Problémy robia staré okná, zle zapojené fotovoltické panely aj vzduchotechnika.
Náklady na vykurovanie patria nielen v prípade rodinných domov, ale v mestách či firemných budovách a areáloch k tým najväčším položkám rozpočtu. Tepelné mosty a s nimi spojené úniky tepla ich zbytočne zvyšujú.
Informácie o tom, kadiaľ z budovy teplo uniká, pritom môžu majiteľom a správcom nehnuteľností dodať analýza leteckých snímok. V minulom roku si podobnú nechalo spracovať mesto Kladno.
Termomapa umožňuje analýzu
Kým majitelia rodinných domov si pri problémoch s únikmi tepla často pozvú remeselníka s termokamerou, pri komplexoch mestských budov či firemných areálov by bol podobný postup časovo podstatne náročnejší. Pre mestá a podniky preto pripadá do úvahy aj riešenie v podobe analýzy leteckých snímok urobených termálnou kamerou.
„Lietadlo z výšky 800 metrov nasnímalo viac ako tri tisícky leteckých snímok pokrývajúcich územie mesta o rozlohe 44 kilometrov štvorcových. Výsledkom je mapa mesta, ktorá ukazuje úniky tepla z budov a dopravnej a technickej infraštruktúry, teda bude možné do budúcna lepšie naplánovať energeticky šetrné a prínosné opatrenia v meste,“ priblížil primátor Kladna Dan Jiránek.
Pre zhotovovanie termogramov je ideálne zimné obdobie s teplotami pod nulou. „Okrem mrazu je potrebná tiež nízka hladina vlhkosti a bezvetrie, aby vietor nasnímkované teploty neodfúkol inam. Takéto ideálne podmienky väčšinou vychádzajú na noc alebo skoré ráno,“ hovorí Drahomíra Zedníčková, výkonná riaditeľka spoločnosti TopGis, ktorá sa na letecké snímkovanie špecializuje.
Výstupom snímkovania je potom termomapa, ktorá môže byť v dvoch verziách: farebnej a čiernobielej. Podľa nastavenia takzvaného teplotného klinu, teda farebnej škály podľa teploty, sú na nej zvýraznené teploty budov či ďalších miest.
Všeobecne platí, že čím je farba v danom mieste svetlejšia, tým viac tepla tadiaľ uniká. S nastavením teplotného klinu sa dá navyše pracovať tak, aby boli vidieť aj menšie teplotné rozdiely.
Foto: Mesto Kladno
Majitelia budov tak vďaka analýze zistia, na ktoré miesta na streche či plášti sa majú zamerať. Najmä v prípade starších budov a areálov, kde často chýba stavebnej dokumentácie, je potom podľa Drahomíry Zedníčková možné nadviazať aj komplexnejším pasportom.
„Pri ňom pomocou vysokofrekvenčného mobilného 3D skenera v kombinácii s metódami fotogrametria a spracovaním geografických dát vnikne výkresová dokumentácia skutočného vyhotovenia jednotlivých budov a 3D model objektu pre programy BIM. Odhalí sa tak nielen presné dôvody únikov tepla, ale aj celkový skutočný stav budovy,“ vysvetľuje.
Aké dáta získali?
Termosnímky celého mesta kladenská radnica sprístupnila pre verejnosť na špecializovanom webe Geoportál Kladno. V mape „Mesto“ vystupujú najviac teplé objekty, ktorými sú vodné plochy či výduchy komínov. Tie sú vo verzii „Budovy“ odobrané a farebný klin je tam nastavený podrobnejšie, aby boli pri objektoch na farebnej škále viditeľné aj menšie teplotné rozdiely.
„V Geoportáli je vrstva s leteckou mapou označená ako „ortofotomapa“ a užívatelia si môžu nájsť miesto, ktoré ich zaujíma, potom zaškrtnúť termomapu, aby si ho prezreli okom termokamery a opačne. Pre najlepšie orientáciu je však dobré mať zapnutú termomapu spoločne napríklad s topografickou. Pod ikonou, „i“ ľudia nájdu legendu. Mapy predstavujú obrovské množstvo dát, pri ich načítaní teda musia byť užívatelia trpezliví,“ objasnil vedúci Odboru výpočtovej techniky a informatiky Pavel Rous.
Mohlo by vás zaujímať:
Podľa primátora D. Jiránka musia ľudia termomapu chápať ako orientačnú prvotnú informáciu, nie ako certifikované sofistikované dáta o stave zateplenia ich nehnuteľností „Termosnímky sú realizované kolmo zhora, takže záujemcovia vidia, či zo strechy objektu, prípadne pozdĺž plášťa budovy uniká teplo,“ priblížil.
Problémy s únikmi tepla bývajú veľmi často spojené s otvormi v plášti budov. Podľa odborníkov ide najčastejšie o miesta okolo okien, dverí či prieduchov na vetranie. Druhým problémom bývajú samotné výplne týchto otvorov.
Podľa Tomáša Kaláb z developerskej firmy Kaláb býva z hľadiska únikov tepla často problematické aj neodborné napojenie balkónových dosiek či rôznych prídavných zariadení na streche, ako sú fotovoltické panely a vzduchotechnika.
„Vhodné je o tepelných únikoch premýšľať tak, že budova je zateplená len tak dobre, ako dobre je zateplené jej najslabšie miesto. Navyše paradoxne čím lepšie je budova ako celok zateplená, tým horšie sa potom jej najslabšie miesto správa. V mieste tepelného mosta potom u takých stavieb môže vznikať vlhkosť, postupom času i plesne,“ hovorí Tomáš Kaláb.
Využijú garantované energetické služby
V rámci projektu termosnímkovania si mesto nechalo spracovať posúdenie všetkých 73 mestských objektov. Z mapy, ktorú radnica dostala k dispozícii, sa tak dá vyčítať, že z mestských budov má dobre zaizolovanú strechu napríklad azylový dom a stredisko sociálnych služieb, rezervy má, naopak, historická budova radnice či niektoré zo základných škôl.
„Výstupy termálnej mapy sú pre nás podkladom, na základe ktorého môžeme efektívne rozhodovať o budúcich investíciách do zatepľovania mestských budov, ale aj o inštalácii fotovoltiky,“ podotkol D. Jiránek.
Projekt SPARCS, do ktorého sa mesto zapojilo spolu s Univerzitných centrom energeticky efektívnych budov Českého vysokého učenia technického (ČVUT), je súčasťou väčšieho európskeho programu Európskej komisie na podporu vedy a výskumu HORIZON 2020. Mesto tak na realizáciu projektu získalo podporu z európskych zdrojov.
Výsledky analýzy únikov tepla chce samospráva v ďalšej fáze využiť na zvýšenie energetickej efektívnosti mestských budov. Investície plánuje realizovať prostredníctvo garantovaných energetických služieb, resp. „Energy Performance Contracting“ (EPC).
„Namiesto toho, aby mesto platilo rovnako vysoké faktúry za elektrinu, plyn a vodu, platí po realizácii projektu EPC menej, pretože budovy sa budú správať úspornejšie a z rozdielu sa spláca realizovaná investícia do energetického hospodárstva jeho budov, vrátane prípadnej bankovej služby a energetického manažmentu,“ vysvetlil primátor.
„Táto metóda je výhodná tiež pri nedostatku investičných prostriedkov, čo je a bude realita po konsolidácii následkov pandémie COVID-19,“ doplnil.
Medzi úsporné opatrenia, s ktorými mesto počíta, podľa neho budú patriť zatepľovanie budov, výmena okien a elektroinštalácií, smart riadenie budov, ale aj nové vykurovacie telesá, kogeneračné jednotky či fotovoltika.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.