Eversheds Sutherland
VSE
Belimo 2

Výroba vodíka z elektriny jadrových blokov? Je to mylná predstava, tvrdí prevádzkovateľ atómoviek

Zelený vodík bude, iba ak niekto zaplatí náklady na výrobu, alebo musí zlacnieť celý proces. Súčasná ekonomika nevychádza, vraví B. Strýček.

Výroba vodíka z elektriny jadrových blokov? Je to mylná predstava, tvrdí prevádzkovateľ atómoviek

Foto: Slovenské elektrárne

Dôležitou súčasťou dekarbonizácie ekonomiky v Európe má byť vodík. Nadbytočne vyrobená elektrina z čistých zdrojov, hlavne vetra a slnka, by slúžila pre produkciu tzv. „zeleného“ vodíka. Takto by bolo možné energiu skladovať a využívať v rôznych formách podľa potreby. Elektrinu by pritom nemuseli poskytovať iba obnoviteľné zdroje, ale aj atómové elektrárne. Má to však háčik.

Európska únia v stanovených cieľoch preferuje najmä zelený vodík. Niektoré krajiny, najmä Francúzsko, Česko a Slovensko, presadzujú väčšie používanie aj tzv. nízkoemisného vodíka, teda pochádzajúceho z jadrovej elektriny.

„Bolo by vhodné presadiť ešte väčšie percento nízkoemisného vodíka. Predstava je taká, že v určitej časti roka sa elektrina z jadrových elektrární bude používať na výrobu vodíka a následne sa ten použije v jednotlivých technológiách,” uviedol René Neděla z Ministerstva priemyslu a obchodu ČR na konferencii Česko-slovenské energetické fórum.

V článku sa dozviete:

  • prečo má vodík zohrávať dôležitú úlohu v priemysle Slovenska,
  • aký je prístup ministerstva hospodárstva k rozvoju vodíkových riešení a ktoré odvetvie má byť prioritou,
  • ako úlohu vodíka v energetike a hospodárstve vníma výrobca elektriny,
  • prečo využívanie elektriny z jadrových elektrární nie je také jednoduché,

Vodík zohráva dôležitú úlohu aj v slovenskom priemysle. Doteraz sa však vyrába najmä zo zemného plynu, ktorého význam má klesať. „Vychádzame z toho, že zemný plyn bude v roku 2040 marginálny. To spôsobí nedostatočnú surovinovú základňu pre výrobu vodíka v priemysle. Pozícia ministerstva hospodárstva, spolu s Národnou vodíkovou asociáciou je, že ideme riešiť technológie výroby vodíka tak, aby sme dokázali pokryť potrebu priemyslu,” objasňoval vodíkovú stratégiu štátu Peter Gerhart, bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva.

Cieľom má byť podľa neho zabezpečenie ročnej produkcie v objeme 100-tisíc ton vodíka. To je spotreba v spoločnosti Duslo Šaľa a ďalších priemyselných podnikoch. Potrebný objem vodíka v ostatných sektoroch, napríklad doprave, sa odhaduje na približne 25-tisíc ton.

 
 

Zostáva vám 46% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (1)

  1. peter.taus@tuke.sk28.10.2023 (13:45)
    Prečo by sme mali čakať, kým to vyvinú bohatšie krajiny? Veď u nás malo vzniknúť Centrum výskumu vodíkových technológií na TU v Košiciach. ??? Či znova ostalo len pri memorande? https://www.tuke.sk/wps/portal/tuke/university/galeria/centrum-vodikovych-technologii

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Dopyt po maričoch elektriny rastie, je to aj dôsledok nerozvážnych politík

Názor. Dopyt po maričoch elektriny rastie, je to aj dôsledok nerozvážnych politík

Obnoviteľné zdroje často vytvárajú prebytky elektriny a tým škodia klíme, píše František Sztruhár.

Ako chce Španielsko elektrifikovať ekonomiku? Základom majú byť lacné obnoviteľné zdroje

Ako chce Španielsko elektrifikovať ekonomiku? Základom majú byť lacné obnoviteľné zdroje

Kapacity solárnych a veterných parkov majú niekoľkonásobne vzrásť, čo umožní výrobu vodíka za konkurencieschopnú cenu.

Názor. Sú slnečné a veterné elektrárne skutočne komplementárne? Dáta to nepotvrdzujú

Názor. Sú slnečné a veterné elektrárne skutočne komplementárne? Dáta to nepotvrdzujú

Slnko v našej zemepisnej šírke má ročné využitie maximálne okolo 11%, vietor 26 %, píše Andrej Hanzel.

X
X
X
X