Plní Únia cieľ pre energetickú efektívnosť? Tu sú najnovšie čísla za Slovensko a EÚ

Primárna aj konečná energetická spotreba v EÚ v roku 2019 mierne poklesli a EÚ delili od dosiahnutia cieľa pre energetickú efektívnosť približne tri percentuálne body. V prípade Slovenska zostala spotreba energie v oboch kategóriách prakticky bez zmeny.

Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu o vývoji energetickej efektívnosti za rok 2019. Kompletné dáta si môžete stiahnuť cez odkaz v závere článku.

O čo ide?

Lídri EÚ sa v roku 2007 dohodli na troch kľúčových energetických cieľoch pre rok 2020:

• 20-percentné zníženie emisií skleníkových plynov (oproti úrovni roka 1990),
• 20-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov,
• 20-percentné zvýšenie energetickej efektívnosti.

Tretí z týchto cieľov, vyššia energetická efektívnosť, podľa Smernice 2012/27/EÚ znamená, že konečná energetická spotreba EÚ mala do roku 2020 klesnúť na maximálne 1 078 miliónov ton ropného ekvivalentu (Mtoe) a primárna energetická spotreba na 1 474 Mtoe.

Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa však tieto hodnoty zmenili, aby zohľadnili situáciu zvyšných 27 štátov. Po novom je tak cieľom EÚ primárna energetická spotreba na úrovni maximálne 1 312 Mtoe a konečná energetická spotreba nanajvýš na úrovni 846 Mtoe.

Mohlo by vás zaujímať:

• NKÚ: Slovensko svoje záväzky neplní, energetická efektívnosť rastie pomaly

Pod primárnou energetickou spotrebou sa pritom podľa spomínanej smernice rozumie „hrubá domáca spotreba s výnimkou neenergetickej spotreby.“ Spadá sem teda celková energetická potreba v krajine, vrátane spotreby samotného energetického sektora či strát pri distribúcií.

Na druhej strane konečná spotreba energií je všetka energia dodaná do priemyslu, dopravy, domácností, služieb a poľnohospodárstva. Sú z nej vylúčené dodávky energií do sektora premeny energia a samotných energetických odvetví.

Primárna spotreba EÚ dosiahla 1 352 Mtoe

Podľa najnovších údajov Eurostatu za rok 2019 dosiahla primárna energetická spotreba 27 štátov EÚ v predminulom roku 1 352 Mtoe. Medziročne to predstavuje zhruba dvojpercentný pokles o 24 Mtoe.

Úniu tak od jej cieľa pre rok 2020 delili zhruba tri percentá a od cieľa pre rok 2030 (1 128 Mtoe) takmer 20 percent.

V porovnaní s predošlým rokom 2018 sa primárna energetická spotreba v 19 štátoch znížila, v ôsmich krajinách vrátane Slovenska, naopak, vzrástla. Najvýraznejší nárast vykázali Grécko (7 %), Malta (6 %) a Belgicko, na druhej najmarkantnejší pokles podľa Eurostatu nastal v Estónsku (– 22 %).

V prípade Slovenska sa primárna energetická spotreba od roku 2010 drží v rozmedzí 14,8 – 16,7 Mtoe a v roku 2019 medziročne vzrástla o 0,2 Mtoe.

Na druhej strane na úrovni celej EÚ sa primárna energetická spotreba od roku 2010 do roku 2019 znížila z 1458,1 Mtoe na 1351,9 Mtoe, čo predstavuje pokles o viac ako sedem percent.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.