summit.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.