Vynašli špongiu, ktorá vyčistí ropné škvrny

„Oleo Sponge“ je novo vyvinutý materiál, ktorý sa správa ako špongia, ktorá dokáže jednoducho zachytiť častice ropy rozptýlené na hladine vody, rovnako ako pod ňou. Po nasatí ropy sa dá jednoducho vyžmýkať a opakovane použiť, to približne stokrát.

Nasať dokáže množstvo ropy, ktoré sa rovná približne 90-násobku jeho váhy. Opätovne sa dá použiť aj použitá a následne vyžmýkaná ropa či produkty z nej.

Vedci začali výskum s obyčajnou polyuretánovou penou, ktorá má mnoho využití – používa sa napríklad v nábytkárstve, ale aj na zatepľovanie budov.

Jej dôležitou vlastnosťou je, že má mnoho štrbín a „zákutí“, práve vďaka ktorým má ideálne predispozície na zachytávanie ropy. Najprv museli upraviť jej povrch tak, aby sa naň dali prichytiť molekuly, ktoré dokážu ropu naviazať. Na penu aplikovali vrstvu oxidu kovov, ktorá funguje ako lepidlo na molekuly, ktoré viažu ropu.

Materiál „Oleo Sponge“ teda pozostáva z polyuretánovej peny, ktorá je pokrytá silánom, ktorý priťahuje molekuly ropy. Pomer peny a silánu je kľúčový – ak je silánu príliš málo, materiál nie je schopný absorpcie, ak by ho bolo príliš veľa, špongia by sa nedala opakovane použiť.

Testovanie produktu prebiehalo v zariadení Ohmsett v New Jersey, ktoré slúži na výskum a testovanie prístrojov a zariadení, ktoré majú pomáhať pri odstraňovaní škôd vzniknutých pri únikoch ropy.

V nádrži s morskou vodou sa ukázalo, že materiál „Oleo Sponge“ je schopný zachytiť naftu aj surovú ropu ako z vodnej hladiny, tak aj z priestoru pod ňou.

Výskum možností odstraňovania ropy z vodnej hladiny naštartovala havária ropnej plošiny Deepwater Horizon v Mexickom zálive, ktorá mala v roku 2010 za následok najväčšiu ropnú škvrnu v histórii USA. Za týchto okolností sa tiež zistilo, že nie všetka unikajúca ropa sa hromadí na vodnom povrchu – časť sa zhromažďuje do húfov pod vodou.

Práve na výskum zariadenia, ktoré by si poradilo aj s uniknutou ropou pod vodnou hladinou, apelovala americká pobrežná hliadka, ktorá dotuje aj činnosť vedcov z Argonne.

Jeden z autorov „Oleo Sponge“, nanovedec Seth Darling, uviedol, že vedci poznajú mnoho molekúl, ktoré dokážu zachytiť ropu. Problémom však je docieliť, aby držali pri sebe a usporiadať ich tak, aby vznikol funkčný materiál. O to významnejšie je, že v prípade „Oleo Sponge“ sa to podarilo.

„Materiál je naozaj veľmi odolný. Urobili sme na ňom desiatky až stovky testov, pričom každý krát sme ho vyžmýkali, a ešte sa nerozpadol,“ povedal Darling.

Výrobok by sa dal potenciálne využiť aj na čistenie prístavov, kde sa nafta a benzín často hromadia z lodnej dopravy. Ďalší z autorov, chemik Jeffrey Elam, však uvádza, že by pokojne mohol mať aj iný účel ako nasávanie ropy: „Na povrch by sa dali aplikovať rôzne molekuly tak, aby zachytili akúkoľvek látku, ktorú by bolo treba zachytiť.“

Súčasné zariadenia, ktoré dokážu oddeliť ropu a vodu sú buď drahé alebo pomalé.

Doteraz sa ropné škvrny najjednoduchšie odstraňovali pomocou materiálu „sorbent boom“, ktorý pláva na vodnej hladine a ropu vsakuje. Jeho veľkou nevýhodou však je, že sa dá použiť iba raz.

Výskumníci ešte nevedia, či by materiál odolal veľkému tlaku hlbokého mora, preto vo výskume budú pokračovať.

Aj v tejto fáze je však materiál použiteľný, výborne sa hodí na odstraňovanie ropného znečistenia z blízkosti pobrežia, kde je more pokojnejšie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.